Celé roky, ba desaťročia neustále počúvame o tom, aké zlé je slovenské zdravotníctvo. Najväčším dôvodom, ktorý nám politici a prisluhujúce média predkladajú, je nedostatok peňazí, ktorých na potreby zdravotnej starostlivosti už z peňazí daňových poplatníkov odtieklo toľko, žeby štát mal mať obývateľov zdravých ako ryby.

Málokto sa ale zamýšľa nad tým, či chýbajúce peniaze sú tým skutočným dôvodom stále viac chybujúceho systému. Prílišná závislosť štátu na farmaceutizmom dominujúcim zdravotníctvom a neprístojná nenažratosť patričných korporácií, ku ktorým väčšina peňazí tečie, nikoho z kompetentných nezaujíma. Aj keď v roku 2005 zdravotnícky výbor v britskom parlamente vydal správu The Influence of the Pharmaceutical Industry , a neskôr nasledovala podobná správa profesora Jelineka z Austrálie, pričom obe správy upozorňujú na neadekvátny vplyv farmaceutizmu na zdravotníctvo, neurobilo sa absolútne nič.

Aká bezpečná je farmaceutická medicína?

V roku 2012 Ron Law z Noveho Zélandu zhromaždil údaje týkajúce sa rizík spojených s medicínou. Podľa výsledkov z Anglicka predstavujú lieky väčšie nebezpečenstvo než vojna a hospitalizácia v nemocnici a užívanie liekov na predpis sú najväčším ohrozením pre človeka. Podobne, celoeurópske údaje jasne a nespochybniteľne dokazujú, že nemocnice a chemické lieky predstavujú 1000 násobné riziko úmrtia oproti prírodným liečivám a zároveň sú dvakrát smrteľnejšie ako rakovina a fajčenie.

Pokiaľ ide o rastúcu systématickú propagandu proti vitamínom a iným prírodným látkam, štatisticky, riziko úmrtia na vitamíny je omnoho menšie, ako napríklad riziko zasiahnutia bleskom. Riziko úmrtia na vitamíny virtuálne neexistuje.

Je dobre známe, že západná (farmaceutická) medicína je treťou najväčšou príčinou úmrtí. Dosť zdržanlivé odhady úmrtí spôsobených modernou medicínou len v USA predstavujú číslo asi 300.000, z čoho 98,000 patrí úmrtiam kvôli chybám v liečbe, 90,000 úmrtiam kvôli nemocničným infekciám a až 106,000 úmrtiam na nežiadúce účinky len hospitalizovaných pacientov. Tieto údaje sú priamo z dostupných zdrojov konvenčnej medicíny (najma JAMA, teda Žurnálu americkej lekárskej asociácie), teda tu nie je priestor na akékoľvek konšpiračné teórie, ako by sa niektorí tomto zmysle nechali radi počuť. Aj keď medicína so svojími nadšenými študentami zo všetkých síl svoju pozíciu zastávajú, fakty neklamú – nemocnice ani zďaleka nemožno považovať za bezpečné miesta.

Nezabúdajme, že ani jedlo v modernom svete nie je najbezpečnejšie. Čísla z roku 2011 z CDC (Centrum pre kontrolu ochorení) v USA poukazujú až na 50 milliónov prípadov ochorení spôsobených jedlom, z toho 128,000 hospitalizácií a viac ako 3000 úmrtí ročne.

Výživové doplnky, či už vitamínové alebo bylinné preparáty, ktoré čelia čoraz viac narastajúcemu napádaniu zo strany ortodoxnej medicíny, ako také spravidla nikdy nezaznamenali jediné úmrtie, a aj ak v istých rokoch k úmrtiam došlo, boli to prípady spojené so zabehnutím pri zjedení viacerých tabliet naraz, alebo prípady detí, ktoré skonzumovali celé balenie doplnkov vysokopotentného železa, ktoré bolo na lekársky predpis.

Ako účinná je moderná medicína?

Z 3000 liečebných protokolov (podľa randomizovaných kontrolných štúdií) prehodnotených BMJ Clinical Evidence (Klinické dôkazy v Britskom medicínskom žurnáli), účinnosť asi 50% z nich nie je jasná, pričom jasný dôkaz o ich účinku je len u 11%.

Na porovnanie, bývalý profesor komplementárnej medicíny na Peninsula Medical School na univerzite v Exeteri zhodnotil všetky jeho vlastné štúdie (ktoré boli inak považované za veľmi kritické voči samotnej komplementárnej a alternatívnej medicíne) so záverom, že ich terapeutická hodnota (účinnosť) bola 58% pozitívna, 7% negatívna a 40% s neurčitým výsledkom.

Odráža sa cena zdravotníctva na zdraví?

IMS inštitút v správe správe z roku 2012 “Global Use of Medicines Outlook Through 2016”  (Predpoveď globálneho používania liekov do roku 2016) píše o globálnych ročných výdavkoch na lieky v hodnote až 1.2 triliónov dolárov. Odrážajú sa však tieto neuveriteľé náklady na lieky na veku prežitia obyvateľstva? Očividne nie. Čile, napríklad, vydáva na zdravotnícto len jednu siedminu (v prepočte na obyvateľa) z toho, čo vydáva Anglicko, pričom má rovnakú dĺžku prežitia. Japonci, ktorí dávajú na zdravotnícto len polovicu, sa dožívaju najdlhšie

Neoprávnene oslavovaná dôkazová medicína

Toľko oslavovaná Evidence Based Medicine (EBM), alebo medicína založená na dôkazoch, je široko uznavaná ako kľúč, podľa ktorého sa robia, alebo majú robiť, klinické – liečebné rozhodnutia. Avšak tento koncept sa z veľkej časti vykoľajil len štyry roky po tom, ako bol v roku 1992 originálne navrhnutý profesorom Davidom Sackettom a jeho pracovným tímom.

