Z knihy: Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy. (Autorské práva vyhradené)

Veda vie o rakovine veľa. Je to tá najviac študovaná choroba v tomto i predošlých storočiach. Sme si vedomí, že rakovinu spôsobujú environmentálne toxíny – ale nevieme ako ju spôsobujú. Vieme, že rakovina je chronické ochorenie – t.j. zotrvá a nevylieči sa sama osebe, bez zásahu – ale existuje nejaký spôsob ako poraziť VŠETKY typy rakoviny? Vieme, že všetci pacienti chorí na rakovinu majú problémy s parazitmi, plesňami, kvasinkami, ale ako to zapadá do celkového obrazu tohto ochorenia? Prečo nikdy neochorieme na rakovinu srdca alebo artérií? Skutočnosť, že rakovina je chronické ochorenie (nevylieči sa, pokým s tým niečo neurobíte) nám hovorí, že náš imunitný systém nevie sám bojovať s rakovinou – dôležitý bod, ktorý ďalej preskúmame trochu viac.

O rakovine existuje aj ďalšia skutočnosť, o ktorej buď verejnosť nevie, alebo ju všeobecne neuznáva. Rakovina je metabolické ochorenie, ktoré, ako sa zdá, je nejakým spôsobom prepojené na stravu.

V roku 1936 vydal senát Spojených štátov prekvapujúci Dokument č. 264. Ten okrem iného uvádzal:

„Naše fyzické blaho závisí najviac na mineráloch, ktoré dostaneme do nášho systému, a až potom na kalóriách, vitamínoch, na podieloch medzi škrobami, bielkovinami alebo uhľohydrátmi, ktoré konzumujeme.Viete, že väčšina z nás dnes trpí na určité nebezpečenstvo nedostatku v strave, ktoré sa nedá opraviť, až kým sa ochudobnená pôda, z ktorej pochádza naše jedlo, nedostane do náležitej rovnováhy minerálov?

Znepokojivá skutočnosť je, že jedlo (ovocie, zelenina a obilie), ktoré sa v súčasnosti pestuje na miliónoch hektároch pôdy, ktorá už neobsahuje dostatok určitých minerálov, nás nechá hladovať – bez ohľadu na to, koľko toho zjeme. Dnes žiaden človek nemôže zjesť taký objem ovocia a zeleniny, aby sa dostatočne zásobil minerálmi, ktoré potrebuje pre perfektný alebo aspoň optimálny zdravotný stav, pretože nemá dostatočne veľký žalúdok, aby toto jedlo pohltil...“

Farmári sú platení za bušel a tonu výnosu úrody na aker. Žiaden farmár nie je platený za vracanie minerálov a výživy späť do pôdy okrem takých, ako napríklad spoločnosť NPK[1], ktorá vyvýja snahy o hojnosť úrody dodávaním potrebných živín. V skutočnosti je naša farmárska pôda tak kriticky výživovo vyčerpaná, že dnes v mnohých oblastiach semienka nevzklíčia bez prítomnosti priemyselných hnojív. Následkom toho minerály, ktoré sú nevyhnutné pre uchovanie nášho zdravia, do značnej miery chýbajú v našom potravinovom reťazci, v dôsledku čoho sa objavila celá škála metabolických chorôb z nedostatku výživy. Nedostatok minerálov v našej farmárskej pôde bol nesmierne naliehavým problémom pre Senát Spojených štátov už dávno v tridsiatych rokoch 20. storočia! Myslíte si, že sa situácia nejako zlepšila?

Neurobilo sa absolútne nič.

Dôležitosť správnej výživy

Kontroverzný, ale menej známy fakt je, že mnoho metabolických chorôb, na ktoré dnes ľudstvo trpí, bolo za desaťročia veľmi úspešne liečených a vyliečených u dobytka. Príčinou toho je fakt, že chov dobytka je ekonomickou potrebou, a preto veterinári dali vyriešeniu znovu sa opakujúcich zdravotných problémov u komerčného dobytka najvyššie priority, aby tak udržali ekonomické požiadavky potravinárskej výroby.

