Nechcete mať dieťa s autizmom? Čítajte nasledujúce riadky veľmi pozorne!

Vitamín D a mozog v štádiu vývoja, práca Dr Canella

Prvá hypotéza Dr Canella bola publikovaná v roku 2007, avšak jeho práca narazila na ignoráciu. V posledných dvoch mesiacoch sa ale objavil potvrdzujúci výskum.

Táto správa poukáže na výskumné údaje o význame vitamínu D v autizme, ktoré sú doposiaľ k dispozícii, vrátane výsledkov štúdií na zvieratách, troch prípadových štúdií a (RCT) randomizovanej kontrolnej štúdie.

Poradíme tiež rodičom ako bezpečne užívať vitamín C pri ASD (Autistické spektrum).

Že nedostatok vitamínu D môže prispieť ku vzniku autizmu sa predpokladalo už v roku 2007.(1) Ďalej v roku 2013 bolo navrhnuté podávanie vysokých dávok vitamínu D s tým, že môže mať značný liečebný účinok na základné symptómy autizmu a to na princípe mechanizmu vplyvu vitamínu D najmä na protizápalové procesy v mozgu. (2)

Možný mechanizmus vplyvu vitamínu D pri ASD sa vzťahuje na to, že vitamín D nie je vitamín (je to pro-hormón) a v poslednej dobe sa jeho štatút a vplyv prehodnocujú. (3,4)

Okrem zníženia rizika vzniku a závažnosti vzniknutého ochorenia vďaka vlastnosti prírodného steroidného-hormonálnemu protizápalovému účinku na mozog, vitamín D zároveň reguluje opravný mechanizmus DNA, taktiež reguluje autoimunitu, zvyšuje prah záchvatov pri epilepsii, zvyšuje T-regulačné bunky, chráni neurálne mitochondrie (často poškodené antibiotikami, Pozn. prekl.), a zvyšuje dostupnosť glutatiónu, hlavného antioxidantu, ktorý zneškodňuje vedľajšie toxické produkty v tele. (5)

Kvalitný vitamín D

Protizápalový a autoiminitný účinok vitamínu D v súvislosti s autizmom bol dokázaný Mostafom et al. na 50 deťoch s ASD, vo veku 5-12 rokov, kde štúdia zistila vysokú koreláciu medzi hladinou vitamínu D (6) a prítomnosťou neurálnych protilátok a taktiež vzťah medzi hladinou vitamínu D a závažnosti symptómov autizmu. (6)

Ďalším steroindo-hormonálnym mechanizmom vitamínu D je jeho vplyv na serotinín pomocou priamej genetickej regulácie enzývov, ktoré limitujú produkciu serotonínu. Tu sa ponúka vysvetlenie serotonínového paradoxu pri ASD, kde je periférny serotonín zvyšený, ale centrálny znížený. (7)

Meta-analýza 11 štúdii z roku 2015 zistila, že nedostatok vitamínu D u deti s autizmom je omnoho vyšší, ako u zdravých detí. (8)

Štúdia z Faerských ostrovov, ktoré sa nachádzaju vo výsokej nadmorskej výške s vysokou oblačnosťou zistila, že 40 deti s ASD mali omnoho nižšiu hladinu vitamínu D (v priemere 10 ng/ml) oproti 139-tim zdravým deťom. (9)

Ďalšia štúdia na 58-mych novorodencoch, ktorí boli neskôr postihnutí autizmom, zistila že tí, u ktorých sa neskôr vyskytol autizmus, mali hneď po pôrode nízku hladinu vitamínu D. (10) (Kampaň za pravdu v medicíne roky odporúča čakajúcim mamičkám užívať adekvátne dávky vitamínu D, pozn prekl.)

