Na liečebnú hladovku sa žiaľ vačšina lekárov pozerá skepticky, alebo ňou úplne pohŕda, tvrdiac, že je to ničím nepodložený nezmysel. Prinášame vám krátky úvod o medicínskych štúdiách hladovky a osobný príbeh pána Radoslava Spišiaka z Košíc.

Výskum terapeutickej hladovky je dátovaný už od roku 1880. Odvtedy, v rôznych medicínskych časopisoch boli publikované články o účinkoch terapeutickej hladovky najmä na nasledujúce ochorenia:

• cukrovka
• duševné ochorenia
• kožné ochorenia
• obezita
• kardiovaskulárne ochorenia
• žalúdočnočrevné ochorenia
• chemické otravy, vrátane otráv z ťažkých kovov
• artritída
• alergie

Ranné výskumy boli skôr pozorovacie, zamerané na fyziologické a metabolické zmeny u jednotlivcov počas terapeutického pôstu. Zdokumentované boli vtedy nasledujúce výskumy:

Tanner, 40 dní (1880);[17]

Jacques, 30 dní (1887) a 40 dní (1888);[18]

Penny, 30 dní (1905);[19] a

Levanzin, 31 dní (1912).[20]

(Niektoré skupiny a študenti lekárskych fakúlt sa nám vysmievajú, že sme šarlatáni, preto najmä v prípade terapeutickej hladovky, ktorú lekári značne zosmiešňujú, prikladáme aj akademické zdroje. Podrobný zoznam literatúry nájdete na úplnom konci skúsenosti čitateľa Radoslava.)

Podrobnejší výskum fyziologických zmien počas terapeutického pôstu bol robený až v roku 1923 na univerzite v Nebraske (Morgulis). Táto klasická štúdia pod menom Fasting and undernutrition (Pôst a podvýživa), poskytuje hĺbkovú analýzu reakcií zvierat a ľudí počas pôstu.[21]

V roku 1950, Ancel Keys a jeho kolegovia z University of Minnesota vypracovali dva zväzky pod názvom The biology of human starvation (Biológia hladovky u človeka). Tridsaťdva dobrovoľníkov hladovalo až do ôsmych mesiacov, pričom boli zaznamenávané detailné pozorovania. Prišli k záveru, že totálny pôst alebo hladovka nespôsobila žiadnú obávanú vitamínovú alebo minerálnu nedostatočnosť a navyše došlo napríklad k zlepšeniu cukrovky a kožných ochorení.[22]

 

Cukrovka

Guelpa zdokumentoval úspešnosť hladovky pri cukrovke a goute, ako aj pri zápaloch a pooperačných stavoch.[23] Liečba cukrovky terapeutickým pôstom bola potom ešte skúmaná Allenom v roku 1915. Zistil, že aktívny oddych/pokoj úplne zastavili glykosúriu a podstatne zlepšili gangrénu a vredy.[24]

 

Epilepsia

Liečba epilepsie pomocou hladovky začala už v roku 1900 vo Francúzku Guelpom a Mariem (citované Kerntom).[25] Neskôr v roku 1924, Hoeffel a Moriarty znovu popísali liečebné účinky hladovky na epilepsiu.[26] V roku 1928, Lennox, v spojení s inými výskumníkni zistil, že vyvolanie ketózy počas hladovky znížilo dĺžku, intenzitu a počet záchvatov.[27]

 

Obezita

Hladovka pri obezite si vyslúžila asi najviac pozornosti v akademickej literatúre, než ktorékoľvek iné zdravotné problémy. Prvé štúdie v tejto oblasti robili Folin & Denis, [28] ktorí, v roku 1915 obhajovali krátkodobé pôsty ako bezpečnú a účinnú metódu proti obezite. Bloom, [29] Duncan,[30] [31] Drenick,[32] [33] and Thompson[34] publikovali početné práce ohľadom krátkodových i dlhodobých hladoviek pri obezite. Asi najznámejšou sa stala pozorovacia štúdia publikovaná v Postgraduate Medical Journal v roku 1973, ktorá podrobne popísala hladovku 27 ročného mladíka, ktorý bez komplikácii hladoval 382 dní a zhodil 276 libier (125 kíl).[35]

 

Srdcovocievné ochorenia

Výskumy účinkov hladovky na pacientov začali v 60 rokoch. Duncan zaznamenal zlepšnie pri vysokom krvnom tlaku a iných chronických srdcových ochoreniach.[28]

Gresham, [33] Lawlor,[34] Suzuki,[35] Vessby,[36] and Sorbris [37] zistili zníženie triglyceridov, krvného tlaku, atherómy a totálneho cholesterolu, zvýšenie pomeru HDL/cholesterolu a zlepšenie kongestívneho zlyhania srdca. [28] [33] [34] [35] [36] [37]

 

Autoimúnne ochorenia

Pozitívny efekt hladovky na autoimúnne ochorenia boli uverejnené v známom časopise Lancet v roku 1958 [45] [46] [47].

 

Artritída

Artritída v spojení s terapeutickou hladovkou je v odbornej literatúre rozoberaná asi najviac. Škandinávski vedci zdokumentovali protizápalové účinky a zníženie ESR, artralgie, bolesti, ztuhnutia a nižšiu potrebu liekov. [48] [49] [50] [51] [52] [53] [54] [55]

V roku 1984 americká štúdia potvrdila u 43 pacientov s definitívnou alebo klasickou artritídou podstatné zlepšenie sily úchmatu, bolesti, opuchov, ESR a funkčnej aktivity už po siedmich dňoch hladovky.[52]

 

Iné ochorenia

Iné ochorenia, pri ktorých vedecká literatúra indikuje zlepšenie počas liečebného pôstu, sú:

 

