Ako sa z ‚normálne‘ chorľavého chlapčeka stal zdravý a šikovný školák

Mama Dominika sa o synovo zdravie starala vzorne. Aj tak bol stále chorý. Lekár tvrdil, že to je normálne. Pre mamu to normálne nebolo a tak siahla po výživovej medicíne. Teraz neľutuje. Z ‚normálne‘ chorľavého dieťaťa sa stal normálne zdravý školák.

Pomôcť deťom (a nielen deťom) z bežnými chorobami nie je ťažké. Ak rodičia nasledujú jednoduché rady a ak majú aspoň trochu trpezlivosti, dá sa to zvládnuť. Možno nie hravo, ale dá sa.

Problém je skôr v nedôvere mnohých rodičov vo výživovú a prírodnú medicínu a v schopnosť tela v homeostázu – samoliečbu, alebo teda o snahu vyliečiť sa. Taktiež je problém v časom a bezbrehom predpisovaní liekov, najmä antibiotík a strašenie, že „bez antibiotík sa to vyliečiť nedá!“. Veruže sa dá.

Prinášame vám skúsenosť dlhodobej čitateľky, ktorá o týchto problémoch má čo povedať a jej svedectvo azda pomôže iným rodičom, ktorí by radi konečne videli ich deti zdravé.

Podobné problémy riešime denne a od roku 2007 ich bolo prinajmenšom stovky. Vieme preto, že sa s nasledujúcim textom žiaľ stotožní mnoho rodičov.

Veríme ale, že o to viac sa stotožníte s tým, že existujú aj jasné a účinné riešenia.

Milý Vedomec a pán Damián,

Už niekoľko rokov s Vami mailovo komunikujem a väčšinou Vás len prosím o rady pri rôznych mojich zdravotných problémoch i problémoch mojej rodiny. Viem, že takto komunikujete s mnohými ľuďmi a tak Vás nerada zahlcujem mnohými informáciami, i keď asi aj tak toho zvyknem písť dosť 🙂 .

Rada by som sa Vám ale možno aj takouto formou poďakovala za Vašu prácu a napísala o našich skúsenostiach s výživovou medicínou.

Vždy ma zaujímala biológia a vždy ma fascinovalo, ako užasne dokonalo Pán Boh stvoril človeka, zvieratá, rastlinstvo, celý svet.

Časom som ale prichádzala aj na to, ako si človek tento svet pokazil a v mnohom si za to potom aj nesie(me) následky.

Vždy som si tiež myslela, že veci deklarované ako vedecky podložené sú jediné pravdivé a keď veda a medicína založená na dôkazoch (tzv. evidence basedmedicine) niečo odporúča, tak je to to jediné správne. Podľa toho som sa riadila vo svojom živote a o to viac keď sa mi narodil syn.

Ako dobrá matka som robila len to, čo mi lekári odporučili. Dojčila som 20 mesiacov, stravu som zavádzala presne podľa odporúčaní, varila som z domácich surovín, prala v prášku na citlivú pokožku, okrem povinných očkovaní sme si priplatili aj tie odporúčané, veď sme chceli pre nášho syna len to najlepšie, čo veda a medicína odporúča (teraz by som už niektoré veci tak určite nerobila).

Napriek všetkému „naj“ náš syn „naj“ nevyzeral. Mal nepekný ekzém a každú chvíľu bol chorý. Do roka mal niekoľko laryngitíd a vybral niekoľko antibiotík, čo nás nakoniec priviedlo, ako mnoho dnešných detí, k alergológovi.

Nepotvrdila sa žiadna alergia, možno trochu oslabená imunita, tak syn od roka dostal sprej, ktorý ho mal chrániť pred laryngitídami a inými dýchacimi ochoreniami.

To sa ale veľmi neudialo a ako nastúpil do škôlky, tak sa to zhoršilo tak, že bol týždeň v škôlke a potom dva týždne doma, aby sa ako tak dal dokopy zo znova a znova sa opakujúcich chorôb.