V roku 2013 bol skúmaným myšiam umelo vyvolaný autizmus, pričom im boli podávané podľa terajšíeho merítka „vysoké dávky“ vitamínu D. Tie sa preukázali byť jednak ochrannými, a mali zároveň aj liečebný účinok. (12)

Ekologická študia z USA tiež zistila až trojnásobný výskyt autizmu v oblastiach s nizkou hladínou ultrafialového svetla, ktoré je potrebné pri tvorbe vitamínu D. (13)

V januári 2016 bola v odbornom časopise Issue of Pediatrics prezentovaná prípadová štúdia 32 mesačného autistického dieťaťa s vynikajúcími výsledkami zlepšenia stavu po podávaní 150,000 IU vitamínu D mesačne vnútrožilovo a 400 IU vitamínu D denne, teda celkom viac ako 5000 IU denne. (14)

Trojmesačná egyptská štúdia publikovaná v r 2015 v Nutritional Neurosciences na 122 deťoch s autizmom taktiež dala nízke hladiny vitamínu D do súvisu s výskytom ASD. (15) S tým spojený výskum na 83 zo 122 spomínaných detí zistil výrazne zlepšenie autizmu pri podávaní 300 IU vitamínu D na kilo hmotnosti denne, maximálne 5000 IU denne. (16)

Iná štúdia na 11 deťoch s ASD skúmala zmeny v neurotropných faktoroch ako aj zmeny v správaní po podávaní vitamínu D. Aj keď boli podávané relatívne malé dávky, u všetkých detí bolo pozorované výrazné zlepšenie stavu. (17)

Prvá a jediná RCT štúdia na 109 deťoch od 3 do 10 rokov bola len nedávno (marec 2016) odovzdaná na publikáciu do Journal of Child Psychology and Psychiatry. Deti s hladinou vitamínu D nižšou ako 20 ng/ml boli zo štúdie výňaté z etických dôvodov a urýchlene liečené na jeho akútny nedostatok. 109 deťom (s hladinou v priemere 27 ng/ml) bolo potom rozdelených do dvoch skupín, pričom po štyroch mesiacoch podávania vysokých dávok sa hladina zvýšila v priemere na 47 ng/ml, s výrazným zlepšením stavu za žiadnych príznakov predávkovania vitamínom D. Mladšie deti (vek okolo 5 r.) reagovali na liečbu vitamínom D lepšie ako staršie. (18)

Zaujímavá je štúdia taktiež z roku 2016, ktorá skúmala novoronedencov matiek, ktoré už predtým mali jedno dieťa postihnuté ASD. Matkám počas tehotenstva podávali 5000 IU vitamínu D denne a novorodencom následne 1000 IU denne. Týmto znížili výskyt autizmu z 20 na 5 percent, teda o tri štvrtiny! (19) (Kampaň za pravdu v medicíne pritom odporúča tehotným ženám vyššie dávky vitamínu D a okrem toho aj iné dôležité výživové komponenty, ako najmä vitamín C. Pozn. prekl.)

Menšie množstvo štúdií rôznej kvality potvrtili, že „vysoké dávky“ vitamínu D majú v súvislosti s autizmom preventatívny a liečebný účinok, pravdepodobne vďačiac jeho steroidnému účinku na centrálnu nervovú sústavu. (20,21,22,23)

Bez ohľadu na príčinu autoimunitnej zápalovej patogenézy autizmu môže vitamín D pomôcť, keďže reguluje gén, ktorý produkuje dendritické lymfocity znižujúce intenzitu autoimunitnej reakcie. (24)

S ohľadom na vyššie uvedené štúdie odporúčame tehotným a kojacím ženám užívať aspoň 4000 IU vitamínu D denne, (25), alebo 6000 IU denne. (26)

V istej štúdii etická komisia z nej po jej začatí vylúčila kojacie ženy prijímajúce 2000 IU vitamínu D denne a to z dôvodu, že ani takáto dávka nedokázala zvýšiť hladinu vitamínu D v krvi na adekvátnu. (27) U kojacích žien prijímajúcich 4000 IU denne sa vitamín D ukázal byť úplne bezpečným a zabránil komplikáciám počas tehotenstva. (28) Dieťaťu sa pritom z mlieka dostáva asi len 77 IU. (29) (To však záleží aj od doho, či hladina vitamínu D u matky dosiahla hodnotu adekvátnu jej momentálnym fyziologickým potrebám. Pozn. prekl.) Až dávka 6000 IU podávana matke dokázala zvýšiť hladinu vitamínu D u kojenca na minimálnu potrebnú hodnotu. (30)

