Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť piata – vitamín D musí byť zničený

Vitamín D3 ako regulátor buniek

Vitamín D3 je vlastne hormón, ktorý poskytuje informáciu DNA každej jednej bunke v našom tele, čo má a mená robiť, napojením sa na jej malé receptory nazývané VDR – vitamín D Receptory. Je nastavený tak, aby kontroloval funkciu približne 1 000 rôznych génov. Vedci však tento šťastný hormón označili za vitamín a odvtedy je jeho dôležitosť pre naše zdravie a život utláčaná do úzadia. Okrem toho, že pomáha so vstrebávaním vápnika do kostí, na vitamíne D3 nie je nič mimoriadne. Primárne ide o molekulárnu informáciu pre DNA našich buniek, bez ktorej by sme nemohli existovať! A čo je teda táto informácia? V prvom rade hovorí našej DNA, že slnko svieti. Je to tak jednoduche a zároveň životne dôležité pre všetky fyziologické procesy v tele! V druhom rade je veľmi účinný v boji proti rôznym chorobám, ku ktorým sa vyjadríme neskôr.

Vitamín D chceli ľudom zabrániť za každú cenu

Teraz si poďme prebrať zvláštnu históriu vitamínu D v spojení s farmaceutickými spoločnosťami – Big Pharma a Úradom pre kontrolu potravín a liekov (FDA), ktoré sa chceli vitamínu D úplne zbaviť.

Hneď ako sa prišlo na rýchly, účinný a lacný spôsob výroby vitamínu D2, americká verejnosť sa v neskoršom roku 1920 začala o tejto vitamín priveľmi zaujímať. Taktiež o desiatky iných potravín, akým boli napr.aj hotdogy a pivo, ktoré boli obohatené týmto vitamínom. Články v novinách hovorili o zázračnom slnku v pilulke, ktorá ponúka množstvo zdravotných výhod. Podľa jedného z vedcov, priemerný človek medzi r. 1920-1930 prijímal dennú dávku 20 mg vitamínu D2. Nemocnice boli poloprázdne, pretože všetci boli zdraví. Hrozilo im zatvorenie, doktorom výpovede a lekárňam bankrot.

V rovnakom čase prebiehali výskumy na psoch s omnoho vyššími dávkami aké prijímal denne človek. Niektoré štúdie prišli k záverom o toxicite, ktorá vyplývala z dávok vyšších ako 20 mg denne. A to len preto, lebo sa nevedelo prísť na to, ako sa vitamín D2 naozaj vyrába. A tak sa neskôr začal vyrábať vraj „lepší a virtuálne netoxický“ vitamín D2 a to vďaka niekomu, kto sa snažil vitamínu D zbaviť. V prvom rade sa zmenila jednotka mg na tzv. medzinárodné jednotky (IU), kedy sa zrazu z 20mg stalo 1 000 000 IU, a takéto číslo už znie strašidelnejšie, však?! Dokonca bol vykonaný aj experiment, počas ktorého 7 študentom kázali užívať masívne dávky (také, ktoré by aj koňa zabili) počas určitého obdobia. Všetci študenti ochoreli, výskum sa pozastavil avšak po jeho ukončení sa všetkým študentom zdravotný stav zlepšil. Toto stačilo niektorým autoritám lekárskeho priemyslu donútiť predajcov a výrobcov vitamínu D stiahnuť všetky produkty z predaja.

Ako sa však dalo očakávať, ostali tu iní vedci, ktorí sa jeho toxicitu rozhodli dôkladne preštudovať. Na Univerzite v Illinois v Chicagu prebiehal výskum, ktorý trval 9 rokov. Zahŕňal stovky doktorov, 773 ľudí a 63 psov a dospelo sa k nasledujúcemu výsledku. Dávky 20 000 IU na 1 kg ľudskej váhy (alebo 1 milión IU na človeka vážiaceho 50kg) boli bezpečne tolerované psami počas nešpecifikovateľného obdobia, ktoré mohlo trvať aj niekoľko rokov. Tieto výsledky vyvrátili závery prvotných štúdií o jeho toxicite založenej na nejasnosti výroby tohto vitamínu a nové výsledky boli považované len za „očistené spôsoby jeho výroby“. Medzi ľuďmi, ktorým boli podávané dávky 200 000 IU denne po dobu 7 dní až 5 rokov neprišlo k žiadnemu úmrtiu! Jeden z autorov štúdie dokonca sám užíval dávku o sile 1 milión IU denne po dobu 15 dní bez akéhokoľvek vedľajšieho účinku alebo problémov. A tak sa bremeno snahy o preukázanie jeho pozitívnych a netoxických účinkoch presunulo na tých, ktorí sa snažili udržať hrozbu jeho toxicity v povedomí ľudí.