Podľa hierarchie dôkazov sú náhodne kontrolované štúdie (RCT – randomised controlled trials), systématické zhodnotenia a ich meta-analýzy zlatým štandardom a to aj napriek faktu, že tieto metódy mali pôvodne farmaceutickým spoločnostiam pomôcť pri schvaľovaní ich produktov.

Mnoho liekov je teraz predpisaných mimo indikácie (off-label), často s malými, alebo žiadnými dôkazmi účinku.

Čo je najhoršie je, že dôkazy, ktoré vychádzajú zo štúdií sú zamerane na “špecifický liečebný účinok” , a nikdy nie na celkový účinok lieku, ktorý konečný zákazník (pacient) pociťuje.

Deje sa tak preto, lebo západná medicína zastáva tzv. redukcionistický (opak holistického, celostného) postoj, pričom na človeka a na jeho orgány hľadí ako na jednotlivé súčiastky v stroji, nie ako na celok – komplexný biologický system, ktorý neustále reaguje na nikdy nekončiace sa zmeny v jeho okolí. Takýto redukcionistický pohľad je zahrnutý v limitovanom rozmere typického študijného plánu, ktorý tvorí základ vzdelávania medikov.

Liečebné metódy zdravotníctva pozostávajú najmä z farmaceutických liečív a lekári nemajú takmer žiadnú, alebo veľmi vágnu, náuku ohľadom výživy a zdravého životného štýlu. Samozrejme, je známy fakt, že väčšina chemických liečív len potláča symptómy choroby, namiesto toho, aby ju liečili.

Medzi najčastejšie zdravotné problémy, s ktorými ľudia chodia k lekárovi, patria kašeľ, nádcha, iné zápaly dýchacích ciest, dlhodobá únava a teploty, najmä u detí. Všetky tieto problémy súvisia s nedostatočnou, zle vyvynutou, alebo poškodenou imunitou, prílišnými zápalmi, zvýšeným oxidačným stresom a mitochondriálnou disfunkciou (zvyčajne z dôvodu poškodenia antibiotikami). Toto sú hlavné a skutočné dôvody veľkej váčšiny chronických ochorení. Napriek tomu, jednoduché výživové protokoly a spôsoby na zmenu životného štýlu, ktoré by týmto problémom predišli (preventatívna medicína, ktorú by mali lekári praktizovať), alebo ich vyriešili, sú ortodoxnou medicínou zaznávané. Namiesto toho sú do popredia ekonomicko-medicínskym systémom pretláčané antibiotiká a vakcinácie, ktoré majú veľmi ďaleko od budovania prirodzenej individuálnaj a kolektívnej imunity.

Ako ďalej?

Existujú skupiny, ktoré sa snažia o zmenu systému smerom zhora, vplyvom na politíkov a iných predstaviteľov byrokratického systému. Avšak, je potrebné poučiť sa z histórie a uvedomiť si, že ak sa nebudeme snažiť veci aktívne meniť zdola, na individuálnej úrovni, pozitívnych zmien sa nemusíme v dohľadnom čase dočkať, čo bude mať (resp. už má) bez pochýb dopad na každého z nás.

Tu je niekoľko vecí, o ktoré by sa každý z nás mal snažiť:

1. Vyhľadávajte zdravotnícku starostlivosť, ktorá je zameraná na osobu, personalizovaná, ekologická a holistická (celostná). Musí brať do úvahy vaše preferencie (požiadavky, očakávania, želania), momentálny zdravotný stav a predošlé zdravie a inak sa prispôsobovať vaším okolnostiam. Vyhľadávajte zdravotníkov, ktorý majú prístup počúvajúcich poradcov, nie neomylných bohov, alebo arogantných a bezcitných. Ak váš lekár tieto prčedpoklady nespĺňa, nie je hodný na to, aby sa o vás staral.
2. Buďte plne zodpovedný za svoje zdravie a nenechávajte túto zodpovednosť na niekoho iného. Nespoliehajte sa na „zázračnú tabletku“, ale hľadajte cestu a spôsob ako dosiahnúť maximálne zdravie a vitalitu kombináciou čo najlepšej výživy, fyzickej aktivity, spánku, odpočinku a relaxovania.
3. Ak máte komplikovanejšie ochorenie, nájdite si lekára, ktorý je ochotný s vami spolupracovať a ktorý sa zameria na vaše dlhodobé zdravie (predchádzanie zhoršovaniu stavu alebo návratu choroby, komplikáciam atď), a nie len na chabú jednorázovú interevenciu v podobe lieku, alebo liečebného zásahu.

Základné fakty

• Nemocnice predstavujú niekoľko sto až tisíc-násobné riziko úmrtia (týka sa úmrtí, ktoré nie sú zvyčajnou prognózou konkrétnej choroby) oproti riziku vyplivajúceho z konzumácie prírodných liečív.
• Výskumy svedčia o tom, že predpisané lieky (užité správne, podľa predpisu), omyly pri liečbe a nemocničné infekcie sú treťou najčastejšou príčinou úmrti po kardiovaskulérnych príhodách a rakovine.
• Len 11% z 3000 liečebných protokolov je podľa BMJ účinných a u 50% je účinok nejasný.
• Krajiny, ktoré vynakladajú najviac peňazí na zdravotníctvo, nemajú lepšie zdravie ani kvalitu života, či jeho dĺžku. Zvyčajne je to naopak.

Pripravené podľa ANH.