• psychosomatické ochorenia [39]
• neurogenický močový mechúr[39]
• psoriáza [22] [30] [31]
• ekzémy [22] [48]
• thromboflemitída [38]
• vredy krčových žíl [58]
• neurocirkulačné ochorenia [39]
• IBS (syndróm dráždivého čreva) [39]
• dysorexia nervosa (zhoršená chuť) [39]
• bronchiálna astma[39]
• lumbago[39]
• depresia [39]
• neurózy a schizofrenia [59]
• parazity [60]
• žalúdočný vred [61]
• myómy [46]

Toto nie je kompletný zoznam chorôb, pri ktorých terapeutická hladovka pomáha, ale len zoznam chorôb, ktoré boli skúmané a zverejnené vo vedeckej literatúre. Od roku 1900 existuje ešte mnoho empirických štúdii účinkov hladovky na mnohé iné ochorenia.[62] [63] [64] [65] [66] [67] [68] [69] [70]

Skutočný potenciál terapeutického pôstu si medicína stále len začína pomaly uvedomovať (Prečo sa to deje pomaly, sa môžeme dovtípiť. Veď ortodoxnej medicíne trvalo asi sto rokov, pokiaľ uznala liečivé účinky vitamínu C a jeho úplný potenciál ešte dodnes cieľavedome zanedbáva) a súčasnejšie výskumy poukazujú napríklad na dôležitý pozitívny účinok hladovky aj na celkový imunitný systém. [53] [71] [72] [73] [74] [75]

Liečebná hladovka je veľmi široká téma a dalo by sa o nej popísať množstvo článkov. My vám však prinášame praktickú osobnú skúsenost jedného z naších čitateľov, Radoslava z Košíc.

 

Damián, Kampaň za pravdu v medicíne

 

---

 

Volám sa Radoslav Spišiak a zdravím všetkých, s ktorými sa môžem podeliť o mojich osobných skúsenostiach s dvoma hladovkami. Ide o zdravotné hladovanie ktoré je absolútne bezpečné.

Prvú som mal v roku 2000 v trvaní 30 dní a druhú v roku 2013 v trvaní 35 dní.

Poradím aj ako sa trošku lepšie a zdravšie stravovať, zdravšie žiť, neveriť len lekárom a lekárnikom, zavádzajúcim reklamám a kadejakým naslovovzatým odborníkom, ktorý zväčša sledujú jediný cieľ, naše peňaženky. Väčšina robí všetko len pre peniaze, nie pre zdravie pacienta.

Rád pomôžem i tým čo majú problém s ostrohami a celkovo chodidlami. Tam vlastne začali moje problémy a dôvod mojej 35 dňovej hladovky s pitím len destilovanej vody.

No a teraz už môj príbeh

Koncom roku 2012 som začal mať stále viac a viac bolesti v spodnej časti chodidla. Navštívil som lekára. Na RTG snímkach nebol žiaden nález a tak na odporúčanie a predpis som absolvoval ultrazvuk, masáže, laser, elektro, magnet.

Doma som si svietil na postihnuté miesto i lampou Bioptron. Nič nepomáhalo a bolesti sa stupňovali. Navštívil som ďalšieho lekára. Znova tie isté procedúry ale v inom rehabilitačnom stredisku.

Tam som si po dohode všetky procedúry robil už sám a dôslednejšie. Ani mnou dôsledne aplikované procedúry na nohy vôbec nezabrali.

Bolesti som už mal veľmi veľké. Nevedel som vôbec chodiť a skoro nikam nechodil. Už ma boleli i holenné svaly ako som kadejako kríval. Za vložky do topánok som minul viac ako 100 Eur a žiadne nepomáhali, hoc ich mám doma asi 20 druhov. I robené na mieru počítačom.

Kortikoidy som si odmietol dať pichať. Počul som ako urobia viac zlého ako dobrého.

Napríklad kamarátovej manželke liečili jednu vec – kortikoidmi a na strane druhej jej kortikoidy zničili žilu, ktorá vyživuje bedrový kĺb. Ten po pár mesiacoch odumrel a keď sa na to prišlo, bolo neskoro.

Tohto roku tj. 2014 jej voperovali nový, umelý a to nemá ešte ani 30 rokov. No a keďže som si to odmietol dávať opichávať, tak už lekári so mnou nevedeli čo robiť a kam ma poslať. Vraj tam mám asi nejaký zápal, ale nevedia ako naň.

Trápil som sa s bolesťami už viac ako pol roka, tak som sa to rozhodol zobrať do vlastných rúk. Nemal som čo stratiť.

Rozhodol som sa ten zápal zničiť hladovkou. Ale nemyslím protestnú hladovku, ale zdravotnú. Je rozdiel ak človek trpí hladom  dôsledkami vojen či iných katastrof, alebo má hladovku zdravotnú s jasným cieľom a približnou dĺžkou trvania.

Hladovka nie je ani diéta ako píšu lekári. Má iný priebeh a i význam

Jednu skúsenosť s dlhodobým hladovaním som už mal a keďže viem že pri dlhodobej hladovke sa v tele likvidujú zápaly, rozhodol som sa ju absolvovať zas.

Ak tam mám ten zápal ako hovoria lekári, tak ho zničím. A ak nie, tak aspoň to vylúčim a viem že problém musím hľadať inde. Prvú hladovku som mal v roku 2000.

V sobotu ráno som začal čítať super knihu o vode a liečbe hladom. Veľmi ma tá kniha zaujala. Pre mňa to bolo niečo nové, priam fascinujúce, ako sa telo, bunky a všetky tkanivá obnovia a reštartujú.

Bolo tam písané o tom, ako dlhodobá hladovka, 30 dňová a dlhšia, predĺži a skvalitní život o viac ako 15 rokov!

Ako hladovka zničí už po dvoch, troch týždňoch všetky zápaly, vrátane chronických. Hneď v ten deň som prestal jesť a pil len čistú minimálne mineralizovanú vodu. Cieľ som si dal hneď 30 dní, čo som bez problémov zvládol.

Už vtedy som vedel že hladovka je pre človeka prospešná a človeku absolútne nič nehrozí. Má pre človeka len a len pozitívny účinok.