Niekoľko ďalších štúdií o vitamíne D2 v r. 1930-1940 vykreslili jeho pozitívne vplyvy pri liečbe a starostlivosti ľudí s artritídou.

Pripomeňme si si teda ešte raz fakt, že vitamín D2 (ktorý, ako už teraz vieme, nie je vhodný) má svojou silou len ¼ až 1/16 vitamínu D3. Keď sa to všetko preráta do dávkovania samotného vitamínu D3, osoba vážiaca približne 45 kg môže pokojne užívať dávku 50 000 – 250 000 IU denne. Neodporúčali by som prekročiť dávku 50 000 IU denne pokiaľ sa najskôr neskontroluje jeho hladina v krvi.

Americká Lekárska Asociácia (Americal Medical Association) a farmaceutický priemysel tieto štúdie ignorovali a trvali na tom, že dávky presahujúce len 400 IU MUSIA byť toxické! A toto sú lekármi a lekárňami odporúčané denné dávky od r. 1930 (!!!), ktoré nás majú akurát tak udržať pri živote, bez rachitídy a jemných kostí, ale nestačia na to, aby si človek užíval optimálne zdravie!

Lekári, lekárne a vedci neustále vyhlasujú aký toxický je vitamín D, ktorý naopak dokáže ľudí zbaviť veľa chorôb alebo pôsobiť ako prevencia pred tým, aby sa cítili zle, a to len preto, aby sa na tom finančne nabalili, príde mnohým ľuďom neetické. V medicínskom svete existuje Hippokratova prísaha, ktorú musia zložiť všetci promovaní lekári, v ktorej sa hovorí:

„Predpíšem len také množstvo liekov, ktoré bude pre dobro mojich pacientov, ktoré uznám za vhodné podľa mojich schopností a úsudku a nikdy nikomu neublížim“.

Ja by som nazývanie liečebného účinku vitamínu D3 za niečo toxické považoval za porušenie daného sľubu z Hippokratovej prísahy.

Toto všetko možno znie nezmyselne a príde vám to ako jedna veľká diabolská konšpirácia. Myslite však na to, že ide o fakty z r. 1930. Z času, keď Americká vláda a Americké oddelenie Zdravia spolu s ďalšími doktormi, vedcami a výskumníkmi začali v r. 1932 s podvodným projektom nazývaným Tuskegee Syphilis. Išlo o program, do ktorého boli zaradení dedinskí muži so syfilisom, ktorým bolo povedané, že dostanú zdravotnú starostlivosť zadarmo. Jediné, čo sa v tomto experimente dialo, bolo sedenie a sledovanie, čo sa bude s mužmi diať. A tento projekt pokračoval ďalších 40 rokov, do r. 1972!!! Ani v čase, keď prevládala penicilínová liečba, sa štúdia neprerušila. Vláda sa snažila mužov presvedčiť, že im zabrali lieky, ktoré boli len placebo efektom. To všetko preto, aby sa potlačila snaha presadiť účinky vitamínu D.

Vedci a farmaceutické spoločnosti sa nás dlhú dobu snažili presvedčiť o tom, že dávky nad 400 IU denne sú pre nás toxické. Akousi náhodou sa ale týmto spoločnostiam podarilo vytvoriť 3 druhy liekov (Dalso, Deltalin, Drisdol), ktoré neboli ničím iným len dávkou vitamínu D3 o sile 50,000 IU! Tieto spoločnosti boli okolo r. 1930 na pokraji krachu a táto nová „medicína“ ich mala vytrhnúť z biedy (aj napriek tomu, že sami hlásili, že dávky vyššie ako 400 IU sú toxické!). Celá táto teória o toxicite o sile 400 IU je smiešna, keď sa zoberie do úvahy fakt, že celé ľudské telo produkuje na pokožke pri opaľovaní sa už len počas 30 minút 10-20,000 IU vitamínu D3!