Nedávne prehodnotenie viacerých štúdii dospelo k záveru, že ženy, u ktorých sa dosiahla hladina v krvi aspoň 40 ng/ml, mali výrazne znížený výskyt predčasných pôrodov. (31) Na udržanie takejto hladiny je potrebná denná dávka 6000 IU. (32,33)

Preklad a úprava Damián Kuzmovič, Kampaň za pravdu v medicíne, www.vedomec.com, podľa Cannell, JJ. Latest research on Vitamin D and Autism Spectrum Disorder (ASD). The Vitamin D Council Blog & Newsletter, March 2016.

Poznámka

Tak ako pri vitamíne C, pokiaľ ide o používanie vitamínu D, odporúča sa s týmto neváhať a zbytočne to neodiaľovať. Čím neskôr sa totiž začne s podávaním vitamínu D, tým viac môže dôjsť k poškodzovaniu nervového a imunitného systému. Po úplnom vývine poškodenia nervovej sústavy či imunity je potom veľmi zložité (ak nie nemožné) takýto stav zvrátiť. Viď štúdiu č 18, kde “Mladšie deti reagovali na liečbu vitamínom D lepšie ako staršie.” Z toho vyplýva, že čím dlhšie sa s patričnou liečbou čaká, tým slabší je očakávaný výsledok.

U rodičov stále existujú neopodstatnené obavy z adekvátneho dávkovania vitamínu D (čo je živené predovšetkým niektorými neinformovanými lekármi a medikmi), avšak riziko (skoršie či neskoršie zdravotné útrapy dieťaťa) z nepouživania vitamínu D v takýchto dávkach je neporovnateľne výššie.

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na Facebooku !

Iné články o vitamíne D

Konzultácie v oblasti výživovej medicíny

Použitá literatúra

1. Cannell JJ. Autism and vitamin D. Med Hypotheses. 2008;70(4):750-9.
2. Cannell JJ. Autism, will vitamin D treat core symptoms? Med Hypotheses. 2013;81(2):195-8.
3. Cannell JJ, Grant WB. What is the role of vitamin D in autism? Dermatoendocrinol. 2013;5(1):199-204.
4. DeLuca GC, Kimball SM, KolasinskiJ, et al. Review: the role of vitamin D in nervous system health and disease. Neuropathol Appl Neurobiol. 2013;39(5):458-84.
5. Kočovská E, Fernell E, Billstedt E, et al. Vitamin D and autism: clinical review.Res Dev Disabil. 2012;33(5):1541-50.
6. Mostafa GA, Al-Ayadhi LY. Reduced serum concentrations of 25-hydroxy vitamin D in children with autism: relation to autoimmunity. J Neuroinflammation. 2012 Aug 17;9:201.
7. Patrick RP,AmesBN. Vitamin D hormone regulates serotonin synthesis. Part 1: relevance forautism. FASEB J. 2014;28(6):2398-413.
8. Wang T, Shan L, Du L, et al.Serum concentration of 25-hydroxyvitamin D in autism spectrum disorder: a systematic review and meta-analysis. Eur Child Adolesc Psychiatry. 2015 Oct 29
9. Kočovská E, Andorsdóttir G, Weihe P et al.Vitamin d in the general population of young adults with autism in the faroe islands. J Autism Dev Disord. 2014;44(12):2996-3005.
10. Fernell E, Bejerot S, Westerlund J, et al.Autism spectrum disorder and lowvitamin D at birth: a sibling control study.Mol Autism. 2015;6:3.
11. Schmidt RJ, et al. Selected vitamin D metabolic gene variants and risk for autism spectrum disorder in the CHARGE Study. Early Hum Dev. 2015 Aug;91(8):483-9.
12. Alfawaz HA, Bhat RS, Al-Ayadhi L, et al. Protective and restorative potency of Vitamin D on persistent biochemical autistic features induced in propionic acid-intoxicated rat pups. BMC Complement Altern Med. 2014;14:416.
13. 13 Grant WB,Cannell JJ. Autism prevalence in the United States with respect to solar UV-B doses: An ecological study. Dermatoendocrinol. 2013;5(1):159-64.

