Vysvetlenie procesu hojenia ako možného vzniku rakoviny

Z knihy: Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy. (Autorské práva vyhradené)

Kniha Dr Arthura Guytona Textbook of Medical Physiology /Učebnica lekárskej fyziológie/ hovorí o procese liečenia v kontexte toho, čo sa stane po srdcovom infarkte. Píše:

„Mnoho rozličných srdcových abnormalít, najmä tie, ktoré poškodzujú samotný srdcový sval, často spôsobujú, že časť srdca zostane nastálo čiastočne alebo celkovo depolarizovaná. Keď toto nastane, prúd prúdi medzi patologicky depolarizovanými a normálne polarizovanými oblasťami. Tomuto hovoríme ´prúd zranenia´. Všimnite si najmä to, že zranená časť srdca je negatívna, pretože toto je časť, ktorá je depolarizovaná, zatiaľ čo zostávajúca časť je pozitívna.“[1]

Kanadský výskumník rakoviny Ron Gdanski vysvetľuje prúd zranenia podobne:

„…prúd zranenia telo využíva na polarizáciu depolarizovaného tkaniva. Zranená časť je negatívna. Prúd zranenia prúdi zo zdravej alebo ‘polarizovanej’ do zranenej alebo negatívnej, depolarizovanej oblasti. Prúd zranenia je v skutočnosti zvýšená oblasť vysoko iónovej aktivity, ktorá existuje nad zranením, ale neprúdi nikde inde. Prúd zranenia je prítomný až do chvíle, pokiaľ nie je zranenie zahojené.“[2]

Prúd zranenia bol značne študovaný a vedcami prispôsobený na rast alebo hojenie tkaniva tak, ako to Dr Robert Becker popisuje vo svojom diele The Body Electric (Elektrina tela). V centre Gdanského výskumu bolo zistené, že

„…pri zranení sa narúša iónové pole membrán bunkových stien, spustí sa prúd zranenia a ukončí nápravu zranenia, ak samozrejme infekcia [alebo iné pokračujúce poškodenie organizmu] nenarušila proces liečenia.“[3]

Pred rokmi písali John Beard a Ernst Krebs o tom, ako tento proces liečenia organizuje regeneráciu riadneho tkaniva rovnakým spôsobom, ako keď sa bunky reduplikujú, keď dieťa vyrastá. Objavili úlohu embryonálnych kmeňových buniek pri formovaní trofoblastických buniek, ktoré telo využíva v tehotenstve. Avšak, dodatočnou úlohou týchto kmeňových buniek ako ‘liečiteľov’ pri hojivých procesoch v tele vzniká potenciálne nebezpečenstvo vzniku rakoviny. Tieto fibroblasty alebo neoblasty, ako sú známe, sú zamestnávané predovšetkým na hojenie traumatizovaných oblastí v tele. Tieto bunky sa samy vedia pretransformovať do akejkoľvek časti tela: do materiálu na kosti, do krvi, do tkaniva alebo do vlasov, v závislosti na konkrétnom morfogenetickom stimule, ktorý dostanú. Keď je náš organizmus nejakým spôsobom poškodený, estrogén stimuluje výrobu týchto buniek na liečbu problémových oblastí, a to rovnakým spôsobom, ako v prípade, keď vytvárajú trofoblasty pre tehotenstvo. Za normálnych okolností tok prúdu zranenia prestane v momente, keď sa proces liečenia úspešne ukončí. Veľmi dôležitú úlohu zohrávajú pankreatické enzýmy, ktoré trávia ochranný bielkovinový obal chorých buniek, umožňujúc tak imunitnému systému a iným živinám, ako napr. vitamínu B17, prístup k týmto poškodeným bunkám s cieľom zničiť ich. V prípade, že tento proces neskončí uspokojivo, ale neustále trvá, výsledkom tohto nepretržitého ‘lotra’ procesu liečenia je rakovinový nádor. Všimnite si, že umiestnenie výslednej rakoviny alebo inak trofoblastickej hmoty je veľmi špecifické pre pôvodnú oblasť poškodenia.[4]

Počas mnohých rokov sa odborníci pozerali na rakovinové nádory ako na ‘cudzincov’ v organizme. V skutočnosti však môžeme povedať, že, podľa Bearda a Krebsa, pravdou je pravý opak. Títo bádatelia boli zvedaví, prečo rakovina vôbec mohla existovať pri teórii, kde by imunita mala napadnúť akékoľvek cudzie invázie v tele. Prišli k záveru, že imunitný systém sa vlastne nepozerá na rakovinu ako na cudzie teleso, keďže, ako sme už vysvetlili, rakovina vzniká z dôvodu nedokončeného procesu hojenia a proces hojenia je vlastne pre telo prirodzený a známy.

