Okrem toxínov, podvýživy a iných evidentnejších príčin rakoviny, jednou kľúčovou oblasťou, ktorá sa spája so záhadou rakoviny, sú parazity.
V roku 1931 bola Dr. Ottovi Warburgovi udelená Nobelová cena za jeho prácu ohľadom respirácie buniek. Prišiel s objavom, že kyslé prostredie ničí kyslík a naopak, že zásadité prostredie kyslík absorbuje. Jeho objav bol dvojnásobný v tom, že zistil, že ľudská bunka dýcha na základe respirácie kyslíka, ale ak sa jej tento kyslík odoprie, telo sa dostáva do stavu kyselnatosti a prepína sa do záchranného režimu, menovite fermentácie:
“Hlavnou príčinou rakoviny je výmena normálnej respirácie kyslíka v bunke za fermentáciu cukru. Všetky zdravé bunky v tele uspokojujú svoje energetické potreby respiráciou kyslíka, pričom bunky rakoviny uspokojujú svoje energetické potreby najmä prostredníctvom fermentácie cukrov. Kyslík, ktorý je darcom energie pre živočíchov a rastlinstvo, je v rakovinovom prostredí zosadený z trónu a nahradený fermentáciou glukózy.” [1]
Ako sa teda telo dostane do kyslého stavu, v ktorom sa bunky snažia prežiť z fermentácie? Odpoveď je: nesprávne jedlo a ďalší významný faktor – dehydrovanie. Letmým pohľadom na britskú populáciu možno odhaliť dva zaujímavé fakty. Prvý fakt je, že sme 60 miliónovým národom, ktorý je chronicky dehydrovaný. Vidieť to na tom, že máme krčmy za každým rohom. Samozrejme, nikto v tých krčmách nepije vodu. Druhý fakt je, že aj keď sme jedným z bohatších štatov na svete, trpíme chronickou podvýživou.
Vo svojej knihe The Essential Guide to Water and Salt /Základná príručka vody a soli/, ktorú som napísal spolu z najznámejším “vodným” doktorom na svete, Dr. Fereydoonom Batmanghelim, uvádzame mnohé príklady ochorení, spôsobených chronickým dehydrovaním. Zamyslite sa nad tým! Ste kolóniou doslova triliónov buniek, ktoré vylučujú metabolickú kyselinu ako vedľajší produkt svojej práce, iným slovom, odpad. Voda je neodmysliteľnou súčasťou eliminácie tohto odpadu. Ak je telo dehydrované, tento proces je drasticky narušený a tento odpad spôsobuje telu náramne škody. A výsledok? Kyslý systém, ktorý oberá telo o kyslík sa prepína do režimu fermentácie a stáva sa plodnou pôdou pre baktérie, plesne, kvasinky, ktoré sú neodmysliteľne spojené so vznikom rakoviny.[2]
Za posledné roky sa vyprodukovalo pôsobivé množstvo vedeckej literatúry, demonštrujúce poškodenie, ktoré môže v tele narobiť pleseň a kvasinky, ako napr. Candida albicans. Ak sa vrátime k tomu, aby sme preskúmali tvrdenie profesora Johna Bearda, že rakovina je procesom liečenia, ktorý neskončil po ukončení svojej úlohy, potom prípad nebezpečných votrelcov v tele je ohromne presvedčivý a logický.
Ron Gdanski hovorí: „Rakovina sa spúšťa v stenách membrány ciev a kanálikov, ako napr.v pľúcach, v hrubom čreve, v prsiach, v prostate, atď. kvôli zraneniu/zraňovaniu (rozumej poškodeniu). Ak sú bunky, ktoré sa rozmnožujú, aby napravili toto poranenie, nainfikovanie baktériami alebo plesňou, mikróby vo vnútri bunky vyrobia bielkoviny a enzýmy bunkových stien, ktoré zmutujú na nové bunky stien. Tieto zmutované bunky sú odmietnuté rovnako ako napríklad kožný záder, ktorý telo neprijme. Na každú normálnu bunku, ktorá sa takto patologicky rozmnoží, skončíme s dvomi rakovinovými bunkami a s jednou zdravou bunkou menej. Toto je proces, akým rakovina požiera okolité tkanivo.
