Pravda je taká, že sú omnoho lepšie spôsoby ako využiť peniaze, ako ich míňať na neprimeraný výskum ‚liečby‘ rakoviny, tvrdí popredný medicínsky expert.
Prečo takéto reči?
Diskusia o “liečbe” rakoviny sa po tom, ako vedci oznámili, že našli achilovú pätu rakoviny, stala stredobodom správ. Tak, ako aj mnohé iné predošlé liečby, aj tieto nové poznatky sľubovali vyliečenie a vyhliadky na svet bez rakoviny.
Ale dúfanie v takýto svet a utrácanie miliárd libier na nekonečný výskum nemusí byť podľa Dr. Richarda Smitha správne.
Dr. Smith — bývalý redaktor prestížneho British Medical Journal , spôsobil rozruch, keď v roku 2014 kontroverzne povedal, že
Lekár neskôr svoje viaceré vyjadrenia objasnil na blogu BMJ, ale ich nestiahol ani nevyvrátil.
Mnohí pacienti, u ktorých medicína úspešne dosiahne, že nezomrú na rakovinu, zvyčajne čoskoro zomrú na iné, často omnoho horšie zdravotné ťažkosti. Preto zbytočne vyhodené peniaze na liečbu rakoviny by mali byť využité lepšie, napríklad na zníženie chudoby a iných problémov, ktoré ľuďom spôsobuju mizériu (vrátane samotnej rakoviny; pozn red.).
Prečo by sme sa teda nemali snažiť rakovinu vyliečiť?
Nik nevyvracia, že snaha o prevenciu a liečbu rakoviny a o to, aby ľudia žili dlhšie a zdravšie je hodnotná. Avšak Dr. Smith poukazuje na niektoré iné, nežiadúce procesy úzko súvisiace s liečbou rakoviny, vrátane predlžovania života spôsobom, ktorý neprináša pacientovi úľavu ani radosť, ale naopak, utrpenie a bolesť.
Väčšina práce v oblasti rakoviny spôsobila akurát to, že tí, čo sa im ju podarilo čoby nahodou prekonať neumrú na ňu, ale na zoslabnutie z nej (resp. kvôli samotnej liečbe; pozn. red.), tvrdí Dr. Smith.
“Avšak doba, od kedy zistíte, že máte rakovinu až po moment, kedy na ňu vačšinou napokon aj tak umriete, býva veľmi dlhá a strastná. Je to často len predlžovanie trápenia. Toto považujeme za napredovanie?”
A čo ak by sme rakovinu äplne zvládli? Aký bo bol svet bez rakoviny?
Rakovina trápi zväčša starších ľudí. Viac ako tri štvrtiny pacientov, ktorí podľahnú rakovine, má vyše 65 rokov. Viac ako polovica má viac ako 75 rokov. Mnoho z nich, ak nepodľahnú rakovine, čoskoro umrú na iné choroby a komplikácie, tvrdí lekár.
V oblasti predlžovania života človeka sa, aj pokiaľ ide o rakovinu, vykonala obrovská práca. Ale prišla s tým aj takzvaná „kompresia morbidity“, a teda to, že pacienti žijú dlhšie, avšak mnohí trávia ten kúsok života, ktorí liečbou rakoviny získali navyše, v trápeni a chorobe.
Na čo vlastne potom pacienti zomierajú?
Ľudia bez rakoviny umierajú na štyri hlavné dôvody, pokračuje Dr Smith.
Najčastejším je náhla smrť. Aj keď väčšina ľudí si vo všeobecnosti praje umrieť práve takto, je to odchod bez rozlúčky a znamená množstvo nedokončených plánov, povinností a iných nevybavených osobných záležitostí a najmä šok a zármutok pre blízkych.
Mnoho ľudí bez rakoviny umiera na demenciu. Nie je to vôbec pekný koniec života a je okrem toho veľmi, nielen finančne, nákladný.
Ďalším dôvodom úmrtia sú zástavy srdca alebo dýchania. Veľmi nepríjemný spôsob úmrtia.
Na druhej strane rakovina, ktorá trvá minimálne niekoľko týždňov či mesicov, a nie niekoľko sekúnd a zvyčajne ani rokov, poskytuje ideálny časový priestor pre mnohé prílešitosti.
„A preto, nech máme akékoľvek predsudky voči rakovine, smrť na ňu je pri dnešnej úrovni paliatívnej starostlivosti najlepšia“, napísal tento známy expert v denníku Daily Mail, za čo si vyslúžil vyše dve tisícky komentárov.
Máte predsa čas rozlúčiť sa, porozmýšľať nad svojúm životom, zanechať posledné odkazy a vôľu, navštíviť vytúžené miesta, počúvať srdcu blízku hudbu, čítať, alebo sa pripravovať na stretnutie zo Stvoriteľom, uzatvára Dr Smith.
Čo by sme teda mali robiť ?
Obrovské zdroje investované do rakoviny by sa mali použiť na skvalitnenie života, navrhuje Dr. Smith. Jedine ľudia z vyššich ekonomických skupín nie sú do takej miery ovplyvnení spomínanou “kompresiou morbidity”, preto je potrebné umožniť aj menej zárobkovým ľuďom, aby mali prístup k rovnakým príležitostiam, aké majú vyššie spoločenské triedy.
Rozdiel medzi dĺžkou života u bohatých a chudobných je až 20 rokov. Preto by bolo namieste, aby sme sústreďovali zdroje na zníženie chudobnosti. Je to niečo, čo vieme, že prinesie ovocie, keďže je to omnoho reálnejšia vízia, ako bezcieľné a vágne snahy o vyliečenie rakoviny.
Mali by sme tiež používať peniaze na využitie a zrealizovanie toho, o čom už máme dostatok informácii. Totiž mnoho, čo vieme, sa nerealizuje.
Dr. Smith tiež hovorí, že mnohé intervencie spôsobujú viac škody ako osohu.
“Isteže, pokiaľ ide o liečbu rakoviny, existujú pokroky. Ale mnohé z nich sú to iba nesmierne drahé liečivá, ktoré predĺžia život len o niekoľko týždňov – a aj to len na úrovni širšej populácie , čo vlastne znamená, že u väčšiny ľudí nepredĺžia život vôbec.”
Dr Smith sa odvoláva na štúdie, ktoré skúmali ľudí, ktorí sa rozhodli ukončiť liečbu a boli presunutí do paliatívnej starostlivosti – takíto pacienti žili dlhšie než tí, ktorí prijímali agresívnu liečbu.
“Nie je to nič prekvapujúce. Niektoré liečby rakoviny sú veľmi toxické. Preto kvalita života je úmerne nízka,” uzatvára Dr. Smith.
Zdroje
Vedomec 
Dobrý deň,
nech to znie pre mnohých akokoľvek tvrdo povedané, realita je taká ako o tom hovorí článok. Preto sa dá s dr.Smithom v mnohom súhlasiť. Skúsme život žiť najlepšie ako sa dá, byť tu pre svojich blízkych a mocní tohto sveta nech sa sústredia na dobro pre tých slabších a najchudobnejších. Chýba nám aj im často pokora a obeta. Všetko dobré prajem Viera