Fotosyntéza – kedysi jediný zdroj jedla a energie pre život
Otázkou zostáva, čo teda robili po celú dobu tieto prvé formy života? Nie príliš veľa. Premieňali slnečné svetlo na energiu/cukor prostredníctvom fotosyntézy, bláznivo sa reprodukovali a geograficky rozširovali. Neskôr sa rozvinuli do viacbunkových organizmov, začali s vykorisťovaním, pohybom, hybernáciou, párením, sťahovaním atď.
Dôležitou vecou, ktorú všetky tieto spočiatku jednobunkové organizmy dokázali, bolo prispôsobovať sa zemským ročným obdobiam. Čim ďalej sa organizmy nachádzali od rovníku, tým s extrémnejšími podmienkami na život a dlhšími studenšími nocami sa stretávali. Kombináciou extrémnych teplôt, dĺžok dní a nocí, menšou intenzitou slnečného žiarenia, ktoré sa nachádzalo ďalej od rovníka, došlo k situácii, že Zem zaplavil hladomor. Existovali oblasti, kde až do obdobia 6 mesiacov fotosyntéza, ako jediný zdroj jedla a energie pre život, prestala svoju činnosť.
V týchto oblastiach dokonca došlo až k bodom mrazu, ktorý zmrazil akúkoľvek hmotu. Toto sa dialo až kým evolúcia neprišla s tzv.“ochranou“ proti tomuto faktu.
Všetok život sa od prvého dňa svojej existencie riadil iba jediným signálom, ktorý vyžaroval, kedy prichádza letný čas, kedy je čas blahobytu a život je ľahký. Tento signál však s príchodom zimy vždy zmizol a priniesol so sebou nebezpečenstvo hladovania, mrazu a smrti, ktorá bola silnejšia ako prežitie a kedy bolo načase si pokľaknúť a vyčkať. Týmto signálom bolo ultrafialové žiarenie Slnka. Neviditeľné okom zvieraťa, ale viditeľné na ich pokožke a srsti a slabšie čím ďalej sa forma života nachádzala od rovníka.
Čo teda chcela evolúcia od tejto formy života počas obdobia hladovky? Chcela, aby sa život prestal hýbať. Chcela, aby si zachoval len toľko rezerv energie a tepla, aby prežil. Chcela, aby pribral, kým obdobie hladu prejde. Chcela zmeniť fyziológiu života tak, aby sa vyhol omrzlinám, aby sa o seba dokázal postarať len s minimálnym množstvom zásob, a aby prečkal v tomto stave, kým neprídu lepšie časy a rezervy energie sa znovu neobnovia.
Čo teda vyplýva z tohto rozporu medzi prebytkom letných dní a zimným obdobím hladovky? Bol to signál, že všetky formy života, či už sú to rastliny, živočíchy, huby alebo baktérie podliehajú vplyvu ultrafialového žiarenia, ktorý spôsobuje vznik hormonálneho signálu a ten nazývame vitamín D. Keď je ultrafialových lúčov menej, hladina vitamínu D klesá. Tento signál sa hromadí, uskladňuje, mizne alebo sa uvoľňuje do tukových tkanív živého organizmu. A jeho množstvo, ktoré prenikne do živého organizmu, je priamo závislé od času, počas ktorého je vystavované UV žiareniu.
Množstvo ľudí žijúcich v južných a severných zemepisných šírkach úplne zabudlo na tento zákon Zeme – hibernáciu, alebo zimný spánok. Vďaka našej bielej pleti, obchodom plným letných potravín počas celého roka, vykúreným a osvetleným domom, teplým kabátom, 24/7 životným štýlom sme úplne zabudli na riziko smrti a vyhynutia v oblastiach, v ktorých žijeme.
Stačí, keď sa dobre rozhliadneme okolo seba počas najbližšej prechádzky v zime. Stromy na tento zákon nezabudli: úplne vypli, zamrzli, stratili všetky listy. Čakajú na jarné UV žiarenie, aby mohli opäť ožiť. Ani vtáky či veveričky na nič nezabudli: nevidíme ich nikde počas celej zimy, pretože sa veľa z nich sa odsťahovalo do teplejších krajín. Len my ľudia pokračujeme vo svojom živote akoby sa nič nedialo. Už sa dlhšie neriadime pravekým nebezpečenstvom nízkej hladiny UV žiarenia…
Pozrime sa teraz bližšie na našich opičích predkov (nazývaných Neandertálci), z ktorých sa s veľkou pravdepodobnosťou neskôr vyvinuli ľudia. Čo sa s nimi dialo v dávnejšej dobe?
Skupiny opíc museli niekedy prejsť obrovské vzdialenosti len kvôli jedlu, aby sa uchránili pred hladovkou. Museli prežiť neskutočné obdobia zimy, mrazu. A to sa im podarilo len vďaka schopnosti prejsť do stavu hibernácie, v ktorej zotrvali počas tohto obdobia.
Slnko, ktorého intenzita počas zimného času slabla, vyslalo signál – kvapku UV žiarenia – ktoré viedlo k zníženiu tvorby vitamínu D na pokožke/srsti, vysielalo signál, že zima sa blíži a s ňou prichádzal čas prejedania sa a čo najväčšieho priberania na váhe a tým sa pripravovalo na obdobie hladovania. Keď došlo k takémuto dravému hladu, boli schopné zožrať všetko čo im prišlo do cesty, a tým pádom naberali na váhe. Dni sa krátili, Zem sa otáčala ďalej od Slnka a prichádzala únava. Všetky zvieratá si našli nocľah, brloh, skrýšu, kde prečkali toto obdobie.
Ostatné, ktorým sa toto nepodarilo, napadli rôzne choroby, ktoré obmedzili ich pohyb na minimum: neduhy ako depresia, chrípka, artritída, Skleróza multiplex (MS), astma, syndróm podráždeného čreva, toto všetko im bránilo v pohybe a pohlcovalo ich cennú energiu. Keď Slnko opäť zosilnelo a začalo vysielať UV žiarenie, evolúcia sa prirodzene snažila napraviť škody, ktoré spôsobila zimou našim predkom – opiciam – depresia aj chrípka zmizli, artritída aj MS sa zlepšili a pľúca nadobudli svoju pôvodnú kapacitu.
Zdroj
Jeff T. Bowles Vitamin D miracle – The huge secret Big Pharma does not want you to know.
S láskou a vďakou pre stránku Vedomec preložila a upravila Mgr. Katka Sopúchová
Môj blog Coco di bella
Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť prvá – história
Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť druhá – zdroj energie pre život
Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť tretia – zimný odpočinok po celý rok?
Vedomec 
[…] Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť druhá – zdroj energie pre život […]