Rakovina je neustále rozmnožovanie sa, mikrobiálna mutácia a odmietnutie buniek, ktoré telo vyrobí na to, aby napravilo zranenie.”[3]
Gdanski je vášnivým a extrémne výrečným zástancom učenia, ktoré implikuje fanatickú spotrebu cukrov a rafinovaného, vysoko glykemického uhľohydrátového jedla. Takéto jedlo porušuje rovnováhu rozhodujúceho vnútorného prostredia nášho organizmu, spôsobujúc tak to, že zvyčajne prospešné (v malom množstve) mikróby, ako napr. Candida, začínajú svoje monštruózne premnoženie. Celý môj výskum potvrdil tvrdenia, že spracovaný (biely) cukor a vysoko glykemické jedlo, rozkladajúc sa v tele na glukózu, sú jednou z hlavných príčin tohto premnoženia plesní. Akým spôsobom sa premnožujú, to je ďalším ohromujúcim faktom.
Kvasinky, ako napr. Candida, sú jednobunkové plesne, ktoré sa početne rozmnožujú, keď sú kŕmené organicky viazaným uhlíkom, jedným nevyhnutným prvkom, ktorý charakterizuje otázku všetkého mŕtveho a živého. Pleseň a kvasinky sú ako hyeny v africkej stepi. Sú to mrchožrúty. Výdatné uhlíkové zmesi, ako cukor, sú ich najobľúbenejšou potravou. Čím viac cukru zjeme, tým viac tieto formy života hodujú spolu s nami. Symptómy sa odlišujú od nepríjemných cez otravné až po celkom smrteľné:
Symptómy parazitickej infekcie
Slabé imunitné funkcie, nedostatok sexuálnej túžby, kandidiáza, plesne nechtov na nohe, chronické opuchy a plynatosť, svrbenie konečníka, boľavé ústa (biele škvrny na jazyku alebo na vnútornej strane líca), pohlavne prenosné choroby (STD), strnulosť alebo pálenie, chronická únava (ME), alergie, precitlivenosť na jedlo, precitlivenosť na chemikálie, afty, chronické vaginálne kvasinkové infekcie a výtoky (zvyčajne husté, biele), vyrážky a svrbenie v oblasti mužských genitálií, infekcie močového mechúra, kŕče v črevách, návaly chutí na jedlá bohaté na cukor a sladkosti, návaly chutí na jedlo bohaté na kvasinky a uhľohydráty. Tieto vonkajšie prejavy sú všetko už posledné inštancie už dávno rozvinutých parazitov v tele.
Spojenie medzi parazitmi a rakovinou
Kvasinky sú známe, že pri nedostatku kyslíka fermentujú cukor na alkohol. Pivovary na nich závisia! Ak nebudeme cvičiť alebo jesť jedlo bohaté na kyslík, organické ovocie alebo zeleninu, pozývame toto nebezpečné a nevítané rozmnožovanie týchto tvorov, ako Candida, do tela tým, že im poskytujeme chovnú pôdu chudobnú na kyslík, ale bohatú na fermentáciu, v ktorom prospievajú. Kolumbijská encyklopédia uvádza:
„Ich telá [plesní] pozostávajú z malých, bavlnitých vlákien nazývaných hyfy; zmesi hyfy nazývanej mycélium. Mycélium pokračuje vo všetkých procesoch, ktoré sú nevyhnutné pre život organizmu, vrátane, u mnohých druhoch, pohlavnou reprodukciou.“
Candida a iní výtržníci majú silnú schopnosť zraniť naše telo, ich vlákna podobné mycéliám (koreňom) prenikajú a napádajú steny ľudských buniek, kde sa zakorenia a kŕmia sa. Vypúšťajú mykotoxinový odpad do nimi infikovaných buniek, ktoré zase spúšťajú iónové pole prúdu zranenia, ktoré spúšťa proces hojenia. Ak sa pokračuje s týmto rozmnožovaním infikovaných buniek v správnom prostredí, chudobnom na kyslík, dostaneme odmietavé, zmutované bunky, ktoré sa nespájajú správne, čo zase znamená, že prúd poranenia neskončí úspešne. Tieto ničiace (rakovinové) bunky majú membrány stien, obsahujúce chitín – bielkovinu, ktorá sa hodne vyskytuje v kožke húb ako napr. šampiňóny. Tento pokračujúci nebezpečný proces hojenia je samozrejme ďalej poháňaný pacientovou stravou plnou cukru, ktorý v neustále kyslom, anaeróbnom (bezkyslíkovom) prostredí prostredníctvom fermentácie vytvára alkoholický odpad, ktorý zase ďalej poháňa rakovinový fermentačný proces.