Ďalším faktom je, že naše zvieratá nekŕmime hamburgermi z McDonaldu, šiškami, čokoládovými tyčinkami Twinkies, Ding Dongs a Mars, nenapájame ich pivom, kávou, kakaom, sladenými a kyselinami otrávenými vodami a podobne. Zvieratá nie sú pochované pod lavínou spracovaného jedla, cukru a chemických potravinárskych prísad a nie sú kŕmené jedlami “zmikrovlnkovanými“ do bezvedomia. Vyrastal som na farme, a tak viem, že potrava pre zvieratá je obohatená o vitamíny a minerály. Zvieratá na farme takisto jedia čerstvé, “živé” jedlo (tráva, atď.), čo znamená, že dostávajú výdatné dávky enzýmov a nitrilosidov. Toto, ako aj ďalej v texte uvidíme, je podstatné a treba to pripomenúť, aby sme mohli pochopiť súvislosti vzniku rakoviny.

Inými slovami, ak by sme s našimi zvieratami na farme zaobchádzali s rovnakou filozofiou zdravotnej starostlivosti, s akou zaobchádzame sami so sebou (liečba, nie prevencia), naše steaky by v miestnom supermarkete stáli 240 dolárov a naše vlnené svetre by sme museli splácať na splátky. Naproti tomu, ak by sme so sebou zaobchádzali v rovnakom výživovom zmysle a s rovnakou bežnou prevenciou, s akou sa staráme o náš komerčný dobytok, nepotrebovali by sme mesačne 200 dolárov na riešenie naších zdravotných problémov. Jednoducho by sme nášmu telu dávali správne suroviny, vitamíny, minerály, enzýmy, atď., ktoré telo potrebuje, aby si uchovalo optimálne zdravie a aby sa vyhlo mínovým poliam. Prečo je súčasný stav udalostí v zdravotnej starostlivosti taký, aký je? Pretože, či sa vám to páči alebo nie, liečenie chorôb je VEĽKÝM OBCHODOM, zatiaľ čo propagácia etiky, prevencie a výživy nie je.

Smutnou realitou je, že naša súčasná populácia chorľavie na choroby z nedostatkov výživy, čomu by sa dalo jednoducho vyhnúť konzumovaním živého, celého, surového jedla a dodávaním vitamínov a minerálov, ktoré chýbajú v potravinovom reťazci. Varením sa ničí všetok vitamín C, všetky enzýmy a približne polovica bielkovín. Konzumovanie vareného jedla navyše spôsobuje to, že imunitný systém na takéto jedlo reaguje ako na toxín, generujúc zvýšenú aktivitu bielych krviniek, keďže sa snaží ochrániť telo pred inváziou patogénov.

“V roku 1930 bola na Inštitúte klinickej chémie v Lausanne vo Švajčiarsku pod vedením Dr. Kouchakoffa vykonaná štúdia, týkajúca sa efektu jedla (varené a spracované versus surové a prírodné jedlo) na imunitný systém.

Dr. Kouchakoff zistil, že po tom, ako človek zje varené jedlo, jeho krv na to okamžite odpovedá zvýšením leukocytov, bielych krviniek. Toto je veľmi dobre známy fenomén nazývaný “tráviaca leukocytóza”, pri ktorej sa po jedle zvýšia leukocyty.

Tráviaca leukocytóza po jedle bola zistená už dávno, a bola považovaná za normálnu fyziologickú reakciu. Nik nevedel, prečo sa po jedle počet bielych krvinkiek zvyšuje a pokladalo sa to za stresovú reakciu, akoby sa telo snažilo brániť pred nejakou škodlivinou, ako napríklad infekcia alebo vystavenie sa toxickým chemikáliám a podobne.

Výskum Kouchakoffa však priniesol prevrat zistením, že jedenie surového nespracovaného jedla podobnú reakciu v krvi nespôsobuje. Ak je jedlo zohriaté na určitú teplotu, alebo ak bolo predtým tepelne a inak spracované (rafinovaním, aditívami a podobne), po jeho zjedení sú leukocyty stále zvýšené.”[2]

To znamená, že väčšia časť populácie západného sveta trpí kvôli poškodenej imunite jednoducho preto, lebo spracovaním, najmä varením, ničíme dôležité informácie v prírodných potravinách a aktivujeme tak falošný alarm pre imunitný systém. Toto má závažný dopad pre tých, ktorý trpia rakovinou. Ďalším problémom je to, že lekári si nie sú týchto faktov vedomí, kedže ich štúdium nezahŕňa náuku o výžive.

