V tomto článku sa zameriame na funkciu a účinky systémických (proteolických) enzýmov a ich využitie pri liečbe a predchádzaní širokého spektra zdravotných problémov.
V spojení s enzýmami slovo “systémický” znamená to, že pôsobia celotelovo, v mnohých sústavach ľudského tela. Podieľajú sa nielen na trávení, ale v celom tele, vo viacerých systémoch a orgánoch.
Čo je enzým?
Enzým je biokatalyzátor – niečo, čo pomáha niečomu inému k tomu, aby to malo lepši a rýchlejší výkon. Chemické reakcie sú vo všeobecnosti pomalé, avšak enzýmy tieto reakcie urýchľujú. Bez enzýmov by chemické reakcie, vďaka ktorým žijeme, boli príliš pomalé na to, aby sme prežili. V ľudskom tele sa nachádza asi 3000 enzýmov, ktoré sa podieľajú na viac ako 7000 chemických reakciách. Aj keď jednou z ich dôležitých úloh je trávenie, je to ich celkom posledná funkcia. Dôležitejšie úlohy proteolitických (bielkovinu tráviacich) enzýmov sú nasledovné.
Prírodné protizápalové účinky
Enzýmy sú prvou líniou obrany proti zápalu (1,2,3). Zápal je reakciou imunitného systému na akékoľvek podráždenie, či už chemické, mechanické, radiačné, toxické, bakteriálne, vírusové a iné. Povedzme, že máte poranené pravé koleno. Po zaznamenaní takéhoto podráždenia imunitný systém vytvorí bielkovinový reťazec, ktorý sa nazýva Circulating Immune Complex (v skratke CIC), ktorý je špecifický (obrazne povedané na mieru šitý) pre pravé koleno (za objav tohto mechanizmu bola v roku 1999 udelená Nobelova cena). CIC sa presunie do pravého kolena a spôsobí bolesť, začervenanie a opuch, teda všetky znaky zápalu. Toto je spočiatku úžitočná reakcia, keďže je to upozornenie na to, že v kolene sa deje niečo zlé a vyžaduje si to pozornosť. Avšak samotný zápal spôsobuje ďalšie podráždenie, na čo telo reaguje výrobou ďalších, avšak v tom prípade už škodlivých CIC.
Aspirín, Ibuprofén a ostatné nesteroidné protizapálové lieky majú rovnaký účinok – bránia produkcii CIC. Bránia však produkcii všetkých typov CIC, vrátane tých, ktoré sú veľmi úžitočné a potrebné, napríklad tie, ktoré podporujú výstelku tenkého čreva a tie, ktoré zabezpečujú správnu funkciu obličiek a pečene. Z toho dôvodu sú takéto lieky zdraviu škodlivé. Len v USA každoročne podľahne týmto liekom 20.000 ľudí a ďalších 100.000 skončí v nemocnici s poškodením pečene, obličiek a krvácajúcími črevami (4,5).
Systémové enzýmy na druhej strane sú úplne bezpečné a bez nebezpečných vedľajších účinkov. Nie je u nich známa toxická dávka (6). (6). Systémické enzýmy dokážu rozlíšiť užitočné CIC od neužitočných, lebo fungujú akoby na princípe zámku a kľúča – pomedzi ich zuby prejdú len správne CIC a strávené/zničené sú len neužitočné. To zredukuje zápal na nevyhnutné minimum (užitočný, alarmujúci zápal) a tým sa minimalizuje aj bolesť.
Antifibrózne účinky
Enzýmy majú schopnosť tráviť a hojiť fibrózne (zjazvené, poškodené) tkanivo (7). Fibróza je zjazvené tkanovo a väčšina lekárov si možno z výučby anatómie pamätá, že je to práve postupná fibróza tkaniva, ktorá pomaly vedie ľudské telo k smrti. V samom začiatku procesu starnutia, teda vo veku asi 27 rokov, sa produkcia enzýmov v tele začína znižovať. Deje sa tak preto, lebo telo je počas svojho života schopné vyrobiť len určité množstvo enzýmov. Veľkú časť z toho spotrebuje telo práve do 27 roku. V tomto veku si telo začína uvedomovať, že ak by pokračovalo v rovnakom tempe enzýmatickej spotreby, veľmi skoro by sa tak využila celá výrobná kapacita a pri takomto tempe spotreby enzýmov by sa človek nedožil viac ako 40 rokov. (Práve kvôli poruche výroby enzýmov u deti s cystickou fibrózou, sa tieto deti málokedy dožijú viac ako 20 rokov, keďže kvôli akútnemu nedostatku enzýmov trpia postupným zjazvovaním pľúc, čo nakoniec vyvrcholí ich zlyhaním.)