Tak teda, tu máme dynamickú a logickú spojitosť medzi parazitmi, kvasinkami, plesňami a rakovinou. Krvné zrazeniny, stagnujúce lymfatické tekutiny, poranenia, ktoré sa nehoja a nezhubné nádory sú takisto hlavnými miestami, kde sa zhromažďuje cukor a je väznený, aby poskytoval krmivo pre príležitostných votrelcov. Keď sa tieto rozvíjajú a množia, poháňané stravou bohatou na cukor, ničia celé zástupy zdravých buniek tým, že svojimi mycéliami, podobnými koreňom, prenikajú cez steny buniek, ukladajúc svoje mykotoxíny, ktoré spúšťajú prúd zranenia a rozmnožovanie kmeňových buniek slúžiacich na rast trofoblastických buniek, ktoré kopírujú tieto infikované bunky do nádoru, atď. Zapamätajte si, že keďže telo odmieta tieto ničivé bunky, prúd zranenia sa nikdy nevypne, pretože hojenie nie je dokončené a nové bunky nie sú náležite polarizované. Výsledkom je trvajúce rozmnožovanie týchto rakovinových buniek.
Keď sa tieto plesne a kvasinky rozvíjajú, spolu s nádorom, ktorý vyprovokujú, vylučujú vlastné enzýmy, aby oslabili imunitný systém hostiteľa a okradli okolité bunky o ich kyslík, a tak rozšírili ideálne fermentačné prostredie, umožňujúc im napadnúť a zničiť viac buniek. Gdanski a aj iní potvrdili, že samotná mutácia jednej bunky nespustí rakovinu: „Veľká kolónia fermentujúcich buniek musí byť sformovaná predtým, ako sa vyvinie nádor. Množstvo uväznených buniek v cievach alebo kanálikoch kŕmi huby a baktérie a poskytuje počiatočné toxíny, ktoré menia prostredie a metabolizmus susediacich buniek, umožňujúc tak, aby sa začala rakovina.”
Gdanski ďalej verí, že vytrvalé tvrdenia ortodoxnej medicíny o rakovine a o tom, že poškodené gény sú príčinou rakoviny, sú žalostne ďaleko od pravdivých, pretože nevysvetľujú:
- Prečo prirodzený proces opravy poškodenej pokožky alebo samotný prirodzený proces rastu začína replikáciu, ktorá v prípade neúspechu skončí rakovinou;
- Prečo zásadný rozdiel medzi normálnymi bunkami a rakovinovými bunkami je v tom, ako dobre alebo ako zle sa spolu spájajú, aby vytvorili nové membrány;
- Prečo nemáme rakovinu srdca alebo artérií;
- Prečo až takmer 96% rakoviny sa vyskytuje v bunkách susediacich s cievami ako napr. pľúca, prsia, hrubé črevoa prostata;
- Prečo sa rakovinové nádory vyvinú do rýchlo rastúcich výrastkov;
- Ako často sa spontánne remisie vyskytujú so zmenou životného štýlu;
- Prečo sa nádorové tkanivá membrán (chitín) podobajú na materiál, ktorý tvorí vonkajšiu membránu húb (plesní);
Vedecká literatúra je provokatívne naplnená informáciami ohľadom súvislosti cukor-kvasinky-rakovina. V mojej knihe „Health Wars“ sme venovali celú kapitolu desiatkam vážnych zdravotných problémov, ktoré spôsobuje nadbytok cukru v tele. To všetko je iste dobre známe ortodoxnej medicíne. Zaujímavosťou je, že pár doterajších liekov, ktoré boli pri rakovine viac-menej úspešné, mali jeden a ten istý spoločný kľúčový faktor: boli antifungidné a antimykotické. Tvrdenia nositeľa Nobelovej ceny, Otta Warburga, že rakovina sa rozvíja v prostredí, ktoré má už 35% menej kyslíka, takisto podopiera fakt, že bezkyslíkové prostredie je presne to prostredie, ktoré parazity potrebujú, aby sa rozvíjali. Provokatívny a zároveň toľko ignorovaný je aj fakt, že VŠETCI pacienti s rakovinou majú problém s parazitmi.