Všetky vyjadrenia lekárov o nebezpečí hladoviek sú totálnymi nezmyslami. Všetko to tu vysvetlím a i dokážem. Kto i len trochu nezaujato rozmýšľa, dá mi za pravdu.

Takže, júl 2013

Ak mám v chodidlách podľa lekárov zápal, zničím ho hladovaním.

Viacmenej zo dňa na deň som začal s hladovaním. Telo nepotrebuje žiadnu prípravu. Kúpil som si prístroj na výrobu destilovanej, demineralizovanej vody a denne som vypil asi 3 litre.

Postupne ako som z pôvodnej váhy 80 kg uberal, tak som pil menej. Keď som už mal skoro 60 kíl, 3 litre bolo veľa. V bruchu mi celý deň žblnkotala voda. Hoc som cez deň dosť vypotil, stačili mi už len dva litre.

Čo sa týka tuku, tak telo na chod orgánov a na fungovanie jedného dňa potrebuje energiu ktorá je obsiahnutá asi v 400 g tuku. Myslím na fungovanie a zháňanie potravy, nie na ležanie celý deň na gauči, ale ako v prírode zvieratá, keď celý deň behajú a hľadajú potravu. Naši predkovia boli rovnakí.

Telo, ak prestane prijímať potravu, po krátkom čase sa prepne do núdzového režimu a energiu začne čerpať z tuku, ktorý si zabezpečil keď prijímal potravu. Z tohto tuku nám telo vyrobí všetko čo potrebujeme. Minerály, vitamíny, všetko.

Preto majú ženy a v prírode samice viac tuku. Je to geneticky dané, ak by boli tehotné. Treba uživiť prípadný plod, tak nech majú väčšie zásoby.

Je to presne ako u zvierat. Zviera si počas leta nahromadí na sebe tuk a celú zimu dokáže z neho fungovať.

Počas zimy napríklad vlk, mesiac či dva nedá do papule absolútne nič a napriek tomu nestráca ani orientáciu, ani neodpadáva, ani nestráca svalstvo a napriek tomu dokáže rovnako rýchlo behať ak nie ešte rýchlejšie, ako keď mal plné brucho a mal na sebe kopec tuku.

Po celý čas žije len a len z uloženého tuku, ktorý je na tento účel stvorený. Ak by vedel rozprávať a mal rozum ako my, určite by povedal že to nevydrží a kašle na to

Divé husi sú tiež dobrým príkladom

Dokážu letieť cez more či pevninu celé týždne, bez jedinej prestávky. Po celý čas letu čerpajú energiu len tuku.

Podľa vyjadrení lekárov človek stráca už po týždni svalovinu. Videl niekto doletieť hus po niekoľko týždňovom lete len s kopou tuku a bez svaloviny? Každé zviera je po zime vyziabnuté a hlavne po tuhej zime.

Každému dala niečo príroda aby prežil zimu. Stromom zasa miazgu. Preto po zime zlomíte konár veľmi ľahko. Už nie je tak pružný, lebo je vysušený. Strom tú miazgu využil.

Príroda evolúciou spravila naše telá dokonalými, jak naše, tak i zvieracie. Tukové bunky sa prijímaním potravy zväčšujú a nedostatkom zasa zmenšujú. Nelikvidujú sa, len sa zmenšujú.

Svalstva a pre život dôležitých orgánov sa metabolizmus tela nedotkne nikdy skôr, ako vlastných zásob tuku. Telo pri nedostatku potravy manipuluje len a len s tukom.

Pri mojej druhej hladovke v roku 2013 bol môj hlavný cieľ sa čo možno najrýchlejšie zbaviť všetkých zásob tuku. Chcel som mať hladovku čo najkratšiu, nech sa nemusím trápiť myšlienkami na jedlo.

Vedel som ako mi jedlo chýbalo pri mojej prvej hladovke. V poslednej fáze hladovania, keď už telo nemá takmer žiaden tuk, začína meniť a používať na prežitie choré bunky a kadejaké iné choré či nepotrebné tkanivá.

Ak už ani tie nie sú, tak až potom siahne na svalstvo. Ak už nie je ani svalovina, tak až potom začne využívať vlastné orgány.

V koncentrákoch boli počas vojny väzni takmer bez tuku a denne robili v lomoch 12 hodín len o vode a s minimom jedla. Svalstvo mali stále. Telo ak už nemá žiaden tuk, dá to najavo, toho sa nemusí nik báť!

Telo má neskutočné rezervy

Kde má človek hranice, skúšali napríklad i za druhej svetovej vojny fašisti. Nemci keď potrebovali dobiť Rusko, potrebovali vojakov čo vydržia 30 stupňové mrazy, celé dni chodiť a skoro nič nejesť.

Hoc o tom veľa ľudí nevie, v koncentračných táboroch sa testovali na túto vec židia.

Židom dali na chrbát 30 kilové závažia a len o vode ich nútili denne viac ako 12 hodín pochodovať. Väčšina z nich vydržala viac ako 30 dní! Rekord a množstvo, koľko z nich na tieto pokusy zomrelo sa nedozvieme už asi nikdy.

Dôležité bolo, že mali Nemci zo svojich vojakov robotov.

V prvých líniách mali Nemci všetkých vojakov nadrogovaných. Keď už nezaberali ľahšie drogy, pritvrdili a podávali im heroín. Len preto aby sa nebáli, nepociťovali únavu a necítili hlad.

Všetko je to len na potlačenie psychiky. Že to vydrží ľudské telo, Nemci už vedeli. Mali to otestované na židoch.

Pri mojej hladovke v roku 2000 som zhodil za 30 dní z 80 na 59 kg. Denne som absolvoval 10 kilometrové prechádzky a ani na 30 deň som necítil absolútne žiadne problémy, jedine s tlakom.

