Výsledky novej štúdie na myšiach a prvej fázy vykonanej na ľuďoch naznačujú, že predĺžené obdobia hladovky – po dobu 2-4 dní – dokážu nielen chrániť pred toxickými účinkami chemoterapie, ale aj vyvolať regeneráciu nových imunitných kmeňových buniek a odstraňovať staré, poškodené bunky.
O hladovke sme úž písali v článku Liečebná hladovka – medicínske dôkazy a osobná skúsenosť.
Štúdia výskumníkov z Univerzity Južnej Karolíny (USC) v Los Angeles, publikovaná v časopise Cell Stem Cell ako prvá ukazuje, že takýto úplne prirodzený zásah môže vyvolať regeneráciu orgánu a dokonca aj celého systému a to práve za pomoci kmeňových buniek.
Tím verí, že tieto výsledky by mohli byť prospešné najmä pre ľudí s poškodením imunitného systému. Napríklad, ale nielen v prípade, že podstúpili liečbu chemoterapiou. Hladovka by mohla byť tiež prospešná aj pre starších ľudí, ktorých imunitný systém je kvôli stárnutiu oslabený, a tým sú náchylnejší na rôzne ochorenia.
Vedci hovoria, že dlhodobejšie hladovanie posúva kmeňové bunky zo stavu nečinného do stavu aktívnej sebaobnovy.
Výsledky z experimentov klinickej štúdie na myšiach a prvej fázy na ľuďoch ukázali, že dlhšie obdobia pôstu výrazne znižujú hladinu bielych krviniek. U myší to vykazoval prepínač, ktorý zmenil signálne dráhy krvotvorných kmeňových buniek – čo je skupina kmeňových buniek zodpovedná za tvorbu krvi a imunitného systému.
“Nemohli sme predvídať, že dlhodobé hladovanie by mohlo mať taký pozoruhodný efekt pri podpore bunkovej regenerácie kmeňa hematopoetického systému.”, hovorí Valter Longo, profesor gerontológie a biologických vied na USC Davisovej školy gerontológie a riaditeľ Inštitútu Dlhovekosti.
Hovorí, že keď človek prestane jesť, telo využíva uložené zásoby glukózy, tukov a ketónov a tiež recykluje opotrebované a poškodené bunky imunitného systému.
“To, čo sme si začali pri našich výskumoch všímať je, že počet bielych krviniek klesá s dlhším obdobím pôstu.”, vysvetľuje Longo. “Keď sa človek znovu naje, úroveň buniek sa zvýši. Tak sme začali premýšľať nad tým, odkiaľ tieto bunky pochádzajú?”
U myší dlhodobé hladovanie dopĺňa opotrebovaný imunitný systém novými bunkami
Vedci zistili, že pôst po dobu 2-4 dní znižuje enzým PKA, ktorý sa podieľa na dlhovekosti v jednoduchých organizmoch. Taktiež dochádza k poklesu IGF-1, rastového hormonálneho faktoru, ktorý súvisí so stárnutím, rakovinou a progresom nádoru.
“Vypnutie génu pre produkciu PKA je teda kľúčovým krokom, ktorý spúšťa kmeňové bunky na regeneráciu”, hovorí Prof. Longo. “To dáva pokyn pre kmeňové bunky ísť dopredu a začať proliferáciu a obnovu celého systému.”
Trojdňová hladovka chráni pacientov s rakovinou od toxických účinkov chemoterapie
Chemoterapia spôsobuje aj výrazné poškodenie imunitného systému. Vedecký tím preto dúfa, že ich zistenia pomôžu minimalizovať niektoré z týchto škôd. Neodporúča sa však, aby sa ľudia pokúšali o rovnaké účinky dlhodobou hladovkou bez lekárskeho dohľadu. Sú potrebné ešte ďalšie testovania na ľuďoch, ktoré by sprístupnili účinnosť hladovky a určili všetky možné nežiadúce účinky.
Prof. Longo sa momentálne venuje ďalším testovaniam, ktoré by zistili, či tieto regeneračné účinky budú rovnako fungovať aj na iné systémy v tele tak, ako fungujú pri imunitnom systéme. Všetky štúdie sú financové z prostriedkov Národného inštitútu pre stárnutie a zdravie, Nadácie V a Medzinárodného inštitútu rakoviny.
Medzitým, správy z Medical News Today nedávno uviedli, že kmeňové bunky vykazujú potenciál pre opravu poškodenia mozgu. Austrálsky výskum totiž naznačuje, že pomocou manipulácie povrchových buniek by bolo možné, aby sa kmeňové bunky kostnej drene rozlišovali na mozgové bunky. Ak sa táto metóda dosvedčí ako účinná, je tu nádej pre nápravu poškodenia mozgu tvorbou nových mozgových buniek.
Zdroj
S láskou a vďakou pre stránku Vedomec preložila a upravila Mgr. Katka Sopúchová
Môj blog Coco di bella
Aj keď k hladovke pristupuje konvenčná medicína stále s rezervou, tá je lekármi skúmaná už mnohé desaťročia a výsledky sú pozoruhodné. Často sa hovorí o terapeutickej hladovke, ktorá trvá omnoho dlhšie ako len 4 dni. Ohľadom toho pojednáva napríklad stránka vedená lekármi, International Natural Hygiene Society. Taktiež odporúčame dokument BBC od reportéra s lekárskym vzdelaním Dr Michaela Mosleyho, Eat, Fast ane Live Longer (obraz dokumentu je však veľmi nekvalitný).
Na záver pripájame niekoľko vyjadrení jedneho z prvých expertov na terapeutickú hladovku, Dr Herberta Sheltona:
“Je populárna miskoncepcia, že výhradne prijímaním jedla človek môže nadobudnúť síl a vybudovať si odolnosť. Pokiaľ táto ilúzia bude trvať, mnoho ľudí skončí v hroboch predčasne.”
“Jedlo nie je synonymom výživy.”
“Ochrana života závisí na systéme správnej životosprávy. Jednou z fáz toho systému je pôst.”
Vedomec 
Dobrý deň,
chcem sa spýtať na rozpor, ktorý mi vyplýva z tohto článku. Na jednej strane – pri dlhodobej hladovke – výrazný pokles bielych krviniek – imunita by mala byť oslabená. Na druhej strane sa dlhodobá hladovka spája s posilnením imunitného systému. Ja som práve skončil 5 dňovú hladovku, pokles bielych krviniek musel byť u mňa značný, dostal som takú chrípku, že som sa nevládal z postele pohnúť 4 dni.
Ďakujem za Vás názor.
Gustav
Dobry den Gustav,
Najma v zaciatkoch hladovky sa deju mnohe fyziologicke procesy, vratane spustania detoxikacnych. Chripka pocas hladovky nie je nic neobvykle. Osobne som mal na treti den velke bolesti hlavy a bol som velmi slaby. U kazdeho je to inak.
Inak, aj ked sa v niektorych knihach pise, ze viac ako 3-4 dnova hladovka je dlhodoba, z praxe je dlhodobou hladovkou hladovka viac ako 4-5 dni.