Takže, ako môžeme využiť tieto informácie, aby sme si vybudovali arzenál proti rakovine?
Obkolesenie problému
V čase môjho výskumu pre túto knihu som mal šťastie naraziť na ľudového liečiteľa menom Gerald Green, ktorý žije v Sussexe v Anglicku. Geraldov starý otec bol nositeľom Nobelovej ceny, profesor Fritz Huber, popredný nemecký vedec, ktorý zomrel v polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Gerald, postarší pán, skúsený v zdravotnej starostlivosti, mi poskytol pár prípadov, s dovolením svojich pacientov, ktoré som si prehliadol a najskôr neveril vlastným očiam. Prípady ukazovali, ako ho pacienti (nielen) s rakovinou oslovovali a dožadovali sa rád a ako im on odporučil predovšetkým metódu zmeniť svoje vnútorné prostredie.
Gerald Green pracoval na základe toho, že VŠETCI pacienti s rakovinou mali problémy s mikróbmi a že bolo nezmyselné sa pokúšať bojovať s nádorom, pokiaľ ste najprv nezasiahli podstatné príčiny. Navrhol, aby pacienti s rakovinou podstúpili jeho prísnu anti-Candida (proti kandidóznu-kvasinkovú, protiplesňovú) diétu. Táto diéta, ako som zistil, sa na celom svete objavovala v rôznych permutáciách s vysoko úspešnou liečbou rakoviny, od Gersonovej terapie, ktorej priekopníkom bol známy Dr. Max Gerson, cez kliniky v Mexiku a vo Veľkej Británii, až po lekárov, ktorí ju predpisovali svojím pacientom v jednej alebo inej z jej foriem, tak ďaleko, ako na Filipínach a na Novom Zélande.
Gerald ďalej predstavil vybrané bylinky, ktoré majú extrémne ničivý efekt na rakovinu. Škorica, palina (Artimisia absinthium), fenikel, mäta pieporná, zelené škrupiny orecha čierneho (Juglans nigra), Palina ročná (Artimisis annua), klinček (Syzygium aromaticum) a mnohé iné, všetky majú takúto protiparazitnú reputáciu. Gerald napríklad radil svojím pacientom, aby používali tyčinky škorice, nie prášok zo supermarketov, aby ich rozdrvili, zmiešali jednu čajovú lyžičku výsledného prášku s teplou vodou a toto pili dvakrát alebo trikrát denne. Gerald Green je veľkým fanúšikom zabijáka kvasiniek – paliny, ktorú odporúča užívať vo forme jednej kapsuly štyrikrát denne. Takisto odporúča echinaceu, vitamín C a kozinec na podporu imunitného systému.
Táto liečba musí pokračovať počas celého životného cyklu mikróbov (od vajíčok po dospelé jedince), zvyčajne po dobu najmenej 28 dní, ale v prípade pacientov s rakovinou (a iných vážnych ochorení) neprerušene, pokiaľ sa nepodarí poraziť rakovinu. Keď sa diéta ujala a zlikvidovala kvasinky/huby, začali Geraldovi pacienti pozorovať zreteľný rozdiel, že sa v ich tele niečo deje. Prísna diéta a doplnky, ktoré užívali takisto zaistili, že parazity trpeli nedostatkom glukózy a alkoholu, ktoré potrebujú pre svoj neustály život.