Na zlej adrese

Ďalším rušivým faktom je, že konvenčná medicína sa zvyčajne vymyká účinku pritom, ako sa snaží liečiť najzávažnejšie ochorenia ľudstva. Chemickí dodávatelia, ktorí na celom svete dominujú komunitám lekárskeho výskumu hladných po grantoch, majú tabletku pre každú chorobu. Míňajú sa miliardy na vývoj drahých, zbytočných chemických ‘liekov’ – na skorbut, rakovinu, AIDS, chorobu legionárov, SMON /subacute myelooptic neuropaty/, pelagru a mnoho ďalších ochorení, s trestuhodnou ignoráciou očividných dôkazov, o ktorých vedia ich vlastní vedci, že pre tieto choroby jestvuje omnoho jednoduchšie riešenie a to bez liekov.[3]

Ernst Krebs poznamenáva:

„Existuje mnoho chronických ochorení alebo ochorení metabolizmu, ktoré spochybnili medicínu. Mnoho z týchto ochorení už bolo dávno porazených. Čo sa ukázalo, že bolo ich riešením? Riešením máme na mysli prevenciu a liečbu. Čo naozaj lieči, to aj chorobe naozaj zabraňuje rozvinúť sa. Pomyslime si na niektoré z týchto ochorení, pri ktorých sme našli celkovú prevenciu ako aj liečbu.

Metabolická choroba známa ako skorbut v minulosti zabila naraz státisíce ľudí, niekedy aj celé populácie. Pre túto chorobu sa našla celková prevencia a liečba v zložkách kyseliny askorbovej alebo vitamíne C, v ovocí a zelenine. Podobne aj jednu dobu tak smrteľné ochorenia výstižne pomenované ako úbytok červených krviniek, pelagra, beri-beri, nespočetné neuropatie a pod., našli úplne vyliečenie a prevenciu práve v špecifických faktoroch stravy, t.j. nevyhnutné výživné látky v primeranej strave.“[4]

Čo sa týka rakoviny, Dr Harold W Manner[5] píše nasledovné:

„V posledných rokoch boli pôvod a príčina rakoviny podstatne prehodnotené. Predtým sa rakovina považovala za lokalizované ochorenie, charakterizované léziami, zvyčajne vo forme nádoru, ktorý sa objavil v určitej časti tela. Myslelo sa, že tieto lokalizované lézie boli výsledkom aktivity napádajúceho vírusu, karcinogénneho činidla alebo nejakej formy traumy, ako napr. šok.

Dnes majú výskumníci a lekári narastajúce presvedčenie, že rakovina je zložité ochorenie, ktoré je výsledkom narušeného metabolizmu (telesnej chémie). Je to zákerné ochorenie, ktoré sa týka celého tela; nervového systému, tráviaceho traktu, pankreasu, pľúc, vylučovacích orgánov, endokrinného systému a celého obranného mechanizmu. V mnohých prípadoch je preto výsledkom časté opakovanie výskytu zhubného nádoru po liečbe konvenčnými metódami, ako je chirurgia, ožarovanie a chemoterapia, pretože základná podstatná metabolická príčina rakoviny sa zriedkakedy zvažuje a často zostane nenapravená.“[6]

Neriešenie problému

Posledné tvrdenie Dr Mannera je najpozoruhodnejšie a malo by sa zopakovať a dať do kontextu. Ak sa prejavuje samotná podstatná príčina rakoviny spôsobená nedostatkom vitamínov/minerálov, spoločne so slabým imunitným systémom, a organizmus je zasiahnutý karcinogénnym stimulom, ako napr. fajčenie, alebo poškodenie bunky spôsobené plesňou alebo inými parazitmi, potom sa samozrejme môže, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude, rakovina znovu opakovať, a to dokonca aj po úspešnom chirurgickom zákroku, chemoterapii alebo ožarovaní. Príčina, prečo sa toto deje, je tá, že podstatný vyživovací problém nebol napravený. Väčšina lekárov dnes nemá žiadne školenie ohľadom výživy, sú vzdelávaní v inštitúciách, ktoré založili farmaceutické konglomeráty podporujúce svoje vlastné farmaceutické liečivá.[7] Toto dostatočne vysvetľuje to, prečo sa s mnohými ochoreniami metabolizmu katastrofálne pasuje nie prostredníctvom požadovaných prvkov výživy, ale prostredníctvom silných, toxických ‘liečivých prostriedkov’.

