29 apríla sme znovupublikovali starý článok z roku 2009 Nekaličte ľudí s artritídou! O pár dní na to sme boli čitateľom Stanom upzornení na to, že nás istá skupina medikov kritizovala, že v článku prílišne kritizujeme lekárov („Článok samozrejme nešetrí kritikou na lekárov a medicínu – chorobná nenávisť voči lekárom je u dotyčného známy fakt” ). S vedomím, že po rokoch nielen našej kampane ohľadom zdravia, sa situácia v mnohých smeroch (vrátane správania sa a prístupu lekárov) aspoň do istej miery zmenila k lepšiemu, sme po opätovnom prečítaní úvodu článku mali akýsi pocit viny, že niektorými občasnými vyjadreniami azda lekárom krivdíme, aj keď to, že ich nenávidíme, je vzhľadom na zamestnanie autora fundamentálnym superbludom. V duchu sebareflexie sme uvažovali aj o tom, že niektoré príliš kritické výroky zmeníme.
Pár dni na to, ráno 12 mája sa však autor článku pred cestou do práce započúval do relácie Sám sebe lekárom v nezávislom rádiu Slobodný Vysielač. Témou bolo Ako sa rodia Husákoví vnuci , ktorú si môžete vypočuť tuto (samotný rozhovor začína v čase 00:32:33).
Relácia bola z väčšej časti výpoveďou matky o jej skúsenosti s pôrodom v slovenskej “pôrodnici”. Toto slovo je úvodzovkách preto, lebo už po niekoľkých minútach počúvania nebolo vôbec isté, či toto slovo konkrétne zariadenie vystihuje. Slová pani Sabinky v ušiach autora rezonovali po celý deň. Dôvodom bolo, podľa výpovede matky, arogantné správanie sa väčšiny lekárov a sestier a ich bezcitné až agresívne praktiky. Tieto majú tak veľmi ďaleko od ľudskosti a lásky k rodičke, dieťatku a otcovi, a u nás určite nikdy nenájdu pochopenie a ani ľútosť nad tými, ktorí sa k takémuto hnusnému konaniu uchyľujú a dovolia nazývať sa baby-friendly (priateľskymi voči babätku) odborníkmi. Odborníkmi, ktorí porušujú základné práva pacienta a znižujú jeho ľudskú dôstojnosť.
Ponižovanie, nadradenosť, arogancia, zosmiešňovanie nemajú mať v zdravotníctve (nech už je akokoľvek konvenčné a zo zásady proti akejkoľvek inej medicíne) vo vraj vyspelej demokracii miesto. Sú to práve podobné nešťastné situácie, pri ktorých je váš súhlas úplne nežiadúci a neznámy pojem, ktoré robia demokraciu pomyselnou.
Veľmi veríme, že väčšina mamičiek má s pôrodmi omnoho lepšie, pozitívne skúsenosti a úprimne ďakujeme lekárom a sestrám, ktorím môžu mamičky za takéto skúsenosti vďačiť. Vieme, že situácia sa pomaličky zlepšuje a zhrdzavený systém začína akceptovať integrovanejšie pôrodníctvo a prirodzenejšie praktiky, berúc ohľad na pocity, práva a požiadavky rodičiek – samozrejmostiam, ktorým sa tešia rodičky vo vyspelejších častiach Európy, aspoň pokiaľ ide o pôrody.
Autor článku pracuje v zdravotníctve v Británii a je zodpovedný okrem iného aj za dôležité rozhodnutia týkajúce sa štátneho financovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Je svedkom toho, že informovaný súhlas a začlenenie pacienta do akéhokoľvek rozhodovacieho procesu sú dva z najdôležitejších princípov systému a zdravotníci, ktorí tieto princípy nerešpektujú, sú vystavení disciplinárnym postihom, ktorých nie je málo sú verejné.
Ako budete môcť v nahrávke počuť, poniektorí zdravotníci majú od láskavého a dôstojného správania veľmi ďaleko. Vyberáme niektoré najzávažnejšie vyjadrenia:
– sestrička: „Ked sa my rozhodneme, tak nebudete chodiť ani na záchod!“
– doktorka: „Vy nemáte rozmýšľať o niečom, o čom rozhodujeme my!“
– sestrička: „Vyvetrali (ochlaldili) sme vám izbu (zaplatenú ako súkromnú, kde v sprche tiekla len studená voda), lebo smrdel váš pôrodný (správny výraz je „vonný“) olej.“
– výpoveď matky: „Keď manžel poznamenal, že manželka chce pôrod bez nástrihu, pôrodná asistentka sa vyhrážala, že ak neprestane, pôjde za dvere.“
– výpoveď matky: „A tak ma pán primár aj na môj výslovný nesúhlas nastrihol.“
– výpoveď matky: „Pán primár ma zašil tak, že som mala dlhodobé následky.“
Ďalej sa dopočujete o tom,
- akým nezmyslom a fikciou je Úrad pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou a aké konflikty záujmov tam vládnu,
-
o ľudskej (ne)dôstojnosti a o tom, ako nahé ženy chodia po ordinácii, z izby do izby,
-
o porušovaní práv pacienta a o tom, ako vy musíte poučovať lekárov o vaších právach,
-
o tom, ako matka musela vyhľadať gynekológa v zahraničí a ako jej slovenský lekár v Rakúsku prezradil, že medici na SK sú už počas štúdia na nietorých fakultách vedení k nadradenosti a povýšenectvu / arogancii voči pacientom.
