Chlapi sú pri pôrodoch veľkou príťažou a ženy stratili schopnosť rodiť – Dr Odent

Podľa svetoznámeho pôrodníka Dr. Odenta je veľkou príťažou, ak sú muži prítomní na pôrodnej sále a pri pôrode vôbec, ak sú tehotným ženám podávané často nepotrebné lieky, o ktorých nikto nič poriadne nevie, a varuje lekárov pred zastrašovaním rodiacích žien. Tvrdí tiež, že ženy stratili a čoraz viac strácaju schopnosť rodiť, čo je ohrozením ľudskej rasy.

Autor dúfa, že kniha, ktorú napísal zmení nešťastné globálne praktiky pôrodov.

Bývalý chirurg so špecializáciou na pôrodnícku chirurgiu, teraz už 83-ročný Francúz Dr. Michel Odent, vo svojej novej knihe píše:

“Existuje 270 kníh o budúcnosti Homo Sapiens vo vzťahu k technológii, cestovaniu, jedlu atď., ale ani jedna kniha nepíše o tom, aký vplyv má pôrod na budúcnosť človeka a celej spoločnosti. Ide o jedno neuveriteľne prázdne miesto, ktoré si vyžaduje okamžitú pozornosť.”

Odent sa pokúsil napraviť túto “kultúrnu slepotu” svojou trinástou knihou: „Pôrod a budúcnosť Homo Sapiens“, ktorá je vedeckou – nie ideologickou – analýzou zmeny v celosvetovej pôrodnej praxi s výskumom miery depresie, alergií, autizmu ale najmä zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohráva hormón Oxytocin v súvislosti s každým z týchto problémov.

Jeho kniha je ako malý škriatok, ktorý rozzúri 2 svety – svet lobistov prikláňajúcich sa k cisárskemu rezu (kedy sú deti päťkrát viac náchylnejšie na alergie počas života) a predstaviteľov prirodzeného pôrodu.

Odent tvrdí, že „tisícročia evolúcie zapríčinili, že ženy stratili schopnosť spontánneho pôrodu, ktorý je v súlade s prírodnými zákonmi“, a preto našou globálnou prioritou by malo byť „znovu objaviť primárne potreby rodiacich žien.“

Moderný pôrodník a mnohé ženy si azda pomyslia, že Odent odmieta zmierniť pôrodné utrpenie, ale nie je to tak. Práve naopak. Je zástancom pôrodu, ktorý je nezabudnuteľným príjemným zážitkom pre matku i dieťa.

Novodobé pôrodníctvo nie je úľavou, ale príťažou. Pôrodnícke výdobytky, ktoré mali pôrody uľahčiť, spôsobili pravý opak – skomplikovali pôrody a zapríčinili veľa pôrodných i popôrodných komplikácii, ktoré majú trvalé následky na matku, dieťa i na celú spločnosť.

Kto je Dr. Michel Odent?

Dr Michel Odent je jeden z tých vedcov, ktorý miluje pravé štatistiky. Je zakladateľom The Primal Health Research Centre v Londýne a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol prvým pôrodníkom, ktorý v medicínskej literatúre písal o pôrodoch do vody.

Zaviedol koncept domácich centier v nemocniciach (tzv. Birth Centres) a pôrodné bazény, ktoré sú štandardom v týchto centrách na celom svete. Ženy sú nim posadnuté a zbožňujú ho pre spôsob pôrodu, aký sa snaží presadiť.

Stránka YouTube je plná videoklipov o novorodencoch, ktorí sa pokojne a bez dramatického vreskotu (ako to propagujú filmy) plazia po hrudi blaženosťou opojenej matky a hľadajú prsník, a Odent práve tieto stavy počas prirodzeného pôrodu zdokumentoval vo svojej knihe.

Odent začal dôležitý dialóg o bežnom používaní syntetického oxytocínu pri vyvolávaní pôrodu a o nebezpečenstve tejto praktiky.

Čo je Oxytocín?

“Väčšina žien dnes rodí za pomoci syntetického oxitocínu. Je to najčastejší lekársky zásah pri pôrode”, vysvetľuje Odent, „a to bez dlhodobých štúdií o jeho vedľajších účinkoch“ a dodáva: “Zahrávame sa tu s oxytocínovými systémami v spojitosti s ľudskými bytosťami bez toho, aby sme vôbec vedeli, čo robíme.”

Lekárska veda teraz už pripúšťa, že prírodný oxytocín je hormónom “lásky” potrebným na naštartovanie a udržanie priebehu pôrodu. Neskôr bol pomenovaný aj ako hormón hanblivosti, pretože si na svoj účinok vyžaduje tmavé, tiché, známe a neohrozujúce prostredie (protiklad hlučných, jasne osvetlených pôrodníc s neznámymi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi tvárami).

Jeho nepriateľom je adrenalín – odtiaľ pochádza zvyšujúca popularita matiek rodiť technikou hypnopôrodu, pretože chcú ostať pokojné a vyhnúť sa akýmkoľvek negatívnym účinkom “strachu z utrpenia” spôsobeným zvýšením adrenalínu v tele.

Odent je fanúšikom prirodzeného oxytocínu. Tvrdí, že ženy by mali ideálne rodiť v súkromí s pôrodnou asistentkou alebo tzv. dulou, ktorá je pokojná a tak zaneprázdnená napríklad „háčkovaním“, že neprenáša vlastný adrenalín na matku. Jeho hladina je najvyššia hneď po pôrode, po jeho vyvrcholení, a spôsobuje ohromujúci zmysel milovať, ktorý niektoré ženy zažívajú, keď vidia svoje dieťa prvýkrát. Práve preto mnohé ženy, ktoré rodili úplne prirodzene, popisujú pôrod ako orgazmický.