Stručná chronológia boja proti vitamínom

Keď bol v r. 1943 patent na vitamín D zrušený, farmaceutické spoločnosti boli rozhodnuté dostať vitamín D pod svoju kontrolu.

V r. 1944 prebiehala v New Yorku kampaň vedená Nathanielom Goldsteinom. Ten prehlásil, že vitamíny sú lieky, ktoré sa smú kúpiť iba v lekárňach alebo registrovaných lekárenských obchodoch. Toto bolo neskôr zrušené. Ale veľká firma Big Pharma sa nevzdála.

V r. 1952 FDA zakazovala do jedál pridávať čokoľvek „nové“, pokiaľ to nebolo povolené a ošetrené samotnou asociáciou. Aj táto snaha bola zmarená.

V r. 1957 podala FDA žalobu na akéhokoľvek predajcu, ktorý sa snažil predávať „podvýživené“ lieky (alias vitamíny) a začala lekárov nazývať šarlatánmi.

V r. 1960 sa FDA snažila ustanoviť minimálnu dávku kyseliny listovej na 4 mg denne, čo bolo o pár rokov na to preukázané ako nepostačujúce množstvo a to hlavne u tehotných žien, u ktorých sa chcelo predísť k porodeniu detí s rôznymi poruchami.

V r. 1966 sa FDA opäť snažila obmedziť prístup k vitamínov a robila v potravinárskom priemysle kontroly ohľadom obohacovania jedál o vitamín D.

V r. 1973 zakázala predaj vyšších dávok vitamínu D a A v tabletách. Toto sa neskôr zmenilo vďaka Liniusovi Paulingovi, chemikovi s Nobelovou cenou, ktorý vyhral súd proti FDA.

V r. 1974 dostala FDA nariadené zo strany kongresu, aby vitamíny označovala za jedlo a nie lieky a v r. 1976 zasiahol proti FDA a jej zákazu predávania vyšších dávok vitamínu D a A.

V r. 1977 sa FDA nakoniec sama vzdala svojho návrhu o nutnosti predpisovania vitamínov lekármi.

V r. 1979 sa FDA opäť pokúsila klasifikovať niektoré vitamíny za predpísateľné len lekárom. Opäť neúspešne.

V r. 1992 FDA spolu s Texaskými inšpektormi zdravia spravili obrovskú raziu na vitamínových predajcov/obchody so zdravými potravinami v celej krajine, zhabala všetok ich tovar a obvinila podnikateľov z falošných tvrdení o účinnosti vitamínov.

V r. 1993 FDA plánovala kontrolovať výrobu, predaj a distribúciu vitamínov a ich účinnosť.

V r. 1994 došlo konečne k obratu. Ľudia mali tejto situácie a celej FDA po krk. Dožadovali sa Výchovného a zdravotného zákonu o vitamínových doplnkov (US Dietary Supplement Health and Education Act/DSHEA), čo je vlastne legislatíva o „slobodnom zdraví“. Tento zákon má definovať vitamínové doplnky ako jedlo. Tým pádom má byť FDA povinná dokázať významné a opodstatnené riziko hrozby vitamínov a nie nútiť výrobcov dokazovať bezpečnosť vitamínov. K tomuto ale bohužiaľ nikdy neprišlo.

V r. 2011 sa dokonca niektorí z amerických skorumpovaných, podplatených, štátnych politických predstaviteľov pokúsili tajne prevziať kontrolu nad vitamínmi a snažili sa FDA podsunúť vlastný Zákon o označovaní doplnkov z r. 2011. Ich zámerom bolo zvrhnúť predošlý zákon z r. 1994 (DSHEA), ktorý poskytoval ľuďom väčšiu slobodu a možnosť výberu vitamínových doplnkov. Chceli zmeniť to, čo malo byť úvodom pre veľmi predražený proces. Čistým zámerom predloženého ustanovenia bolo preklasifikovanie mnohých výživových doplnkov, ktoré sa v tom čase už nachádzali v predaji ako nové zložky potrebné pre schválenie zo strany FDA. Našťastie sa ani tento zákon neujal. Verejnosť si preto môže na nejaké obdobie vydýchnuť, ale ničomu nie je ešte definitívny koniec. Môžeme si byť istí, že FDA sa opäť vráti, s niečím novým…

Je teda jasné, pokiaľ ste na to doposiaľ neprišli sami, že tak, ako je Pentagon predĺženou rukou zbrujárskeho priemyslu, je FDA (a jej podobné úrady) chobotom farmaceutizmu.