Už od takmer prvých dní keď sa mi znížil, som sa naučil pomalšie vstávať z postele a problém bol vyriešený. Po skončení hladovky som sa hneď na druhý deň dosýta najedol. Žiadne šťavy a pod.

Zviera v prírode tiež po mesiaci hladovania nezačína šťavami, kašami a pod. Samozrejme že mi nič nebolo. Ani ma len brucho nebolelo. …a to som hneď v prvý deň po hladovke zjedol viac ako 3 kg jedla.

Od mäsa, sladkostí, všetko. Je pravda že som to trochu prehnal, ale chute boli veľké

O dva dni od skončenia hladovky prišiel víkend a vyziabnutý na kosť som bol s partiou cestných cyklistov na bicykli. Spravil som s nimi za dva dni viac ako 200 km. Bolo nás viac ako 10 a rozhodne to nebolo prechádzkové tempo.

Polovica z nich boli košickí pretekári. Šlo sa mi veľmi dobre. Pôvodná váha sa mi vrátila asi do mesiaca.

Ak nejaký lekár povie, že negatíva hladovky sa môžu prejaviť až po nejakej dobe, tak sa nad tým len pousmejem. Vedia riadne zastrašovať.

Vtedy som mal hladovku kvôli dutinám. Stále som mal zápaly a 24 hodín denne som mal bolesti prínosových dutín. Trvalo to 15 rokov. Kopec vyšetrení, liekov, ľudových liečiteľov a stále nič nepomáhalo.

Nakoniec až na šiestej operácii (!) mi konečne kamarátov známy krivú prepážku vyrovnal a bolo po probléme. Judr. Ivan Čerkala – ďakujem!

Na všetkých RTG snímkach a CT bolo vidno že je krivá nosová prepážka, ale nikomu sa s tým nechcelo babrať!

Veď sa pacient vráti a môže sa zas a zas fakturovať poisťovni. Hlavne, že je lôžko v nemocnici obsadené a majú lekári robotu! Hajzli! Určite má väčšina s lekármi podobnú skúsenosť.

Posledná hladovka

Pri poslednej hladovke v roku 2013 som už vedel, že telo nebude mať s hladovaním žiaden problém. S váhou som zišiel až na 54,8 kg, ale to nebol cieľ.

Túto hladovku som mal v pláne dokončiť celú, s maximálnym možným účinkom. Nezamerať sa na dĺžku hladovania, ale na priebeh a konečnú fázu. Ísť jednoducho na doraz.

Jedlo mi chýbalo, ale len v myšlienkach. Chute som mal veľké, ale jednoznačne to nebol hlad.

Telo pri trávení potravy potrebuje 80% energie. Ja som tú energiu mal ušetrenú, keďže som nič nejedol a preto som sa cítil stále plný energie. (Preto ľudia na diéte o zeleninových a ovocných šťavách spia len cca 4 hodiny denne a úplne im to stačí. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).

Aby som mal hladovku čo možno najkratšiu a čo najkratšie sa trápil myšlienkami na jedlo, snažil som sa ju čo možno najviac skrátiť. Prvoradé bolo dostať sa s tukom na minimum. Denne som absolvoval 5 – 6 hodinové túry s rýchlou chôdzou.

Denne som minimálne hodinu cvičil s činkami a pritom som 15 rokov necvičil. Až po dvadsiatom dni som túry obmedzil na 2-3 hodiny denne a prestal cvičiť. Z opatrnosti, a už som mal i menej času.

Chodil som do práce. Po celý čas hladovania som denne spal cca 3 hodiny. Presne ako pri mojej prvej hladovke. Nie preto že som nevedel spať, ale preto že sa mi nechcelo, stačili mi 3 hodiny.

Posledné dni som si cez noc čítal rozprávky. Ukľudňovali ma. Televízor som počas hladovania vylúčil, ako aj chodenie do mesta.

Utiahol som sa do prírody, kde som trávil najviac času. Neviem prečo, ale v prírode mi jedlo takmer vôbec nechýbalo, preto som v nej trávil čo najviac času. Už mi to dávalo súvis, keď som o niekom čítal že počas hladovky sa utiahol na nejakú chalupu či samotu v horách.

Problémy počas hladovky neboli žiadne, až na jeden, ako i pri mojej prvej hladovke pred 13-timi rokmi – s tlakom. Musel som pomalšie vstávať. Tlak sa hneď vyrovnal a bolo to okej.

Nemal som ako mám stále 120/80, ale zhruba 103/70. Srdcový tep bol cca 60 úderov za minútu. Telo ide na núdzový režim. Preto počas hladovania tlakuje telo na nižší tlak. Načo tlačiť viac, ak telo prežije i s nižším tlakom.

Lekári by mali pochopiť, že hladovka nie je na veky, ale len na nejaký čas

Všetko v tele ide na núdzový režim. Výroba červených krviniek a pod. Týždeň po hladovke som si bol dať urobiť rozbor krvi.

Niektoré hodnoty nižšie, iné, ako napríklad obrana tela, vysoké. Kyselina močová ako u bábätka, povedala mi sestrička! Telo dalo počas hladovania do obrany maximum, čo bolo vidieť i na krvnom obraze.

Dokonale vymyslené! Telo sa maximálne prispôsobilo hladovaniu.

Tri dni po skončení hladovky som zjedol kopec zmrzliny a riadne ma rozbolelo hrdlo. Myslel som že budem chorý. Asi za tri hodiny ma to prešlo. Hneď mi došlo, prečo sa telo vybavilo viac bielymi krvinkami.

Telo sa prispôsobilo okolnostiam a hladovke. Imunita bola dokonalá! Každý údaj v krvnom obraze mal presnú príčinu jeho hodnoty, ale to tu už nebudem rozpisovať.

Necelé dva týždne po skončení hladovky som si bol zas zmerať hodnoty krvi. Všetky hodnoty v normále.

