Veľa ľudí zbytočne trpí, lebo ignoruje vedu o vitamíne C

Mnohí majú stále problém s vitamínom C. Dôvodov je veľa. Mnohí lekári stále strašia obličkovými kameňmi a že je z neho len drahý moč. Totálne ignorujú vedu o vitamíne C ako aj ignorujú mnohch rozumnejších lekárov, čo poriadné dávky vitamínu C už k spokojnosti pacientov dávno použivajú.

Keďže je stále veľa lekárov – nevedomcov, ktorí do nevedomosti sťahujú aj pacientov a nechávajú ich zbytočne trpieť, opätovne vám prinášame rozhovor z objaviteľom jeho účinkov Línusom Paulingom, chemikom, ktorý získal Nobelovú cenu.

Rozhovor: Linus Pauling – Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny
The Last Interview/Posledný rozhovor
1994 The Institute for Optimum Nutrition

Aké zmeny ste očakávali v medicíne po publikovaní vašej knihy ‘Vitamín C a nádcha’?

Keď bola kniha v roku 1970 vydaná, myslel som si, že medicína a bežní ľudia budú nadšení. Predpokladal som, že s otvoreným náručím privítajú fakt, že viac nebudú musieť trpieť mizernosti nádchy a podobné zápalové ochorenia. Myslel som si, že lekári budú radi, že sa nebudú musieť toľko naťahovať s prívalom pacientov s týmito ochoreniami, pre ktoré aj tak nikdy nebolo účinného lieku a budú sa môcť venovať vážnejším chorobám. Bol som ale nepríjemne prekvapený listom profesora medicíny z Mount Sinai College of Medicine, v ktorom sa ponosoval na moje vyjadrenie, že pravidelné 3 gramy vitamínu C denne zabezpečia účinnú, aj keď nie 100 percentnú ochranu proti nádche.

Konzultoval som preto vtedajšiu medicínsku literatúru, v ktorej som hľadal dôkazy, ktoré boli v tom čase dostupné. Našiel som 4 kontrolované štúdie, ktoré boli dostatočne preverené, ktoré sa týkali, povedal by som skôr menších dávok vitamínu C, od 200 mg do 1000 mg denne. Myslím, že najlepšou z týchto č štúdii bola tá od Dr Ritzla, švajčiarského lekára z Bazilei, ktorý podával v škole polovici chlapcov 1000 mg denne a druhej polovici podával placebo. Bola to náhodná, dvojito zaslepená, kontrolovaná štúdia, v ktorej zdravotné sestry garantovali, že chlapci tablety riadne užili. Analitici nevedeli, komu bol podávaný vitamín C a komu len placebo. Výsledkom bolo 63% menej zápalových ochorení dýchacich ciest u chlapcov, ktorým bol podávaný vitamín naproti tým, ktorým bolo podávané placebo. Nuž, toto bola kvalitná štúdia.

Profesor medicíny Helsinskej Univerzity vo Finsku v článku o vitamíne C a nádche spomenul moju knihu a napisal, že sa po jej vydaní rozhodol urobiť prieskum odbornej literatúry s cieľom zistiť, koľko prác bolo od r 1970 vykonaných ohľadom efektívnosti vitamínu C proti nádche. Rozhodol sa, že akceptuje len práce, pri ktorých bol použitý aspoň 1 gram vitamínu C. Niektoré práce použili aj 2 gramy a jedna 3 gramy denne. Všetky štúdie boli dvojito zaslepené, to znamená, že ani lekári ani pacienti nevedeli, komu sa podáva skutočný vitamín C a komu placebo. Našiel 38 prác, ktoré boli urobené po roku 1970 a zodpovedali požiadavkam. 37 z 38 štúdii viedli k záverom, že vitamín C zohráva dôležitú ochrannú funkciu proti nádche.