Dr Philip Binzel, americký lekár, ktorí sa preškolil, aby liečil svojich pacientov s rakovinou prostredníctvom výživovej terapie, odkloniac sa od nebezpečenstva liečby toxickou chemoterapiou a ožarovaním, uvádza:

„Väčšina mojich prvých pacientov boli tí, ktorí už mali za sebou všetky tie chirurgické zákroky, ožarovania a chemoterapiu, ktorú dokázali tolerovať a ich nádor aj tak stále rástol. Pre týchto pacientov som urobil všetko, čo som vedel. Mojim najväčším problémom v tom čase bolo pochopenie výživy. Počas štyroch rokov na lekárskej fakulte – jedného roka rezidencie rodinnej lekárskej praxe (špecializácia obvodného lekára – pozn. prekl.) som nikdy nepočul jedinú prednášku ohľadom výživy.“

Ďalšou časťou obrazu rakoviny je, že sa musí vysvetliť, prečo sa len niektorí ľudia dožijú svojej osemdesiatky, fajčiac 20 cigariet denne so žiadnymi viditeľnými vedľajšími účinkami. Azda im ich strava a robustný imunitný systém pomohli k dlhovekosti? Ak budeme pokračovať ďalej, zistíme viac.

Rakovina – proces hojenia

Ako už bolo spomenuté, výskumníci ako napr. profesor John Beard z univerzity v Edinburgu a Dr. Ernst Krebs Jr. a Dr. Ernst Krebs Sr. verili, že rakovina je procesom neuspešného hojenia, ktorý nikdy neskončil. Iní lekári a vedci potvrdili, že toto je skutočnosťou. Preto s použitím tohto faktu budú vysvetlené tri hlavné kroky rozvíjajúce rakovinu:

Krok č. 1: Niečo musí organizmus zraniť (rozumej poškodiť), resp. zraňiť.  Môže to byť fyzická rana, karcinogén (fajčenie, ropné produkty (ako napríklad parafín v kozmetike), chemické toxíny, plyny, atď.), staré zranenie, ktoré sa nehojí, benígny tumor alebo cysta, vnútorné poškodenie buniek spôsobené reduplikáciou kvasiniek, plesní a parazitov alebo nadbytočná miera estrogénu, hormónu, ktorý spúšťa procesy hojenia.

Krok č. 2: Poškodenie musí byť dostatočne vážne, aby spustilo takzvaný ‘prúd zranenia’ a aby sa následkom toho začal proces hojenia.

Krok č. 3: Proces hojenia (rastu nových buniek) sa neukončí, ale pokračuje v rozrastaní sa do nádoru.

Preto, aby sa tomuto zhubnému procesu zabránilo, treba urobiť nasledujúce kroky:

Krok č. 1: Zastavte, alebo odstráňte škodu, ktorá organizmus postihla/postihuje. Touto škodou môže byť jediná udalosť (rana, zápal…) alebo neustály útok spôsobený chemikáliami, ožarovaním, životným štýlom alebo stravovacím problémom.

Krok č. 2: Zabezpečte, aby sa proces hojenia dokonale ukončil kompletným vyliečením dané zranenie, resp. aby ‘prúd zranenia’ či neustalého zraňovania prestal a proces hojenia sa adekvátne ukončil.

Krok č. 3: Vyčistite bunkové ruiny a toxíny v pacientovi a dodávajte jeho organizmu potrebné živiny, tak, aby sa okolnosti, ktoré zapríčinili ‘rakovinu’, v budúcnosti neopakovali.

Jednoduché, že? Verte, nie je to vôbec zložité.

[1] NPK je špeciálny výrobca a dodávateľ fertilizátorov pôdy.

[2] http://www.healingdaily.com/detoxification-diet/enzymes.htm

[3] Day, Phillip & Steven Ransom World Without AIDS, Credence Publications, 2000 (dostupné na www.credence.org)

[4] Krebs, Ernst T Journal of Applied Nutrition, Vol. 22, č. 3 a 4, 1970

[5] Dr Harold Manner bol v sedemdesiatych rokoch 20. storočia vedúcim katedry biológie na univerzite Loyola v Chicagu. Pre inštitucionálne obťažovanie kvôli jeho rozhodnutiu liečiť pacientov Laetrilom, sa presťahoval do Tijuany v Mexiku, kde od roku 1982 až do smrti v roku 1992 viedol Manner Clinic, úspešne liečiac tisíce amerických pacientov s rakovinou.

[6] Manner, Harold W Metabolic Therapy in Cancer, Cytopharma de Mexico,

S.A, PO Box 434931, San Ysidro, CA 92143 USA

[7] Binzel, P E Alive and Well, American Media, 2000