Máme teda tri časti obrázku, ktoré musia byť namieste, aby mohlo dôjsť k spusteniu rakoviny:

  • Rakovina sa spustí zranením (poranením, zápalom, infekciou alebo akýmkoľvek iným patologickým procesom).
  • Rakovina sa objaví ako výsledok neukončeného bunkového procesu hojenia, ktorý v hojení neustále pokračuje, pretože sa prúd zranenia nevypol.
  • Kvôli našim stravovacím návykom, ktoré všeobecne obsahujú spracované jedlo, uvarené až k zničeniu, telo postráda nevyhnutné vitamíny, minerály, enzýmy a iné výživné spolufaktory, kvôli čomu je náš imunitný systém skľúčený a neúspešný zastaviť toto neustále bunkové hojenie.[5]

 

Úloha, ktorú zohrávajú toxíny

V súčasnej dobe počúvame veľa o environmentálnych polutantoch a o tom, či spôsobujú rakovinu. V nasledujúcich dvoch kapitolách preskúmame niektoré z nich. Do výskumu sú investované milióny dolárov na to, aby sa zistilo, či sú mobilné telefóny, poľnohospodárske chemikálie, silnoprúdové káble vedené nad našimi hlavami, lieky, jedlo, farby, pesticídy, azbest, pohonné látky, mikrovlné rúry a stovky ďalších činiteľov zodpovedné za vznik rakoviny. Aj napriek dôraznému popieraniu zo strany korporácií počas rozhovorov týkajúcich sa týchto výrobkov niet pochýb, že západné spoločnosti trpia podstatne vyšším percentom výskytu rakoviny ako ich protiklady tretieho sveta. Výskumy zaujímavo preukazujú, že výskyt rakoviny vždy stúpne paralelne s hrubým domácim produktom (HDP) alebo s ‘industrializáciou’ rozvojových krajín.

Logika by donútila seriózneho a nezaujatého výskumníka najprv preskúmať, kde sa rakovina NEVYSKYTUJE a potom hľadať príčiny, prečo sa tam nevyskytuje. Tradičný lekársky výskum však na počudovanie nevidí potrebu touto otázkou sa zaoberať. Vezmite do úvahy nasledujúcu tabuľku:

Krajina HDP na jedného obyvateľa Rakovina/ mil[6]
Maurícius $140 216
Srí Lanka $225 316
Portugalsko $479 1 115
USA $3 960 1 698

Zástancovia trofoblastickej teórie vzniku rakoviny tvrdia, že fajčenie, karcinogénne prísady a iné rakovinové podnety poškodzujú naše telo a rozhodujú o tom, na ktorom mieste v tele vznikne proces hojenia a následne rakovina (ak sa v prípade nedostatku enzýmov a iných živín hojenie úspešne neukončí).

Okrem ochrany proti rakovine enzýmami a lymfocytmi, ktoré náš organizmus produkuje, príroda taktiež využíva z našej potravy kyanidovú činnosť vitamínu B17 ako náhradnú ochranu proti rakovine. Ak je ale náš imunitný systém oslabený z dôvodov výživových, z chronického dehydrovania, z nadmernej toxicity liekov alebo iných environmentálnych faktorov a v našej strave je nedostatok B17, toxíny poškodia náš organizmus, spúšťajúc tak proces hojenia. Ak nie je daná aktivita hojenia zastavená, rakovina nás môže postihnúť vo svojej charakteristickej chronickej a nekontrolovateľnej forme. Zapamätajte si prosím, že nie je to len jedna samostatná vec (faktor), ktorá rakovinu spôsobuje. To vysvetľuje aj dôvod, prečo konvenčný výskum pri poskytovaní odpovedí na rakovinu zlyhal.


 

Z knihy: Rakovina – prečo stále umierame bez spoznania pravdy. (Autorské práva vyhradené)

[1] Guyton, Arthur Text Book of Medical Physiology, W B Saunders Co. ISBN o-7216-4394-9 60

[2] Gdanski, Ron Cancer: Cause, Cure and Cover-up, Nadex Publishing,, 2000

[3] Gdanski, Ron, op. cit. str.171

[4]Ak sa hojivý proces zvrhne napríklad pri vrede žalúdka, výsledkom bude špecifický tvar (druh) rakoviny, ktorý bude zasa iný, ak sa proces hojenia zvrhne pri zápale oka.

[5] Pozrite si časť s názvom Prečo ľud vymiera?

[6] Štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie pre odchýlky mier rakoviny na jedného obyvateľa HDP za roky 1967-1968. Podrobnú štúdiu javu rakoviny ako ochorenia industrializácii pokrýva Robert Waller v svojom článku: Diseases of Civilization /Choroby civilizácie/, ktorý bol publikovaný v The Ecologist, Vol. 1, č. 2, August 1970

Uveďte prosím pozorne svoj email a kliknite "Odoslať"

Join 6 854 other followers

Vaše príspevky

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s