Keďže je telo veľmi sofistikované, radikálne zníži využitie enzýmov – začne si samodávkovať enzýmy akoby kvapkaním z kvapátka, namiesto doterajšieho dávkovania z lyžičky. Dôsledkom je to, že sa tým zníži schopnosť reparácie tkaniva a telo nie je schopné zabrániť nadmernému ukladaniu fibrínu kdekoľvek v tele, či už ide o miesta po obyčajných poraneniach, až po vnútorné orgány a cievy. To je čas keď sa napríklad u žien začínajú prejavovať choroby ako fibrocystické choroba prsníkov, myómy, pozapálové patologické zmeny na krčku maternice, endometrióza, a u väčšiny z nás sa pomaly začina potichučky vyvýjať dobre známa arterioskleróza (kôrnatenie ciev, alebo jednoducho zjazvovanie ciev). Neskôr sa vďaka ukladaniu fibrínu (zjazvovaniu) začínajú zmenšovať vnútorné orgány (vrátane mozgu), ktoré strácajú na výkone. Aj kvôli nízkej produkcii enzýmov sa v neskoršom veku rany (vrátane zlomenín) hoja ťažšie, sú tvrdé a zanechávajú viditeľné jazvy. Samozrejme, okrem nedostatku enzýmov tu sú aj iné faktory, napríklad nedostatok vitamínov a minerálov.
Ak nahradíme zníženú produkciu enzýmov, je možné kontrolovať a redukovať zjazvené a fibrózne tkanivo, ktoré telo zaťažuje. Mnohí americkí lekári, a najmä špecialisti v oblasti plastickej chirurgie, si až teraz čoraz viac začínajú uvedomovať, že pomocou enzýmov je možné vyhladiť dokonca aj staré jazvy, od chirurgických rán, pľúcnych fibróz, obličkových fibróz až po keloidy staré niekoľko rokov. Lekári v Európe o týchto veciach vedia už dávno a orálne enzýmy používajú v liečbe podobných ochorení viac ako 40 rokov.
Čistenie krvi.
Krv nie je len riekou života, ale aj riekou, pomocou ktorej sa bunky a orgány zbavujú nepotrebného toxického materiálu (smetia). Enzýmy podporujú cirkuláciu tým, že krv zbavujú nadmerného množstva fibrínu ktorý sposobuje prílišné zahustenie krvi, čoho konečným výsledkom sú krvné zrazeniny a infarkty alebo porážky. Všetok tento nepotrebný materiál by mal byť filtrovaný pečeňou, avšak väčšina ľudí v súčasnej dobe má pečeň omnoho menej výkonnú (často je samotná pečeň v stave chronickej či akútnej toxicity) a tak sa toxický materiál dostáva naspäť do krvi. Toxický materiál potom koluje po krvi, čakajúc na to, pokiaľ sa uvoľní miesto v pečeni, a pokiaľ bude dostatok enzýmov, ktoré toxický materiál vyčistia. Takýto kolobeh môže trvať dni až týždne (8).
Po užití systemických enzýmov mimo jedla ich žalúdok nevyužije na trávenie potravy, ale prechádzaju do tenkého čreva, odkiaľ sa vstrebávaju do krvi, kde sa podieľajú na systémickom trávení a takto odľahčujú záťaž pečene tým, že:
- Odstráňujú nadbytok fibrínu z krvi a znižujú tak zlepovanie krviniek. Už len tieto dva účinky enzýmov pomáhajú predísť krvným zrazeninám a stavom ako sú infarkty a mozgové príhody (porážky) (8).
- Štiepia mŕtvy/odpadový materiál na menšie častice a umožňujú mu rýchlejšie opustiť krvný obeh vylúčením do hrubého čreva (8).
- Čistia FC receptory v bielych krvinkách, čím podporujú ich funkciu a schopnosť a pripravenosť čeliť infekciám (9).
A tu sa dostávame k jedinému upozorneniu pokiaľ ide o úžívanie enzýmov. Tie by nemali používať bez súhlasu a dohľadu lekára pacienti s hemofíliou a tí, ktorí užívajú lieky riediace krv ako Heparín, Coumadin, Phlavix, Warfarín a podobné, keďže enzýmy môžu zvýšiť ich účinok a spôsobiť tak prílišné zriedenie krvi.