Je toto len ojedinelý prípad?
Samozrejme, boli by sme veľmi radi, ak by tento prípad bol veľmi ojedinelý. Žiaľ, emaily čitateľov a priaznivcov Kampane za pravdu nielen v medicíne svedčia o opaku. Taktiež, v časopise Mama a ja (v článku, ktorý je celkom vyvážený, aj keď obaja lekári ignorujú štúdie, podporujúce prirodzené a domáce pôrody, podľa ktorých sa praktizuje pôrodníctvo v iných krajinách) niekoľko mamičiek uviedlo nasledujúce dôvody, prečo nechceli rodiť v pôrodnici:
“Chcela som svoje bábätko mať pri sebe nepretržite a chcela som neriadený a neasistovaný pôrod.”
„Nie som chorá, ani nesvojprávna, aby som so sebou nechala zametať tak, ako to robia v pôrodniciach. Moja spádová pôrodnica má mieru cisárskych rezov okolo 40 % a mieru pôrodov s komplikáciami vyše 60 %. Domáce pôrody vykazujú mieru komplikácií pod 10%! A viem, koľko postihnutých je práve vďaka pochybeniu lekárov pri pôrode. “
Na Luciu, ktorá rodila doma, lekári zavolali políciu… „…avšak policajti usúdili, že sme v práve. Lekári boli odporní, ale zhodnotili, že dieťa je zdravé, mňa netreba šiť, počkali sme na výsledky krvi, dostala som injekciu a na reverz sme odišli domov aj s bábätkom.“ A čo budúcnosť v jej prípade? „Nemocnica ani náhodou, pôrod je výnimočný, zažijete ho len párkrát, tak prečo si ho nechať kaziť ľuďmi, ktorí sa správajú nevhodne?“
Z prvého pôrodu v nemocnici mala traumu aj Ivana (29), mama 6-ročného Mareka a 7-mesačnej Hanky, a to kvôli násiliu v druhej dobe pôrodnej a separácii od syna.
Byť neoddelenou od bábätka si najviac priala Magdaléna (36). Prvé dve deti rodila v pôrodnici a chcela aj tretie, ale po tom, čo jej neschválili pôrodný plán, sa rozhodla inak.
„Chcela som si vychutnať pôrod vo vlastnej réžii, bez toho, aby mi niekto vravel, čo mám robiť, ako dýchať…“ Prekážalo jej, že pri prvých dvoch deťoch ich nemala po narodení pri sebe hneď. Inšpirovala ju kniha Bonding, pôrodná radosť. „Dieťa patrí k matke – zdravé či choré, živé či mŕtve, – dieťa patrí k rodičom.“
Je veľmi zarážajúce a smutné, že slovenský systém stále produkuje lekárov a sestry, medzi ktorými sa nájdu niektoré (a žiaľ zdá sa, že ich stále nie je málo) citovo nevyspelé tvory. Pokiaľ sa týchto bezcharakterných “profesionálov” úplne nezbavíme, Vedomec neprestane na podobné zverstvá poukazovať, a to aj napriek tomu, že sa snažíme šíriť čo najviac informácii v pozitívnom duchu. Všetkých zainteresovaných, či už kolegov, alebo pacientov, prosíme a povzbudzujeme k tomu, aby sa od takýchto ľudí, a to nielen v pôrodníctve, dištancovali a nebáli sa poukazovať na ich konanie.
Je dôležité znovu si uvedomiť, že pôrod je obrovská a vznešená udalosť pre dieťa, matku, otca a celé bezprostredné aj široké okolie, na mnohých úrovniach, a každý krok, každý pocit, každá minúta a sekunda má v tomto procese nemalý význam a “programuje” a vplýva tak na dieťa a jeho nasledujúci život, ako aj na okolie, teda aj na všetkých nás.