Je nepochybné, že vitamín C vo vysokých dávkach chráni pred nádchou. Moje odporúčanie nie je 1 gram ani 2 gramy denne ale 3 gramy, a pri najmenších príznakoch prechadnutia hneď 2 gramy navyše s tým, že ak symptómy nepominú, je potrebné užívať 1 gram každú hodinu až pokiaľ nevymiznú. Tento režim má zastaviť nádchu u takmer každého človeka. Niekomu to môže trvať niekoľko hodín, niekomu viac. Záleží na imunite. (Vo veľmi akútnych prípadoch nádchy a podobných ochorení boli podávané dávky až 1000 mg každých 15 minút. Jediným vedľajším účinkom bola hnačka, čo pri doplnaní čistej vody nepredstavuje riziko. Naopak, považuje sa za prečisťovaciu hnačku. Pozn. prekl.)

Čo si myslíte o často počúvanej kritike, že dávky vyššie ako 100 mg denne sú vyhodenými peniazmi, keďže vitamín C sa vyplavuje močom von z tela?

Dôkazy ukazujú, že takéto tvrdenia su zavádzajúce. Podobné bludy som počúval už pred dvadsiatimi rokmi, keď sa podobne vyjadril Fred Stare, profesor medicíny z Harvadskej školy verejného zdravia. Rozhodol som sa jeho vyjadrenia preveriť. Osobne som užíval 10 gramov vitamínu C denne. Namiesto 10 gramov bolo v moči zachytenom počas 24 hodin len 1 a pol gramu vitamínu C. Podobné vyjadrenia sa teda ani trochu nepribližujú pravde. Samozrejme, že niečo z prijatého askorbátu zostane v črevách a nevstrebá sa do krvi. Niektoré prieskumy ukázali, že je to približne jedna tretina, ktorá sa nevstrebá. To však nepredstavuje žiadny problem, ale naopak, výhodu, keďže nevstrebaný zvyšok chráni črevá pred toxínmi a karcinogńmi, ktoré sa nachádzajú vo fekálnom materiáli a taktiež podporuje pohyb v črevách – ma laxatívny (preháňací, očisťovací) účinok tým, že priťahuje do čriev väčšie množstvo vody. Teda dve tretiny (6.5 gramov z 10 g, ktoré som užíval) sa riadne vstrebali do krvi a len 1.5 gramu bola vylúčená do moču. Môžno teda položiť otázku, kam sa podelo 5 gramov vitamínu C? Odpoveďou je, a jasne to dokazujú experimenty, že 5 gramov bolo rapídne premenených na iné substancie a oxidačné produkty, ktoré, ako vieme, sú dôležitejšie na ochranu proti rakovine, ako samotný vitamín C. Vysoké davky vitamínu C produkujú látky, ktoré majú okrem iného aj protirakovinový efekt. Tieto látky sa stále skúmajú. (Pozn. prekl. Rozhovor bol urobeený v r. 1994. Dnes sa už vie, že týmito látkami sú okrem iného aj interferón a peroxid vodíka, ktoré prípadné rakovinové bunky zneškodňujú).

Prečo je váš výskum ohľadom vžživových látok toľko napádaný? Je to kvôli ignorantstvu, prestíži, peniazom? Prečo je to všetko potlačované?