Niektorí pacienti prekonali tzv. ‘Herxheimerovu reakciu’ (únava, bolesti hlavy, ospalosť, nechutenstvo, nutkanie na zvracanie, upchaté močové cesty, páchnuci moč a stolica a iné), kedy náhle vymretie parazitov na pár dní zhoršilo ich symptómy, keďže ich telá neboli schopné dostatočne rýchlo odstrániť zvyšky týchto odumretých parazitov[4]. Povzbudený Geraldovým úspechom, utvrdený listami, ktoré dostal z nemocníc a od onkológov, som sa porozprával o Essiacu (čaj) a o výživovom režime vitamínu B17, ktorý používajú ďalšie kliniky. Tam mi potvrdili, že aj Essiac, aj vitamín B17 sú taktiež protiplesňové a plnia podobnú úlohu pri liečbe rakoviny. Autor James Percival vo svojom diele Essiac Handbook (Príručka k čaju Essiac) menuje rôzne preštudované vlastnosti tohto Ojibwayského indického čaju, ktorý veľmi preslávila kanadská zdravotná sestra Rene Caisse. Jednu z hlavných vlastnosti tohto čaju označil za protiplesňovú.
Prečo onkológia zavrhuje mikróby
Ortodoxná medicína zamieta akékoľvek spojenie medzi hubami a rakovinou predovšetkým kvôli Kochovým postulátom. Okolo roku 1905 sformuloval nositeľ Nobelovej ceny, Dr William Frederick Koch, súbor jednoduchých pravidiel, ktoré boli vlastne výsledkom jeho víťaznej práce týkajúcej sa tuberkulózy, ktoré sa odvtedy používajú na identifikáciu toho, či je podozrivý patogén príčinou choroby. Koch uviedol, že v osobe, ktorá je nainfikovaná mikróbmi, musia existovať tri hlavné faktory, aby sa dokázalo, že mikroorganizmy by pri podrobnom preskúmaní mohli byť stanovené za hlavnú príčinu pozorovanej choroby.
- …mikróby musia byť prítomné vo všetkých prípadoch konkrétnej choroby….
- …naočkovanie čistej kultúry musí u zvierat vytvoriť tú istú chorobu….
- …a z nich (zvierat) sa potom musí získať vo forme čistých kultúr a musí sa rozmnožovať, j. mikróby musia byť izolované a pozorované z pokusných zvierat.
Podľa konvenčných výskumníkov rakoviny hypotéza, že mikróby, ako napr. pleseň alebo kvasinky spôsobujú rakovinu, je neopodstatnená, pretože implantácia plesní do jednotlivých zvierat a následný vznik rakoviny nebol výskumníkmi pozorovaný. Je ale evidentné, že myšlienka, že akékoľvek [z človeka do zvierat] transplantované mikróby nemôžu prežiť v imunitnom systéme zdravých zvierat a v ich vnútornom prostredí bohatom na kyslík (a tak rakovina ani nemohla vzniknúť), nebola braná do úvahy. A ak áno, tak bola ignorovaná. Každé telo predsa hosťuje mikróby ako napr. bacily tuberkulózy, samozrejme, len veľmi málo z nás je v nebezpečenstve, že sa tuberkulózou nakazí, pokiaľ len nemáme oslabený imunitný systém a nedostatok kyslíka v organizme.
Z knihy RAKOVINA – prečo stále umierame bez spoznania pravdy?
[1] http://www.healingcancernaturally.com/warburgcancer-cause-prevention.html
[2] http://www.cancerfungus.com
[3] Gdanski, Ron, op. cit.
[4] Herxheimerová reakcia je v prírodnej medicíne veľmi známa. Pacienti majú často neopodstatnené obavy, že príčinou ťažkostí je samotná prírodná látka. Pacientom sa odporúča pravidelný a adekvátny príjem čistej nesýtenej vody na zmiernenie reakcie alebo aj dočasné zníženie dávky prírodného lieku.
Vedomec 
Vaše príspevky