Asi na 10. deň hladovania som začal mať dosť nepríjemný zápach v dutinách a ústach. Okolie to necítilo. Čistil sa mi lymfatický systém. Prestalo to na 30 deň hladovky.

Bolo to horšie, ako túžba po jedle. Trvalo to 24 hod denne. Na 30 deň ten zápach z ničoho nič prestal a vedel som, že môj lymfatický systém je dokonale prečistený. Dutiny voľné akoby som tam mal 10 cm veľké otvory.

Denne som si robil dôkladný klystír

Ráno i večer. Telo sa rýchlejšie zbavuje toxínov. Dva krát denne som sa sprchoval a drhol telo žinkou, aby som si čistil kožu, cez ktorej pot sa tiež telo zbavovalo toxínov.

Už som počul, ako sa lekár vyjadroval o hladovke, že človek pri hladovaní zapácha a ženy majú výtoky a pod.

No veď samozrejme. Toxíny odchádzajú!

Ale to netrvá večne, múdri doktori. Nech smrdím aj mesiac ako tchor, ak viem že potom budem zdravý na 100%. Každý má iný priebeh a inak sa zbavuje toxínov. Ja som sa dosť málo potil a pritom som mal hladovku v lete, v tých najväčších horúčavách.

O samotnej dĺžke hladovania sa dá tiež dosť polemizovať

Dĺžka nie je vôbec dôležitá, ale priebeh. Hlavne pri dlhodobej hladovke. Nie je problém sa dostať do nejakého polospánku ako nejaký mních a neprijímať potravu aj 3 mesiace. Telo na takú činnosť použije denne asi 10 gramov tuku.

Ak sa napríklad človek rozhodne pre krátkodobú hladovku a po celých napríklad 10 dní len leží v posteli a spí, nemá to takmer žiaden efekt. Telo sa musí hýbať.

Keď bola u mňa Markíza, navrhol som že nech dajú návrh do réžie, že sa s nimi stavím o 100 tisíc Eúr, že vydržím dva mesiace bez jedla. Viem prečo sa neozvali.

No kto už je zvedavý na reality z koncentračného tábora. Nebol by problém pribrať pár kíl a zásobiť sa nejakým tým tukom do rezervy a potom ľahnúť a dva mesiace preležať v posteli

No vrátim sa k mojej hladovke.

Na asi 31. deň mojej hladovky som začal mať večer problémy s hlavou. Bolo mi nevoľno. Cez noc sa to postupne zlepšilo a ráno to zas bolo všetko v poriadku.

O dva dni to už neprestávalo a v piatok, tri dni pred skončením hladovky to bolo horšie a horšie. Už som vedel že moja hladovka nebude mať ani 45 dní a ani 42.

Nasledujúcu sobotu som mal tlak v hlave a bolesti v hlave po celý deň i noc. Nedeľa už bola na hranici znesiteľnosti. Telo už nemalo žiaden tuk a likvidovalo všetko nepotrebné.

Vedel som, že na tento moment som čakal celý čas hladovania a je kľúčovým, preto som ho chcel vydržať čo najviac.  Telo už likvidovalo i tie najjemnejšie choré tkanivá, bunky, staré zrasty, všetko. Všetko použilo na vlastné prežitie.

Ak by som mal i rakovinu, samozrejme by ju telo zničilo

Hoc rakovinu by telo zlikvidovalo omnoho skôr. Je to len obyčajný cudzopasník, ktorý v tele nemá čo robiť, preto ho telo vylúči. Metabolizmus a imunita nerozoznáva či je to rakovina, chrípka, malária a čo ja viem čo ešte.

Vie len že to do tela nepatrí, preto to odstráni. Telo rozlišuje len dobré a zlé. Prospešné pre telo a život a neprospešné. Zlé a nepotrebné naše telo všetko zlikviduje a v prípade hladovky využije.

Tak je to jednoducho zakódované v mozgu. Telo sa na konci takejto hladovky dostane do fázy keď sme sa narodili a boli zdraví. Jednoducho sa maximálne možne reštartuje.

Za posledné asi dva dni pred koncom hladovky mi veľmi ubudli sily v nohách. Sme z opíc a nohy sú pre opice druhoradé. Telo už nemalo tuk, tak okrem iného, začalo už brať pomaly i z nôh. Pri súčasnej hladovke som šiel na váhu – 54,8 kg z 80 kg.

Túto som mal v pláne dokončiť celú. Ísť jednoducho na doraz a spraviť ju takpovediac dokonalou.

Nie je dôležitá ani konečná váha a ani dĺžka hladovania, ale dostať sa na hranicu keď už telo nedisponuje tukom a začína siahať po svalovine.

Takže prišiel 35. deň, nedeľa

Cítil som, že moja hladovka je na samom konci a musím začať jesť. V nedeľu v noci som vypil mrkvovú šťavu. Po pár hodinách som si dal ryžovú kašu a ráno v práci kopec dusenej zeleniny.

Už po 12 tich hodinách od vypitia mrkvovej šťavy som sa cítil ako pred hladovkou – bez problémov s tlakom. Bol som až prekvapený, ako sa telo rýchlo s tlakom vyrovnalo.

Vyzeral som ako z koncentráku, ale to bol len výsledok straty tuku. Nič viac. Vlk na konci tuhej zimy je tiež vyziabnutý na kosť.

Na šiesty deň od skončenia hladovky som šiel na cyklistický pretek. Chcel som dokázať ako je na tom telo dobre. Z 97 pretekárov som skončil na 14 tom mieste. Bol by som desiaty, ale predo mnou boli ešte štyria Poliaci.

Viac ako mesiac som nesedel na bicykli, žiadne ladenie formy, tréningy, nič. A nie som žiaden profesionál, len obyčajný bežný cykloturista.

Na druhý deň som nemal ani svalovku a bol som zas v horách na 4 hodinovej cyklotúre. Šlo sa mi až neuveriteľne dobre, hoc som 6 týždňov nesedel na bicykli.