V diskusiách k spomínanému článku sme nájdete dva nasledujúce zaujímavé príspevky jednej s diskutérov:
Mala chutovecka: “Aká je šanca, že v slovenskej pôrodnici porodí žena bez chirurgického zákroku? Myslíte si, že všade podobná? Pozrite si naše porovnanie pôrodníc za celé Slovensko alebo po krajoch, aby ste sa presvedčili o opaku. Rozdiely sú v desiatkach precent! Pripravili sme pre vás prehľadné grafy, ktoré ukazujú a porovnávajú mieru cisárskych rezov a nástrihov hrádze v jednotlivých slovenských pôrodniciach, aby ste sa aj s ich pomocou jednoduchšie rozhodli, kam ísť rodiť. Myslíte si, že rutinný nástrih hrádze je prospešný zákrok a nemáte dôvod kvôli nemu meniť pôrodnicu? http://www.zenskekruhy.sk/
Nikto sa nesmie Vášho dieťaťa dotknúť bez Vášho dovolenia. Potom, ako sa Vaše dieťa narodí, sa Vy ako matka, na základe informácií a odporúčaní zamestnancov nemocnice, rozhodnete, či Vaše dieťa potrebuje niečo iné, ako Vás. Pokiaľ sa Vášmu dieťaťu darí dobre, Vy – matka sa môžete rozhodnúť, že Vaše dieťa zostane s vami. Nikto nemá právo Vám dieťa zobrať preč a rozhodovať za Vás, kedy smiete vidieť svoje vlastné dieťa. Vy ako matka sa môžete rozhodnúť, či a kedy dáte niekomu právo, aby Vaše dieťa mohol bez Vás niekam odniesť.“ Zdroj a preklad je z medzinárodnej stránky pre ľudské práva pri pôrode. http://www.humanrightsinchildbirth.com/human-rights
Ako ďalej?
Ak máte problématické skúsenosti s vaším pôrodom a radi by ste sa s tým podelili, neváhajte nám napísať pomocou kontaktného formulára. Ubezpečujeme vás, že vaše meno ani email bez vášho výslovneho súhlasu nezverejníme.
Ak chcete vedieť o tom, aky krásny môže byť pôrod a ako to vy môžete ovplyvniť, odporúčame nasledujúcu vynikajúci stránku Alexandry Kešeľovej, ktorá rodila doma dvakrát a úplne prirodzene.
Pripájame niekoľko stránok (v AJ), zahrňujúcich aj množstvo výskumov v oblasti prirodzeného tehotenstva, pôrodu a ekológie maternice – niečo, čo je voliteľnou možnosťou rodičiek na Západe. Je preto trápne, zavádzajúce, neprofesionálne a nezodpovedné tvrdiť, že domáce pôrody, alebo pôrody v pôrodných centrách bez zásahu lekára, sú nebezpečné. Podobné tvrdenia sú lživé a len ospravedlňujú nevedomosť, alebo možno ignoranciu tých, čo budúce alebo opakované mamičky takto zavádzajú. Slovensko v tejto oblasti nutne potrebuje otvorený dialóg a uvedomelú diskusiu a nie ignoranciu.
Výzva na záver
Najdôležitejšie, čo si Vedomec praje, a čo bolo aj jediným dôvodom na napísanie tohoto článku je, aby bol personál v pôrodniciach, ale aj zdravotnícky personál ako taký, ľudskejší. Vážení lekári a milé sestričky, prosíme, buďte k mamičkám a pacientom ľudskí, zdvorilí a zhovievaví. Oplatí sa to. Vráti sa to a urobí to šťastnejšími nielen mamičky, pacientov, ale aj vás a vaše rodiny.
Velmi ma zaujal váš článok a je mi veľmi ľúto že stále popisuje situáciu v našich pôrodniciach. Ja som svoje druhé dieťatko porodila 16.3.2017 vo Zvolenskej pôrodnici. Aj keď vďaka MUDr.Haškovi som mala skvelý pôrod nakoľko som rodila v polohe,ktorú som chcela a chcel pre mňa aj bonding a odtepanie pupočníka (to sa nepodarilo lebo maličká mala omotaný pupočník a nezačala plakať). Potom už veci neboli vôbec baby friendly lebo dieťa prevzali sestry z novorodeneckého. Doniesli mi ju az po 4 h od pôrodu. Na vizitu a vyšetrenia ju odnašali a vracali aj po 2h. Akože nervy mám na to lebo nerozumiem prečo ako mama nemôžem absolvovať vyšetrenia so svojim dieťaťom.
Dakujeme p Zuzana za dolezitu skusenost.
Omotana pupocnikova snura je velmi casty jav a nema to byt dovod na paniku. Pupocnikova snura je vyplnea gelovitou hmotou (Wharton’s jelly – substantia gelatinea funiculi umbilicalis), co ma zabranit zastaveniu cirkulacie krvi medzi dietatom a matkou. Este “primitivnejsi” dovod je, ze dieta nezacne plakat. Ved prave v prirodzenej porodnej polohe a porode dieta vobec nemusi, a nema dovod plakat. Dolezite veci su, ci dieta dycha, aku ma farbu – a ine symptomy toho, ci dycha alebo nedycha dostatocne. Je teda zrejme ze sa na SK potrebuju tzv “Baby-Friendly” porodnice este dost ucit preto, aby bolo baby friendlymi.
Riesenie je jednoduche, sudit ich, ak to nepomoze, tak ako za starych casov na vojne, deku a podat si pana doktora… Vzdy to fungovalo, nie je dovod, aby to nefungovalo aj v buducnosti s tymito ‘polo-bohmi’ . Muz by sa znova mali stat muzom a chranit si vlastnu rodinu nech uz to stoji cokolvek.