Nová generácia superbaktérií, ktorá je odolná voči najmodernejším antibiotikám, môže vykynožiť desiatky tisíc ľudí postihnutých bežnými ochoreniami ako chrípka, a tých, ktorí podstupia malé operačné zákroky, píše sa v britskom vládnom dokumente.

Medicína má rastúce obavy z nových kmeňov baktérií a vírusov so stále silnejšou antimikrobiálnou rezistenciou (AMR), voči ktorým sa aj silnejšie antibiotiká stavajú zastaralými a neučinnými najmä preto, lebo sú lekármi predpisované prehnane a nepotrebne.

Podľa National Risk Register of Civil Emergencies report (Správa Národného registra ohrození a civilných pohrôm) len v Británnii môžu v nasledujúcich rokoch samotné epidémie spojené s AMR vykynožit až okolo 80.000 ľudí.

“Predpokladáme, že počet infekcií spojených s AMR sa v nasledujúcich rokoch rapídne zvýši. V prípade národnej epidémie môže byť postihnutých až 200.000 ľudí, z čoho môže 80.000 podľahnúť bakteriálnej infekcii krvi, ktorú nie je možné liečiť súčasnými antibiotikami.”, piše sa v dokumente.

Podľa správy sa v prípade rezistecie liekov na patogény “aj jednoduché zákroky a menšie operácie môžu stať vysokorizikovými, pričom sa predĺži doba chorobnosti a nakoniec aj úmrtnosť”. Takýto vývoj situácie môže znamenať v medicíne značný krok dozadu, keďže medicínske pokroky, ako transplantácie, operácie črevného traktu a liečba rakovín sa môžu stať ešte viac nebezpečnejšími vďaka zvýšenému riziku infekcie.

Iný vládny dokument z roku 2002 po tom, ako prepukla chrípková pandémia SARS predpokladal 20.000 – 750.000 úmrtí do konca pandémie, pričom rezistencia na antibiotiká vtedy nebola až taká akútna ako v súčasnosti.

Nie je preto prekvapujúce, že správa zaradila pandémiu chrípky medzi najvážnejšie ohrozenia pre civilné obyvateľstvo hneď po teroristických hrozbách.

Britský premiér Cameron povedal, že “zvyšujúca sa odolnosť superbaktérií môže spôsobiť návrat medicíny o do temných časov medicíny”.

Superbaktérie podľa správy už dnes v Británii a Európe zapričiňujú asi 50.000 umrtí ročne, keďže, ako spresnili experti, premnožené kmene ako E.coli sú veľmi ťažko kontrolovateľné liekmi).

Správa odzrkadľuje predošlé zistenia Jima O’Neilla, vedúceho medzinárodnej komisie na vyšetrovanie globálnej antimikrobiálnej rezistencie. Ten, v správe z decembra 2014 uviedol, že pokiaľ sa situácia bude naďalej vyvýjať týmto smerom a ak sa nenájdu nové a účinnejšie lieky, do roku 2050 môže prísť o život 10 miliónov ľudí ročne.

Obe správy nakoniec odporúčajú lekárom predpisovať čo najmenej antibiotík a predpisovať ich len cielene, s nádejou znížiť rezistenciu baktérii na ne.

Na zamyslenie

Tieto vážne obavy existujú v Anglicku, kde všeobecní lekári predpisujú antibiotiká omnoho opatrnejšie ako na Slovensku. Otázne je teda, aká je situácia na Slovensku.

Naše skúsenosti sú také, že napríklad, pokiaľ ide o deti, tým sa antibiotiká predpisujú jedna radosť. Tažko nájdete dvojročné dieťa, ktorému by neboli aspoň raz predpísané antibiotiká. Dostávajú sa k nám emaily, kde rodičia popisujú stav dvoj-troch ročných detí, ktoré majú za sebou niekoľkonásobné užívanie antibiotík ročne. Situácia je veľmi biedna a je obtiažne vyliečiť takto poškodené čreva a mitochondrie v bunkách a napraviť pozmenenú či úplne zničenú imunitu dieťaťa po toľkych antibiotikach, nehovoriac o vakcínach. Náprava imunity stojí veľa nervov, času a peňazí a to len preto, lebo mnohí pediatri z pohodĺnosti, alebo na nátlak rodičov, antibiotiká predpisú nepotrebne.