Počas celej 35 dňovej hladovky a ani na pretekoch som nemal jediný kŕč v svaloch. A to som absolvoval dennodenne 5 – 6 hodinové rýchle túry a cvičenia s činkami. Všetko preto, aby som rýchlo spálil všetok tuk.

Podľa lekárov som nemal mať už žiadnu svalovinu a mal som byť asi už dávno po smrti

Sú to samé nezmysly, len aby sme stále chodili za nimi, papali ich drahé lieky a pod. Aké by to bolo, ak by sme sa z i nevyliečiteľných akože chorôb, vyliečili doma zadarmo hladovkami?

Veď len onkologickí pacienti prinášajú medicíne miliardové zisky. Ja som len za kadejaké krémy na moje chodidlá minul v lekárni asi 100 Eúr.

Lekársky dohľad som nemal žiaden. Lekári ho stále odporúčajú, ale prečo asi. Aby pacientovi vysvetlili že robí nezmysel, že si ublíži a že to treba ukončiť. Nepovie mu rovno, šmýkaj do špitálu, ty somár a žer moje lieky!

Každý z nás je individuálny a každý je vyliečiteľný. Každý má i iný priebeh hladovky.

Po mojej prvej hladovke v roku 2000 si moje sestra skúsila dať hladovku tiež. Vydržala dva týždne. Absolútne jej nechýbalo jedlo. Ale musela ju ukončiť, lebo jej bolo veľmi zle od žalúdka a nepáčilo sa jej ako jej zišli prsia.

Škoda. Od nepamäti máva problémy zo žalúdkom.

Počas hladovania sa jej to tam všetko dávalo doporiadku, preto s ním mala problémy a celé dni zvracala. Škoda, možno keby vydržala ešte deň, možno týždeň, do konca života s ním už nemá problémy.

Mne hladovka nakoniec nepomohla priamo, ale aspoň som vedel že môžem vylúčiť zápal a môj problém musím hľadať niekde inde. Pomohla mi až moja medializácia.

Po hladovke a medializácii sa doktori lepšie pozreli na RTG a našli tam ostrohu. Je to kostný výrastok, ktorý vzniká na šľache na spodku chodidla.

Táto šľacha (fascia planta), spája palce s pätou. Vzniká nevhodnou obuvou, alebo preťažením. V mojom prípade to bolo aj, aj.

Preto mi tie procedúry predtým nepomohli a ani hladovka. Je to kostný výrastok ktorý tlačí na nervy. Nasledovalo ožarovanie, ktoré v mojom prípade nepomohlo. Až potom som sa dočítal o rázových vlnách.

Začali sa s nimi rozbíjať žlčové a močové kamene a zistilo sa že to zaberá i na iné. Šachy, svaly, kosti… Len je to drahé a poisťovne to nepreplácajú. No prečo asi?

Niečo, čo fakt zaberá by bolo asi pre medicínu neprijateľné

V Košickom rehabilitačnom centre som absolvoval 5 procedúr, inak i dosť drahých. Nejako mi to nepomohlo, tak som začal zisťovať na nete čo a ako a zistil som, že v dotyčnom rehabilitačnom stredisku nemajú na prístroji nadstavce a moc s ním ani nevedia narábať.

Vraj to robia 7 rokov a nik sa nesťažoval.

Ja poznám jedného pána, čo k nim chodil tiež s chodidlami a tiež mu nepomohli. Stále má bolesti. Má už viac rokov, tak si na to zvykol.

Ja si také nemôžem dovoliť a ani nechcem. Neviem ako silno to bolí jeho, ale nebudem predsa sedieť doma, len preto že ma bolia chodidlá.

Myslím že som dosť technicky zručný a tento prístroj som si vyrobil sám. Vylepšil som ho a určite je lepší, ako v rehabilitačných centrách.

Po 4 aplikáciách už s mojim prístrojom rázových vĺn som bol na kontrolnom RTG. Cítil som že bolesti mám už celkom iné a i na inom mieste. Lekárka (ortopedička) mi ho veľmi nechcela spraviť s odôvodnením že je to zbytočné, pretože ostroha je vraj na celý život a nedá sa odstrániť, len chirurgicky.

A moja nie je až tak veľká, takže je to vylúčené. Pritom malá môže bolieť viac ako veľká. Bolesť ostrohy je prirovnateľné k vŕtaniu zuba do nervu. Ostroha sama osebe nebolí, ale okolité nervy na ktoré tlačí.

Po návrate z RTG som už videl i ja na snímku že ostroha tam už nie je. Mám to i zdokladované.

Za ten čas som si o tom už dosť naštudoval. Ešte ma chodidlá bolia, ale potrebuje to ešte trochu času. Príčina je už odstránená. Na samotnú bolesť už viem ako… Len to potrebuje čas.

V jednom článku z Českého renomovaného rehabilitačného centra som sa dočítal, že ožarovanie by sa malo robiť až keď boli spravené rázové vlny. Ožarovaním sa ostroha neodstráni, len sa takpovediac umŕtvia nervy.

Mne sa nejako neumŕtvili

Možno preto, že mám dobrú imunitu a len prednedávnom som skončil hladovku. Zrejme telo každú bunku čo RTG ožiarilo, hneď vymenilo za novú, preto bolesti pretrvávali. Potreboval som odstrániť ostrohu.

V článku bolo písané, že ak sa robí najprv ožarovanie a až po nezabratí rázové vlny, tak liečba môže trvať omnoho dlhšie.

No škoda, že mi tie vlny nespomenuli u lekára už pred ožarovaním. Rázové vlny lekári ani nikdy nespomínajú a ani pacientom neponúkajú. Možno i preto lebo si to musia pacienti hradiť sami. O rázových vlnách som sa dozvedel až na internete.

Účinok týchto vĺn je 95%, ale za predpokladu že sa spravia dôsledne a správnym prístrojom. Aspoň tak to všade píšu. Nie ako v mojom prípade.