Nuž, o tom premýšľam už oddávna. Väčšina vedcov moje objavy a objavy mojích kolegov akceptovala a dôveruje mi. Avšak, bežný lekár je povinný rozdeliť si svoj čas a energiu na starostlivosť o množstvo pacientov. Nemá dostatok času na čítanie odbornej lekárskej literatúry. Nemá čas rozmýšľať nad tým, či je niečo nové a dôležité čo sa zistilo. Je odkázaný na medicínske a výživové inštitúcie a ja obviňujem práve tie, že sú zaujaté a že nie sú ochotné ísť ruka v ruke s novými poznatkami. A prečo sú zaujaté? Pred 40 či 50 rokmi, keď sa medicína pokúšala porozumieť chemickým liekom, prišli na to, že človeku možno dať isté maximálne dávky liekov bez toho, aby ho to otrávilo, v nádejí, že ho to zbaví konkrétnych symptómov choroby alebo mu to zachráni život. Isteže, sú isté lieky, ktoré su hodnotné a účinné, to nepopieram. A výskumníci si dali záležať na tom aby stanovili správne dávky týchto liekov. Avšak, k vitamínom, ako aj k vitamínu C mali rovnaký prístup, ako ku chemickým liekom. Povedali si, že vedia na čo je vitamín C, že zabraňuje skorbutu a jeho smrteľným následkom a stanovili minimálnu dennú dávku na to, aby človeka skorbut nepostihol. Nie je to veľa, stačí len máličko denne. A tým bola vec uzavretá, podobne, ako pri chemických liekoch. A tak máme úradmi odporúčanú dennú dávku (ODD) vitamínu C 60 mg na to, aby sme neumreli na skorbut. A máme tiež 2 mg tiamínu, vitamínu B1, akurát na to, aby sme neochoreli na beriberi, a tak ďalej. Čo však vedci neurobili je, že neskúmali ďalej. Nezaujímala ich napríklad otázka typu, máme tu substanciu, u ktorej nebola zistená žiadna toxicita ani vo viac ako 1000 násobných ODD, ktoré zabránia skorbutu. Akú pridanú hodnotu a účinok možu mať vyššie, ako minimálne dávky vitamínov C, A, E, B vitamínov a iných , čo sa týka iných chorôb a zdravia človeka? Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď som začal skúmať vitamíny, som celú svoju kariéru venoval práve týmto otázkam. Začal som skúmaním odbornej literatúry a keďže v nej dovtedy žiadne odpovede na tieto otázky neboli, začal som odpovede hľadať ja. 25 rokov som hľadal správnu odpoveď na otazku, aké dávky týchto životodárnych substancii potrebuje naše telo na to, aby si udržalo optimálne zdravie?

Ako sa dá porovnať vaša vízia ortomolekulárnej medicíny s víziou konvenčnej medicíny?

Konvenčná medicína je založená na intoxikovaní (priotrávení) buniek. Ortomolekulárna medicína je založená na snahe dostať bunky do správneho (ortho – správny) stavu. Jeden z mojích kolegov na poli ortomolekulárnej medicíny začal používať pre konvenčnú medicínu pojem ‘toximolekulárna’ medicína, čo je veľmi správny a vystižný pojem, keďže konvenčná medicína je založená a závislá na liekoch, ktoré sú v podstate z väčšej časti toxickými látkami. Ťažko nájdete chemický liek, ktorý by mal, podobne ako vitamíny, minimálnu alebo nulovú toxicitu. Pri aspiríne (acylpirín) niektorým pacientom s ťažkou artritídou lekári odporúčajú 10 g denne, pričom je známe zo štúdií, že už dávka aspirínu 28 g denne zabila 50% z pacientov, ktorí sa ním pokúsili spáchať samovraždu. To je teda vizitka konvenčnej medicíny.

Neodsudzujeme však celú konvenčnú medicínu. Ja a Dr. Cameron (chirurg) stále odporúčame pacientom podstúpiť konvenčnú operáciu, ak zhubný nádor predstavuje nebezpečenstvo pre okolité životne dôležité orgány. Takisto nepopierame, že v istých prípadoch je chemoterapia alebo aj rádioterapia potrebná, aj keď predstavujú obrovské nebezpečenstvo zničenia celého tela. Niekedy, ale len niekedy, je z chemoterapie trochu viac osohu ako škody.

Povedzte nám o výskume váško spoločníka Dr Jariwallu ohľadom HIV.