Iste, treba uznať, že antibiotiká sú v niektorých prípadoch nápomocné a potrebné. Avšak ich nesprávnym a veľmi často nepotrebným používaním prichádzame do stavu, že veda nevie, ako ďalej. Je tomu tak predovšetkým preto, lebo veda nejde s prírodou, ale proti nej.

Nezdá sa, žeby sa kompetentní z chýb medicíny poučili. Slová O’Neilla, “ak sa nenájdu nové a účinnejšie (a silnejšie, pozn. prekl.) lieky…” naznačujú, že korporáciami riadená medicína sa bude snažiť nájsť buď ešte silnejšie a komplexnejšie antibiotiká, po ktorých sa vyvynie ešte silnejšia a komplexnejšia rezistencia na ne, alebo príde s ďalšími očkovacími látkami, ktoré ešte viac oslabia vlastnú obranyschopnosť organizmu. Pyramídová hra, ktorá nevedno ako skončí.

Rozumnejšie je prirodzenejšie riešenie

Túto situáciu je možné riešiť a je možné tak urobiť jednoduchšie a prirodzenejšie, bez chemických zásahov a patentovaných superdrahých liečív, ktoré ľudskému telu celkovo nerobia dobre. Otázkou je, či komptentní, ktorí za nás rozhodujú, dostanú rozum a bez konfliktov záujmov budú hľadieť na dobro a zdravie ľudí viac, ako na vzťahy s korporáciami vyrábajúcimi lieky. Je totiž dostatok štúdii o tom, ako mnohé prírodné látky, od vitamínu C až po rastliny, majú vplyv na imunitu a na kontrolu / regulaciu bakterii či vírusov. Existujú tiež štúdie o tom, ako strava a črevná mikroflóra, konkrétnejšie symbióza v črevnej mikroflóre vplýva na prirodzenú odolnosť organizmu.

Jasné, uz počujem múdrych ľudí zo zaujatých skupín, ako kvákajú, že mnohé takéto štúdie sú malé, alebo neponúkajú dostatočné dôkazy. Treba si však položiť otázku, kto by chcel investovať milióny do komplexných a dlhoročných štúdií nepatentovateľných prírodných látok, alebo do vplyvu stravy na imunitu? Štát? Ten nejaví najmenší záujem, keďže ten má štyri volebné obdobia a má krátky zrak na to, aby hľadel poza tieto štyry roky. Farmaceutické korporácie, ktoré zvyčajne drahé výskumy financujú, zase prírodné látky nemôžu patentovať, teda ani na nich finančne dostatočne získavať a preto od nich to môžeme očakávať najmenej.

Preto to, že nie je dosť výskumu v oblasti prírodnej a výživovej medicíny, neznamená, že nie je účinnejšia, ako chémia. Práve naopak, aj to malé množstvo prác nasvedčuje tomu, že medicína by sa mala uberať prírodnejšou cestou. Na to myslím stačí aj za hŕsť sedliackého rozumu, ktorý dáva bezpochyby za pravdu viac prírode, ako syntetickým liekom.

Veda sa doposiaľ vyberala a stále ide viac chemickým smerom, proti prírode a tí, ktorí sa to snažia napraviť, sú médiami pranierovaní a zosmiešňovaní, akoby kázali ľudom vyliezť naspäť na stromy, alebo sú považovaní za, ehm, konšpirátorov, ktorí vraj majú „nerozumný strach, [ktorý] napokon vedie k horšiemu a nebezpečnejšiemu svetu“ (Prokopčák, SME 09/04/15). Aké patetické! Asi k tak nebezpečnému, ako bezpečné sú pre človeka pesticídy, herbicídy a chemické liečivá.

Stále sa ale viac presviedčame o tom, že skutočnosti pomaly ale isto vychádzajú najavo. Žiaľ, niekedy sa tak stáva až vtedy, keď sú očividne a nevyvrátiteľné dôkazy o zlyhaní niektorých medicínskych stratégii, ako napríklad v danom prípade práve hroziace rezistentné superbaktérie, ktoré sa učeným chemikom a farmaceutom nezadržateľne vymykajú spod kontroly.

Zdroje

Biely dom deklaroval vojnu superbakteriam

Antibiotic-resistant superbug has spread to majority of US states – CDC

Britská denná tlač