Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť štvrtá – objavili vitamín D

V r. 1650 začínali ľudia pomaly prichádzať na to, o čo tu vlastne išlo. A to bol len počiatok nádeje pre vedu skúmajúcu vzťah UV žiarenia a dôležitosti vitamínu D3 a zábleskom do celej tejto záhady…

Keď sa v 17. storočí s narastajúcou urbanizáciou začalo vo veľkom páliť uhlie, ktoré blokovalo na oblohe prenikanie slnečných lúčov, dochádzalo v rovnakom čase k rozširovaniu nedostatku vitamínu D u novorodených detí a ich matiek. Toto viedlo jedného z Britských lekárov k študovaniu novej, doposiaľ nevídanej a novej choroby, nazývanej rachitída. Tá viedla k deformáciám kostier u detí medzi 6. mesiacom a 2. rokom. Akonáhle sa však deti začali zdržiavať po 2. roku života viac na slnku, choroba prešla do remisie. V rovnakom čase iný doktor opisoval ťažkosti s pôrodom detí u matiek, ktoré mali panvy napadnuté touto chorobu. O pár storočí neskôr, v r. 1824, jeden Nemecký lekár zistil, že dlhodobé užívanie oleja z treščej pečene vedie k zlepšeniu a dokonca aj vyliečeniu rachitídy. A až v roku 1906 jeden Anglický biochemik objavil vitamíny, ktoré predchádzali týmto chorobám.

Vedcom sa taktiež podarilo zistiť, že pôsobením ultrafialových lúčov na potkany, ktoré trpeli rachitídou, došlo k jej zmierňovaniu. Toto spôsobilo neskôr hystériu v predaji rôznych lámp a prístrojov, ktoré vyžarovali tieto lúče, a ktorých pôsobenie sa prirovnávalo k účinkom samotného vitamínu D či oleju z treščej pečene. Dokonca sa dospelo aj k takému záveru, že lúče dokázali nabiť svojou energiou už len samotnú prázdnu klietku, v ktorej sa nenachádzal žiadny potkan a menili tak svoje prostredie za „liečebné“. Rovnako sa verilo aj liečeniu tuberkulózy, kedy boli pacienti uložení do drevených štruktúr a boli nútení vo veternom prostredí vdychovať cirkulujúci vzduch. Prišlo sa však na to, že samotnú tuberkulózu nespôsobuje tzv. „zlý a nečistý vzduch“, ale nízka hladina vitamínu D.

V r. 1922 sa poradilo vedcom skúmajúcim psov s rachitídou (ktorí boli vychovávaní len vo vnútorných priestoroch), objaviť zložku, obsiahnutú v oleji z treščej pečene, ktorá toto ochorenie dokáže vyliečiť. Išlo o živočíšnu formu vitamínu D – vitamín D3, zložením rovnaký ako vitamín D2.

Zatiaľ čo výskumy spojené so psami postupne viedli k izolácii vitamínu D3, komercializácia vitamínu D v r. 1920 vychádzala z masovej produkcie jej rastlinnej formy vitamínu D2, ktorý sa tvoril UV ožarovaním rastlinných produktov. V r. 1923 Americký biochemik Harry Steenbock z Univerzity vo Wisconsine zistil, že UV ožarovaním jedál a organických potravín sa zvyšovala ich hladina vitamínu D.

Zatiaľ čo sa žiadnemu lekárovi vtedajšej doby neporadilo vynájsť patent k spomenutéhmu výskumu, Steenbockovi sa podarilo rozlúštiť protokol a patentovať jeho ožarovaciu techniku podporujúcu obsah vitamínu D2 v potravinách, a najviac v mlieku. Neskôr sa mu podarilo preniesť patent do Wiskonsinského Fondu nazývaného WARF (Wisconsin Alumni Research Fund) na Univerzite vo Wisconsine, ktorý bol celé roky financovaný a podporovaný miliónmi dolárov, a ktorý sa rovnako stal základňou pre objav lieku na riedenie krvi WARFarinu. V r. 1943 bol napokon jeho patent zrušený federálnym odvolaním, ktoré uviedlo, že Steenbock neobjavil nič nové a jeho patent nie je patentovateľný rovnako, ako využitie vitamínu D na podporu rastu trávy.

Dospelo sa k záveru, že ožarovanie organických látok UV lúčmi spôsobuje tvorbu vitamínu D akejkoľvek látky a je tvorený z ožarovaného mlieka aj hríbov. Keďže prvá forma vitamínu D, známa ako rastlinná forma-vitamín D2, pochádza z ožarovaných hríbov, vitamín D2 dostal názov ergocalciferol (kde slovo ergot znamená pleseň alebo hríb). vitamín D2 je teda rastlinnou formou biologicky aktívneho (ľudského) vitamínu D. Je len z ¼ až 1/16 tak aktívny ako je živočíšna forma vitamínu D a tou je vitamín D3 známy aj ako cholecalciferol, ktorý bol izolovaný až oveľa neskôr.

Tieto aktívne formy vitamínu D (D2 a D3) však nie sú vôbec vitamíny! Sú to veľmi účinné hormóny. vitamín D bol len omylom označený za vitamín v roku 1920, keď sa vedci domnievali, že je možné ho získať len prostredníctvom stravy. Zistilo sa však, že vitamín D3 sa tvorí na koži a srsti zvierat po tom, ako na ňu dopadnú UV lúče. Čo sa vtedy stane je, že UV lúč katalyzuje premenu určitého cholesterolu (7-dehydrocholesterolu) na vitamín D3. U ľudí sa tento proces deje pod alebo na pokožke, zatiaľ čo u zvierat je to v srsti a vitamín D3 je prijímaný do organizmu počas pasenia sa, resp. pri pobyte na slnku.

Zdroj

Jeff T. Bowles Vitamin D miracle – The huge secret Big Pharma does not want you to know.

S láskou a vďakou pre stránku Vedomec preložila a upravila Mgr. Katka Sopúchová

Môj blog Coco di bella

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť prvá – história

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť druhá – zdroj energie pre živo

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť tretia – zimný odpočinok po celý rok?

Prečo nám taja pravdu o vitamíne D – časť štvrtá – objavili vitamín D

Iné články o vitamíne D