Potešilo ma, keď Dr. Jariwalla začal pracovať nad skúmaním vitamínu C a HIV. Jeho tím začal s experimentom rastu vírusu v bunke, pričom sa ukázalo, že 99% vírusu bolo zneškodneného v bunkách, kde boli vysolé hladiny askorbátu, vitamínu C. Tieto výsledky boli zverejnené v odbornom žurnáli Proceedings of the National Academy of Sciences.

Už dávno predtým, ako Dr. Jariwalla započal svoj výskum, som písal prezidentovi Wellcome, ktorý vyrába AZT (liek proti HIV), s tým, že počiatočné predvýskumové prípravy preukázali isté dôkazy o tom, že vysoké dávky vitamínu C pomáhajú kontrolovať tento vírus a ak by sa podávali spolu s AZT, tento by bol prevdepodobne efektívnejší ako AZT bez vitamínu C. Mali sme totiž vynikajúce skúsenosti s vysokými dávkami pri znižovaní vedľajších účinkov iných chemických liekov, hlavne chemoterapie.

Neunúval sa mi ani len odpovedať.

Len u malej časti ľudí, ktorí sú HIV pozitívny, sa vyvinie AIDS. U mnohých ochorení sa zisťovali hladiny vitamínu C v krvi, aby sa vylúčila spojitosť s jeho nedostatkom. Žiadna štúdia však nejestvuje pokiaľ ide o to, či tí, u ktorých sa rozvinie AIDS, netrpia akútnym nedostatkom askorbátu v krvnom sére. Je veľmi pravdepodobné, že áno. Som presvedčený, že pacienti s HIV by mali veľký úžitok s vysokých dávok a pacienti s AIDS s ešte vyšších dávok vitamínu C. Je tiež omnoho lacnejšie užívať 50 gramov vitamínu C denne, čo ročne stojí cca 365 USD, ako užívať chemiický liek AZT za 10000 USD.

Ako rozhodujete o tom, koľko vitamínu C je akurát a ak odporúčate 3 gramy ako prevenciu, prečo je lepšie dávku rozdeliť?

Dospelí by mali prijať aspoň 2 gramy denne (Pozn. prekl. V súčasnosti sa odporúča minimálne 3 g). Je veľmi veľa dôkazov potvrdzuijúcich omnoho lepšie zdravie pri 2 gramoch a ešte lepšie zdravie pri 4-6 gramoch. Nebádateľné zlepšenie zdravia je už pri dvojnásobnej ODD, teda 120 mg. Už pri takejto dávke bolo zaznamenaných menej úmrti na srdcovocievne príhody. Je jasné, že ako človek stárne, potrebuje stále viac vitamínu C. Celodennú dávku je dobré rozdelit na 3 krát, ale samozrejme, nič sa nestane, ak sa prijme naraz. Dávky možno zvyšovať až pokiaľ sa neobjaví laxačný (preháňací) efekt – zrýchlenie eliminácie odpadu v črevách, čo absolútne nie je na škodu, práve naopak. Moja rade teda je, že každý, kto si chce zabezpečiť dobré zdravie, nech prijíma toľko vitamínu C, pokiaľ nevyvoláva prílišnú hnačku.

Čo myslíte, aké spomienky budú mať na vás vaši oponenti?

Molekulárni biológovia si ma samozrejme budú pamätať ako jedného zo zakladateľov molekulárnej biológie. Chemici si ma vo všeobecnosti budú pamätať ako jedného zo zakladateľov modernej chémie – zmenenej z opisovej na viac rozumnú vedu. Rozumní lekári si ma budú pamätať ako človeka, ktorý sa podieľal na revolúcii v medicíne, ktorá môže lepšie slúžiť zdraviu človeka vďaka efektívnemu používaniu vitamínu C. Oponenti si na mňa moc pamätať nebudú, lebo sa toho kvôli nedostatku vitamínu C asi nedožijú, (smiech).

Výber z rozhovoru Tony Edwards pre QED BBC Television.

Transcribed by Chris Gupta