Mamičky, ktoré to zažili (a je ich bohužiaľ veľmi veľa!) rozumejú tomu, aké je strašné v noci počúvať neutíchajúci neustály strašne suchý kašeľ a byť bezmocná, lebo ani spreje, ktoré majú pomáhať, nepomáhajú.

Keď som lekárovi povedala, že syn je každé dva týždne chorý, tak mi povedal, že to je normálne, že deti sú každé dva týždne choré. (Pozn. redakcie. To, že lekári normalizujú chorobu, je závažná a absurdná vec! A deje sa to veľmi často.)

Mne to ale normálne nepripadá.

Vašu stránku som našla začiatkom roku 2014. Bola som už zúfala, zo svojho zdravotného stavu ale ešte viac kvôli synovi. Začala som študovať všetky články ale hlavne knihu pána Tuharského: Vitamín C – zabudnutý poklad.

V novembri toho roku (2014) bral syn antibiotká zase kvôli kašľu. Začiatkom decembra ale zase dostal horúčku 38,5 °C a mal tak strašne zahnisané hrdlo, že skoro nemohol rozprávať. Vtedy som si povedala, že po ďalšie antibiotiká nejdem a ideme vyskúšať vitamín C.

Najväčší problém bol ako mu to dať, lebo to (askorbát vápenatý) je horké a strašne ho to štípalo. Nakoniec sme vitamín C rozpustili len v malom množstve vody, ktoré hneď rýchlo zapil. Vitamín C bral každú polhodinu až hodinu až po tolerančnú hranicu, ako ste mi poradili a ako sa aj píše v knihe.

Boli to pre mňa veľmi ťažké chvíle, lebo mi stále išlo hlavou, resp. som mala zafixované, že na hnisavú angínu sa musia brať antibiotiká.

Prvý deň bol najhorší, na druhý deň mal  syn teplotu len do 38°C a tretí deň vravel, že ho hrdlo už bolí len trošku a aj hnis výrazne ustúpil.

Na piaty deň naše drahé dieťa ani nevyzeralo, že je choré. Celé to bolo pre nás ako zázrak – zvládnuť horúčku a angínu bez liekov!?

Od vtedy býval aj tak ešte často chorý a často som písala maily, čo a ako robiť, aby sa syn z chorôb dostal. Zistila som, že na laryngeálny kašeľ vitamín C účinkuje lepšie ako antihistaminiká či kortikoidy,  po vitamíne C syn prestal do polhodiny kašľať.

Ešte veľa krát som mala strach, ako to zládneme, keď bol chorý, ale vďaka Bohu novembrové (2014) antibiotiká boli posledné, ktoré bral. Odvtedy užívame vitamín C, vitamín D, vitamín K2, magnézium a pri chorobách pridávame Alikomplex, Biocidin a probiotiká.

Ako ste radili, výrazne sme obmedzili sladkosti a rôzne polotovary, jeme viac ovocia a zeleniny a, čuduj sa svete, ono to funguje.

Viem, že stále je čo robiť, ale práve v tomto roku sme si s manželom uvedomili, že už je to iné, ako predtým.

Uvedomili sme si to, keď syn priniesol polročné vysvedčenie. Veľmi sme sa potešili samým jednotkám, ale niekde vo vnútri sme boli veľmi vďační za len 25 vymeškaných hodín, keďže ešte pred dvoma rokmi tých hodín bolo 150.

Chce to síce veľa trpezlivosti a vytrvalosti, ale vyplatí sa to, lebo je nám teraz jasné, že výživová medicína je niečo, čo má veľký význam. Kiež by ju využívali aj iní.

Ďakujeme  vám i celému kolektívu Kampane za pravdu nielen v medicíne za vytrvalú a veľmi prínosnú prácu.

PS. Inokedy ešte napíšem iné skúsenosti, napríklad s mojou mamou, ktorá trpí osteoporózou.

Vaša čitateľka Dominika

Poznámka redakcie: Ak máte skúsenosti s výživovou medícinou, zvážte o tom napísať. Pomôže to iným.