Veril som tomu že to môže pomôcť, preto som sa rozhodol si ten prístroj vyrobiť sám a aplikovať si to poriadne. Podarilo sa mi to.

Takže čo sa týka mojej hladovky, splnila účel nepriamo

Ešte trochu vysvetlím, ako zdravšie žiť a nenapchávať sa len liekmi. V televízii na každé zabolenie hrdla, hlavy, žalúdka a kadečo iné, nám hneď vymývajú hlavy, aby sme si dali nejakú tabletku.

Bolesť hrdla nás pritom prejde sama, bolesť hlavy je z nedostatku pohybu a bolesti žalúdka sú tiež z nedostatku pohybu a hlavne z nekvalitnej stravy. Takmer všetko má so všetkým súvis.

Väčšina našich zdravotných problémov odzrkadľuje to, čo jeme a ako často sa hýbeme.

Minerálne vody z reklám, ktoré nám tak radia piť, voda z vodovodu či nejakej prírodnej studničky, obsahuje síce minerály, ale anorganické!

Len rastlina vie tieto minerály premeniť formou fotosyntézy na minerály prijateľné pre naše telo. Organický minerál. Anorganické minerály nám podobne ako vo varnej kanvici vytvárajú vodný kameň – vápnik (kalcium).

Upchávajú sa nám z nich cievy, zvyšuje sa nám tlak, tvoria sa nám žlčníkové či močové kamene. Tie sa dajú tiež rozbiť rázovými vlnami.

Výrobcovia začali vyrábať kadejaké dojčenské minerálky s minimálnym percentom minerálov, pretože sa zistilo že z tých reklamných minerálok mali už i malé deti žlčové či močové kamene.

Profesionálni športovci, hlavne to vidieť u tenistov, pijú vody z ľadovcov

Tieto vody sú drahé, ale nezanášajú telo anorganickými minerálmi. Ľadovce sú z dažďovej vody, ktorá je viacmenej destilovaná a zmrazená. Je to len biznis, aby sa predávali vody z fliaš.

Už je to pár rokov čo sme dali zmerať vodu z vodovodu. V Košiciach bola takmer bez minerálov. Len raz za rok vyčistím kanvicu na vodu od vodného kameňa.

Ale sú dediny, studne či napríklad i nejaká časť mesta, ktorá ma vodu že sa v nej nedajú ani umyť ruky. Tak je silno mineralizovaná. V Košiciach je tiež taká časť mesta. Nechápem ako je to možné, že odkiaľ majú vodu. Len raz tam dám zovrieť vodu a už je v kanvici nános.

Najlepšie by bolo piť len destilovanú vodu, tj. ako dažďovú, ale je to trochu pridrahé. Nemyslím vodu do auta. Tá môže obsahovať ťažké kovy.

Minerálne a ani syntetické vitamínové tabletky predávané v lekárňach sú tiež riadny oblb na pacienta. Na krabičku vitamínu C za 5 Eúr vraj použili tonu šípok? …haha.

Veľká väčšina vitamínov a minerálov v lekárňach sú len a len čírym nezmyslom, ktoré telo nevie prijať, aj keď telu nemusia uškodiť. Je to syntetický vitamín a minerál, ktorý telo nevie použiť.

Keksík, nejaká tyčinka, jontový nápoj, či hocičo iné, obsahuje len a len umelé vitamíny a minerály. Je to len placebo efekt, ako keď za vojny podávali chorým aspirín a mysleli si že berú antibiotiká. A vyliečili sa.

Po hladovke som začal opäť rekreačne bicyklovať a stravovať sa tak, že jem až keď som hladný. Napríklad idem v sobotu bicyklovať na lačno s vypitím len asi pohára vody.

Prídem domov o štvrtej poobede a cítim sa výborne. Po celý čas som necítil ani hlad a ani smäd. Necítil som ani chlad, hoc boli vonku mínusové teploty.

Telo sa naučilo hneď čerpať všetko z tukov a prispôsobí sa okolnostiam. Psychiku mám dobrú, veď keď som dokázal byť 35 dní bez jedla s maximálnou fyzickou aktivitou, čo už sú nejaké 4 hodinky na bicykli, či deň bez jedla. Telo sa s tým vie hravo vysporiadať.

Máme obrovské rezervy, o ktorých ani nevieme

Sme jednoducho zvery, hoc si to väčšina z nás nechce pripustiť. Rozdiel oproti zvieratám máme len ten, že nám evolúcia vylepšila mozog, ktorý nám každú činnosť zjednoduší.

Za možno 20 rokov budeme možno už len sedieť na špeciálnych pohybujúcich sa vozítkach a choré orgány nám jednoducho vymenia. Už teraz sa to v malom robí.

V súčasnosti mám 75 kíl a cítim sa super. Ešte lepšie ako pred hladovkou s 80 kilami. Jem menej a kvalitnejšie. Jem viac čerstvej zeleniny, strukovín, orechov a pod., minimum mäsa a mliečnych výrobkov.

Ktoré zviera v prírode pije v dospelosti mlieko? A k tomu ešte z iného cicavca. Na takú stravu sa dá zvyknúť hravo.

Samozrejme, že si dám i čokoládu či na ohni ugrilovanú klobásu, ale kompenzujem to množstvom zdravých jedál. Poznám dosť ľudí, čo v živote nezjedli surovú mrkvu, zemiak, brokolicu, petržlen…

Aj keď je to pre väčšinu ľudí nepochopiteľné, takmer všetky choroby sú z nedostatku pohybu a nekvalitného stravovania. Väčšina ľudí je veľa a samé nezmysly, ktoré len zaťažujú telo, ktoré sa tým veľmi trápi.

Ak dotyčný nemá dostatok pohybu, tak sa všetko upcháva, a chorľavie

Napríklad problémy s tlakom sú len a len o nedostatku pohybu. Ale lekár vám nepovie, aby ste sa denne hodinu prechádzali, ale vám predpíše lieky.