Súčasná vojna proti vitamínom

Po mnohých vypršaných patentoch na draho chemické lieky farmaceutické giganty bojujú o prežitie. Problémom je im aj to, že ľudia dostávajú rozum a prestávajú dôverovať lekárom a ich chémii. V súčasnosti preto svetu vládne tzv. CODEX zákon, ktorého hnusnou zámienkou je „vytvorenie súboru medzinárodných štandardov pre riadenie svetovej výroby a ochranu zdravia spotrebiteľov.“ Nemecko (stále fašistické a ani o trochu menej ako predtým, lebo aj teraz mu vládnu fašistické korporácie) sa snažilo zmanipulovať Výbor celého CODEXu tak, aby prežili len najväčšie farmaceutické spoločnosti v krajine (akými sú napríklad Hoechst, Bayer, BASF, Degussa, Fresnius, Rihne-Poulenc, Sandoz a Novo Nordisk). Ich novovytvorený a predložený návrh o vitamínových doplnkoch zahŕňa:

• Žiadny vitamínový doplnok nesmie byť predávaný pre profylaktické použitie (preventívne a terapeutické) – (zbohom vitamínu D!)
• Žiadny predávaný vitamínový doplnok nesmie presahovať hladinu stanovenú komisiou (zbohom vysokým dávkam vitamínu D!)
• Štandardy celého CODEXu pre vitamínové doplnky budú so sebou úzko prepojené (ak vláda vyhrá, my prehráte!)
• Všetky nové vitamínové doplnky budú automaticky zakázané pokiaľ sa neprispôsobia štandardom CODEXu – čo by znamenalo prejsť veľmi drahým liečebným procesom schválenia (Wow! Oplatí sa nad týmto vôbec pozastavovať? Kto si myslia, že sú?)

Ak by USA podpísala spomínaný CODEX, FDA by mala moc zatvoriť všetky obchody so zdravou stravou a zakázať predaj všetkých vitamínov, okrem tých, ktoré by sa dali kúpiť v lekárňach.

Ak by ste si chceli predstaviť, ako by takáto realita vyzerala, stačí zájsť do Nemecka a skúsiť si kúpiť nejaké vitamíny. Na poličkách v obchodoch nenájdete žiadne konkurenčné značky vitamínov, nakoľko sú poličky prázdne. Na predaj nájdete len predražené značky v špecializovaných obchodoch nazývaných lekárne, v ktorých pracujú farmaceuti oblečení v bielych plášťoch. Nemôžete sa slobodne dotknúť ani obzrieť žiadny produkt, pretože sú bezpečne uložené na poličkách za výdajným pultom. Farmaceuti vám produkt prinesú, budú sa vás pýtať množstvo otázok a na koniec si od Vás vypýtajú lekársky predpis.

V Nemecku totiž existuje tzv.“Die Rote List“, v ktorom nájdete kompletný zoznam všetkých farmaceutických spoločnosti, ktoré sa snažia patentovať modely extrémne predražených vitamínových doplnkov ako doplnkov možných kúpiť len spoza výdajného pultu (O.T.C. – over the counter) a len na lekársky predpis. Prostredníctvom tohto zoznamu môžete vidieť, ktoré spoločnosti sa snažia zmanipulovať celý proces CODEXu.

Zdroj

Jeff T. Bowles Vitamin D miracle – The huge secret Big Pharma does not want you to know.

S láskou a vďakou pre stránku Vedomec preložila a upravila Mgr. Katka Sopúchová

Môj blog Coco di bella

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť prvá – história

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť druhá – zdroj energie pre život

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť tretia – zimný odpočinok po celý rok?

Iné články o vitamíne D