Na druhej strane je Odent zdesený dlhodobými účinkami syntetického oxytocínu, ktorý potláča prirodzenú väzbu matky na dieťa a opačne. Poukazuje dokonca na to, že pri pôrodoch deti, ktoré sú neskôr diagnostikované autizmom, sa vytvára menej oxytocínu.

Anestéza, oxitocín a cisársky rez

Mnohé štúdie – vrátane jednej od nositeľa Nobelovej ceny Nika Tinbergena, zistili, že “jedným z rizikových faktorov vzniku autizmu v perinatálnom období je anestézia a umelé vyvolanie pôrodu. Nedostatok záujmu o štúdium týchto faktorov zdieľajú médiá, široká verejnosť a dokonca aj autoritatívne lekárske a vedecké kruhy.”

Jeden z Odentových najpresvedčivejších poznatkov pochádza zo štúdie 4 000 čínskych detí, ktoré prišli na svet cisárskym rezom (až 56%), pričom Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že žiadna krajina by nemala presiahnuť viac ako 10-15% detí narodených cisárskym rezom.

Deti boli rozdelené do troch skupín: prirodzený pôrod (avšak s použitém umelého oxitocínu), asistovaný pôrod (s použitím kliešťov alebo iného náradia) a plánový pôrod cisárskym rezom. Po skúmaní mnohých na seba súvisiacich faktorov Odent uzavrel, že posledná skupina (t.j. plánovaný cisársky pôrod) mala “najnižšie riziko psycho-patologických faktorov”, keďže nebola vystavená účinkom syntetického oxytocínu.

Ako sa zbaviť „drsných rečí“ v pôrodnej sále

Odent sa domnieva, že rok 2013 bol “prechodnou fázou histórie”, kedy si lekársky svet začal uvedomovať výhody okamžitého kontaktu matkinej pokožky s pokožkou novorodenca (namiesto tradičnej praxe okamžitého umývania, utierania, merania a iných nemúdrych praktík hneď po narodení) a dodáva: “Naďalej musíme objavovať a pretláčať základné potreby rodiacich žien. Tu sa ukrýva sila schopná zmeniť kultúrne zmýšľanie.”

Poukazuje aj na nepríjemné a drsné reči počas rečnenia personálu pri pôrodoch, spomína necitlivosť lekárov a toto všetko opisuje ako skutočnosť, nielen ako jeho domnienku. Všetko to má vplyv na znižovanie hladiny prirodzeného oxytocinu a na zvyšovanie adrenalínu u rodiacej matky.

Vedec posúva bežnú rannú nevoľnosť v začiatočnom štádiu tehotenstva do oveľa závažnejšieho stavu akým je “Hyperemesis Gravidarum”. Tvrdí, že ranná nevoľnosť celkom určite nie je normálnym javom.

Odent je tiež najznámejším v presadzovaní názoru, že muži by nemali byť prítomní pri pôrodoch. Môže sa vám to zdať smiešne, ale historický kontext jeho knihy toto jeho tvrdenie vecne odôvodňuje.

“Je to len od polovice dvadsiateho storočia čo sa pôrodné prostredie pochlapčtilo”. Počet špecializovaných lekárov sa zvýšil rýchlosťou blesku a takmer všetci boli muži. Okolo roku 1970 si potom ženy začali vyžadovať, aby sa otcovia zúčastnili pôrodov, čo sa stalo takmer za noc doktrínou. V rovnakom období sa pôrodné sály začali napĺňať sofistikovanými elektronickými strojmi, pokročilou technológiou, čo všetko predstavovalo lekársko-mužské ponímanie pôrodov. A týmto spôsobom sa dosiahla takmer absolútna maskulinizácia pôrodov.”

Iné zmýšľanie o pôrode

Jeho feministický podtón sa stáva ešte zjavnejším, keď hovorí o stratení tzv obranno-agresívneho inštinktu matky, ku ktorému dochádza priamo po pôrode. Prirovnáva to k momentu, ako by sa zachovala gorila, kebyže sa jej snažíme odobrať po pôrode novorodenca. Ide o moment, kedy je žena vo svojom živote najsilnejšou. A aj napriek tomu, ženy v „modernom socializovanom svete rodenia“ v našich kultúrach už túto silu stratili, čo je veľmi nešťastná skutočnosť. Či už hovoríme o etnických skupinách žijúcich v Amazónii, kde sa ženy nemôžu dotknúť svojich detí bez povolenia kmotra alebo na Slovensku, keď je bábätko po narodení odobraté pôrodnou asistentkou, aby mohlo byť odvážené.

Odent vyzýva výskumníkov, aby sa zamysleli sa nad tým, ako sa spôsob pôrodu, akým prídeme na svet, podieľa na tom, čo sa z nás v živote stane. Vyzýva tiež celý pôrodnícky svet k tomu, aby sa k ženám správal ako k citlivým osobám podobným cicavcom a nie ako s nástrojmi maskulinizovanej lekársko-výrobnej línie detských produktov nadopovanej potencionálne škodlivými liekmi.

Zdroj: The Telegraph

Preklad: Katarína Supúchová-Arva

Uveďte prosím pozorne svoj email a kliknite "Odoslať"

Join 7 411 other followers

Vaše príspevky

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s