A ešte pre tých, čo majú problém s chodidlami. Na väčšine topánok som zrezal päty, nech mám nohu v rovnakej výške tak, ako vpredu tak i vzadu. Je to prirodzené pre naše chodidlá.

Opätky, hoc i len dvojcentimetrové, nosí ľudstvo len asi 100 rokov, preto má 15% ľudí problémy s chodidlami. 35 miliónov rokov sme chodili bosí a behali po špičkách ako Keňania (preto sú tak dobrí v behu).

Nohu máme stvorenú na beh po špičkách. …a navyše to neničí kolená a chrbticu. Všetky nárazy tlmí klenba chodidla.

Ja už tak behávam a neviem si to vynachváliť. Tenisky s odpruženými pätami vymysleli zas len a len výrobcovia obuvi. Ešte žiadne mäkké tenisky nezbavili bežca bolesti kolien, chrbtice či problémov z chodidlami. Len im tieto problémy pridávajú.

Odporúčam si prečítať knihu Born to run od McDougall …momentálne svetový bestseller o behaní. 161 km za 12 a menej hodín len o vode a s pár kopčekmi kukurice!…a niektorí to behajú po lese po kameňoch i na boso.

Zvládli by sme to všetci, len sme spohodlneli. Skoro všetci títo vytrvalostní bežci to behajú po špičkách. Tak, ako to vidíme u malých detí.

Preteky sa konajú v horách, po lesných cestách s kameňmi. Chodníky a pevnú obuv na turistiku sme vymysleli len prednedávnom.

Ak sa bude chcieť niekto poradiť o hladovaní, o strave, zbaviť sa ostrôh na chodidlách, či o inom, rád poradím, pomôžem.

Inak hladovka nemusí byť dlhodobá, obrovský význam majú i jedno, či pár dňové hladovky

Viacero známych ich už praktizuje pravidelne bez väčších problémov a cítia sa omnoho lepšie. Telo sa i pri jedno, či trojdňovej hladovke nemusí venovať tráveniu a môže si dať iné veci do poriadku, na ktoré dovtedy nemalo čas.

Každému sa dá pomôcť ak naozaj chce, len na každého platí iný meter.

S hladovkou je to ako pri prataní diaľnice. Za plnej prevádzky ju nikdy celkom kvalitne nevyčistia a neopravia. Ale ak by sa uzavrela na pár dní, spravia sa na nej takmer zázraky.

Myslím, že mám dosť skúsenosti, ktoré som prežil na vlastnej koži a ktoré viem, že fungujú a ako na ne. Všetko sa tu napísať nedá, je toho veľmi veľa. Každá jedna vec by sa dala omnoho lepšie rozpísať, ale to by potom asi nik celé neprečítal.

Už som držal i makrobiotiku či skúšal vegetariánsku stravu. Možno tu raz napíšem viac ako si vylepšiť pevnú vôľu a prekonať svoje fyzické hranice. Väčšina má o sebe strašne slabú mienku.

Pridám ešte na záver jeden svoj krátky príbeh

Pred osemnástimi rokmi som si kúpil s kamarátom bicykel a po dvoch mesiacoch sme sa rozhodli, že sa vyberieme na bicykloch z Košíc do Nórska. On bývalý cyklistický pretekár a ja dvoj mesačný.

Za rovných 10 dní sme boli v Nórsku. Bicykle nabalené vecami ako kamióny, spali sme len pod holým nebom a napriek tomu sme spravili za tých 10 dní 1830 km! Denne priemerne 183 km.

Žiadne masáže, kvalitná strava či spánok na rovnej posteli.

Kamarát to poznal. Pre mňa to bolo niečo nové. Nik mi nepovedal že to nezvládnem a pod. Jednoducho som krútil a krútil do pedálov. Vtedy ešte nebol internet. Teraz by som si vyGooglil že to nemôžem zvládnuť, tak by som sa do toho ani nepustil.

Všade sa rozpráva o najväčších cyklistických pretekoch Tour de France, ako pretekári za 3 týždne zdolajú 4tisíc km. My sme za polovičný čas prešli skoro to isté ako oni, 2 tisíc.

A bez masáže, rovnej postele, tréningu, kvalitnej stravy a pod… Ale ako som písal o pokusoch na židoch, je jasné každému, že je v našich silách omnoho viac ako si myslíme.

Tým chcem povedať, že všetci sme viacmenej rovnako stavaní a zvládneme veľmi veľa.

Samozrejme, že ak niekto celý život nešportoval, vozil sa skoro i k smetnej bedni autom, napchával sa gebuzinami, je obézny, a nikdy nepočul a nečítal o zdravom životnom štýle, tak nejakú razantnú zmenu vo svojom živote už nespraví.

Ale taký, čo sem tam čo to zachytil o zdravšom zdravotnom štýle a i ho to zaujalo a aspoň sem tam niečo praktizoval, tak taký má šancu. Len ho možno stačí usmerniť a obklopiť ho podobnými ľuďmi.

Kto chce vidieť i nejaké videá, fotky a dôkazy z priebehu mojej hladovky tak si to môže pozrieť na Facebooku.: Liečba hladom

Kto sa chce niečo spýtať, rád odpíšem. Môj email: don.perinon@azet.sk

Radoslav Spišiak z Košíc

 

Zdroje k úvodu o liečebnej hlladovke

1. Mosby’s Medical & Nursing Dictionary. St Louis, MO: CV Mosby. 1983: p 417
2. Lehninger A. Biochemistry. New York, NY: Worth Publishing. 1964: p 841–845
3. IAHP Secretary/Treasurer Atty. Mark A Huberman, 204 Stambaugh Bldg, Youngstown, OH, 44503
4. Randolph TG. Human ecology and susceptibility to the chemical environment. Springfield, IL: CC Thomas. 1962
5. Dickey LD, ed. Clinical ecology. Springfield, IL: CC Thomas. 1976