Zdravie sa bez probiotík nezaobíde

Zdraviu prospešné baktérie sú dôležité pre správny vývoj imunitného systému.

Priemyselne spracovaná, takmer umelá strava vyspelého sveta a prílišná čistota, resp. prostredie s čo najmenej baktériami prispeli ku vzniku istých ochorení, najmä chronických zápalových a alergii.

Úloha baktérií

Okrem toho, že sú zdraviu prospešné baktérie dôležité pre správny vývoj imunitného systému, chránia nás pred mikroorganizmami spôsobujúcimi rôzne ochorenia. Okrem toho sa podieľajú na tráviacich procesoch a vstrebávaní výživových látok z potravy.

Od toho, aký je vzťah jednotlivca k mikroorganizmom v jeho tele a od toho, aký je vzťah medzi jednotlivými mikroorganizmami v tele, závisí jeho celkové zdravie. Tieto vzťahy a harmónia môžu byť narušené následovne:

1. užívaním antibiotík, ktoré ničia prospešné baktérie spolu s premnoženými (resp zlými) bakteriami a takto narúšajú rovnováhu črevnej mikroflóry (preto výživová medicína odporúča po antibiotikách užívať probiotiká); alebo
2. vniknutím chorobných mikroorganizmov, vrátane baktérií, kvasiniek, plesní, parazitov a vírusov.

Baktérie boli na svete dávno pred ľuďmi. Sú jednými z najstarších organizmov a je ich neporovnateľne viac ako ľudí. Aj ked slovo “baktérie” vyvoláva negatívne pocity, spájané s chorobou, špinou, hnilobou a smrťou, ľudský svet je na baktériálnom svete priamo zavislý.

Problémy sa začínajú už pri narodení

Aj keď novorodenec príde na svet s virtuálne sterilnými črevami, tie sú veľmi rýchlo zakolonizované materskou a environmentálnou flórou. Predovšetkym črevá detí narodených prirodzeným spôsobom sú zakolonizované baktériami z okolia pôrodných ciest, najmä bifidobaktériami, mikróbmi, ktoré sú následne živené/podporované prijímaním materského mlieka. Ide o prvé a veľmi dôležité kalibrovanie a programovanie imunity. Preto sa vo vedeckom domumentarnom filme MicroBirth  vysoko vyzdvihuje dôležitosť oboch – prirodzeného pôrodu ako aj kojenia. Totiž, novorodenci narodení cisárskym rezom sú nielenže ochudobnení o kontakt s dôležitými baktériami z pôrodných ciest (ktoré sú považované za semeno, ktoré je potrebné zasiať do imunitného systému preto, aby bol tento plnohodnotný/kompletný), ale sú navyše vystavení im (a matke) neprirodzeným a nebezpečným baktériam Staphylococcus a Acinetobacter z chirurgických nástrojov, zdravotníkov a/alebo operačného prostredia.

Dobré a zlé baktérie

Bez prospešných baktérií v našom žalúdočno-črevnom trakte by naša imunita nemohla účinne fungovať a bola by vystavená väčšiemu náporu chorôb. Takzvané dobré baktérie nás neustále ochraňujú pred mikroorganizmami, ktoré choroby spôsobujú (patogény) ale zároveň pomáhajú pri trávení a vstrebávaní potravy a živín z nej.

Na druhej strane sú črevá sídlom aj škodlivých baktérií, ktoré sa do tela dostávajú, alebo ak sa prospešné baktérie neúmerne premnožia a uvoľnujú toxíny spôsobujúce choroby. Autoimunitné ochorenia, depresie, alergie a množstvo ďalších chorôb sú spojené s takýmto nezdravým pomerom bakteriálnej mikroflóry. Prospešné baktérie vo forme probiotík môžu tento nepomer napraviť, avšak je potrebné vedieť, aké druhy a kmene sú dôležité.

Antibiotiká dokážu účinne ničit nielen zlé, alebo premnožené baktérie, preto sa majú používať s veľkou opatrnosťou, najmä kvôli rastúcej odolnosti baktérií voči antibiotikám.

Ochorenia imunity a hypotéza hygieny

Západný svet uprednostňuje sanitné, bezbakteriálne a sterilné prostredie. Rapídne zmeny v praktikách modernej hygieny znamenali, že takýto zásah do ekosystému ľudského tela boli príliš rýchle na to, abo sa telo stihlo na tieto zmeny adaptovať. V dôsledku toho sme svedkami vzostupu autoimunitných a iných ochorení spojených s imunitou. Nespočetné alergie, crohnová choroba, astma atď., sú na vzostupe.

Podľa hypotézy o hygiene je prospešné, aby bolo naše telo do istej miery pravidelne vystavované baktériám, plesňovým a hubovým mikroorganizmom, keďže naopak nedostatočné vystavovanie sa infekciám a environmentálnym mikroorganizmom môže spôsobiť dysfunkcie imitného systému.

Existuje viacero špekulácií o tom, prečo sa niektoré ochorenia, pri ktorých imunita napadá telo, vyskytujú omnoho viac vo vyspelých krajinách. Jedným z vysvetlení je spomínaná Hypotéza o hygiene, podľa ktorej prílišná hygiena/čistota v modernom svete narušila sofistikovaný ekosystém (mikroflóra) ľudského tela. O tom sme v krátkosti písali v tomto článku v odseku “Nebráňte príliš deťom v kontakte s nečistotou”.

Veda pomaly začína chápať, ako tento ekosystém komunikuje s imunitným systémom hostiteľa a ako nedostatok komunikácie a spolupráce alebo jej narušenie (kvôli poškodenej mikroflóre) spôsobuje poruchy imunity”.

Iné články o probiotikách

Zdroj     

Dr. David R. Mack, MD, FRCPC, Professor, Department of Pediatrics, Faculty of Medicine, University of Ottawa and Chief, Division of Gastroenterology, Hepatology & Nutrition, Department of Pediatrics, Children’s Hospital of Eastern Ontario (CHEO)