Imunomodulačný účinok
Enzými majú adaptogénnu schopnosť optimalizovať stav tela a imunity (9). Keď imunitný systém slabne, stávame sa náchylnými na infekcie, avšak, sko bolo spomenuté, enzými imunitu podporia. Naopak, ak imunita pracuje prehnane, systém vyrába protilátky, ktoré napádajú vlastné bunky tela (ako je to pri skleróze multiplex, reumatoidnej artritíde, lupuse a pod. V takom prípade enzýmy imunitný systém “schladia” tak, že takéto protilátky strávia.
Antivirálny účinok
Vírusy sú nebezpečné preto, lebo sa v tele množia. Na to, aby toho boli schopné, sa potrebujú spojiť s DNA v bumkách tela, pomocou média, ktorým je vonkajšia bielkovinová stena bunky. Tá po preniknutí vírusu do bunky niekoľkokrát zhrubne, čím napadnutú bunku a samotný vírus bráni/schováva pred imunitou. Čokoľvek, čo dokáže narušiť integritu vírus chrániaceho bielkovinového obalu, má schopnosť umožniť imunite jadnak znižiť vírus a jednak zabrániť ďalšiemu množeniu vírusu (10,11). Systémické enzýmy vedia rozlíšiť medzi bielkovinou (resp bielkovynovým obalom), ktorá je normálna a takou, ktorá chráni vírusom napadnutú bunku, (ako bolo spomenuté, je to mechanizmus podobný zámku a kľúča). Chorú bielkovinu následne strávia a umožnia imunite vírus zničiť. Nakoniec strávia pozostatok – fibrín.
Protirakovinové účinky
Princíp je podobný ako pri antivirálnom účinku. Enzýmy trávia bielkovinový ochranný obal zhbných buniek, čím umožňuju lepší prístup imunite, ako aj protirakovinovým liekom (či už prírodným, alebo chemickým). O týchto veciach pojednáva kniha Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy.
Na záver
Existuje viac ako 200 výskumných publikovaných prác na tému vstrebateľnosti, využitia a liečebných účinkov orálne podávaných systémických enzýmov. Vyhľadávaním v centrálnej medicínskej databáze PubMed pod kľúčovými slovami ako serrapeptase, papain, bromelain, trypsin, chymo trypsin, nattokinase and systemic enzyme, sa dostanete k rozsiahlým prácam ohľadne enzýmov, ktorých medicínske využitie má aspoň v Európe a Japonsku viac ako 40 ročnú minulosť.
Súvisiacé články:
Enzýmová terapia a prevencia (nielen) rakoviny
Vysvetlenie procesu hojenia ako možného vzniku rakoviny
Literatúra:
1) Carroll A., R.: Clinical examination of an enzymatic anti-inflammatory agent in emergency surgery. Arztl. Praxis 24 (1972), 2307.
2) Mazzone A, et al.: Evaluation of Serratia peptidase in acute or chronic
inflammation of otorhinolaryngology pathology: a multicentre, double blind,
randomized trial versus placebo. J Int Med Res. 1990; 18(5):379-88.
3) Kee W., H. Tan S, L., Lee V. Salmon Y. M.: The treatment of breast engorgement with Serrapeptase: a randomized double blind controlled trial. Singapore Med J. 1989:30(l):48-54.
4) Celebrex article Wall Street Journal 19 April 1999.
5) No author listed: Regular Use of Pain Relievers Can Have Dangerous Results. Kaleidoscope Interactive News, American Medical Association media briefing. July 24, 1997.
6) Enzymes ñ A Drug of the Future, Prof. Heinrich Wrba MD and Otto Pecher MD. Published 1993 Eco Med.
7) Kakinumu A. et al.: Regression of fibrinolysis in scalded rats by administration of serrapeptase. Biochem. Pharmacol. 31:2861-2866,1982.
8) Ernst E., Matrai A.: Oral Therapy with proteolytic enzymes for modifying blood rheology. Klin Wschr. 65 (1987), 994.
9) Kunze R., Ransberger K., et at: Humoral immunomodulatory capasity of proteases in immune complex decomposition and formation. First International symposium on combination therapies, Washington, DC, 1991.
10) Jager H.: Hydrolytic Enzymes in the therapy of HIV disease. Zeitschr. Allgemeinmed., 19 (1990), 160.
11) Bartsch W.: The treatment of herpes zoster using proteolytic enzymes. Der Informierte Arzt. 2 (1974), 424-429.
Vedomec 
Vaše príspevky