14. Jia F, Wang B, Shan L, Xu Z, Staal WG, Du L. Core symptoms of autism improved after vitamin D supplementation. Pediatrics. 2015 Jan;135(1):e196-8.
15. Saad K, Abdel-Rahman AA, ElserogyYM, et al. Vitamin D status in autism spectrum disorders and the efficacy of vitamin D supplementation in autistic children. Nutr Neurosci. 2015 Apr 15.
16. Feng J, Shan L, Du L. et al. Clinical improvement following vitamin D3 supplementation in Autism Spectrum Disorder. Nutr Neurosci. 2016 Jan 18.
17. İlknur İbili Ucuz II, Dursun OB, Esin IS, et al.The relationship between Vitamin D, autistic spectrum disorders, and cognitive development: do glial cell line-derived neurotrophic factor and nerve growth factor play a role in this relationship? Journal:Int. J. Dev. Disab.2015:61(4):222-230.
18. Saad K, Abdel-Rahman AA, Elserogy YM, et al. Randomized-Controlled Trial of Vitamin D Supplementation in Children with Autism Spectrum Disorder: 2016 (Submitted, J Child Psych Psych) Clinical Trial. Trial registration number: UMIN-CTR Study Design: trial Number:UMIN000020281.
19. Stubbs G, Henley K, Green J. Autism: Will vitamin D supplementation during pregnancy and early childhood reduce the recurrence rate of autism in newborn siblings? Med Hypotheses. 2016;88:74-8.
20. Lardner AL. Vitamin D and hippocampal development-the story so far. Front Mol Neurosci. 2015; 8:58.
21. Hawes JE, Tesic D, Whitehouse AJ,et al. Maternal vitamin D deficiency alters fetal brain development in the BALB/c mouse. Behav Brain Res. 2015;286:192-200.
22. Eyles DW, Burne TH, McGrath JJ. Vitamin D, effects on brain development, adult brain function and the links between low levels of vitamin D and neuropsychiatric disease.Front Neuroendocrinol. 2013;34(1):47-64.
23. Eyles D, Burne T, McGrath J. Vitamin D in fetal brain development. Semin Cell Dev Biol. 2011;22(6):629-36.
24. Bakdash G, van Capel TM, Mason LM, et al. Vitamin D3 metabolite calcidiol primes human dendritic cells to promote the development of immunomodulatory IL-10-producing T cells. Vaccine. 2014;32(47):6294-302.
25. Wagner CL, McNeil RB, Johnson DD, et al. Health characteristics andoutcomes of two randomized vitamin D supplementation trials during pregnancy: a combined analysis. J Steroid Biochem Mol Biol. 2013;136:313-20.
26. Wagner CL, McNeil RB, Johnson DD, et al.Healthcharacteristics and outcomes of two randomized vitamin D supplementation trials during pregnancy: a combined analysis. J Steroid Biochem Mol Biol. 2013;136:313-20. Review.
27. Hollis, B. W. and C.L. Wagneret al. Vitamin D requirements during lactation: high-dose maternal supplementation as therapy to prevent hypovitaminosis D for both themother and the nursing infant. Am J Clin Nutr 2004;80(6 Suppl): 1752s-1758s.
28. Hollis BW, Wagner CL. Vitamin D and pregnancy: skeletal effects, nonskeletal effects, and birth outcomes. Calcif Tissue Int. 2013;92(2):128-39.
29. Við Streym S, et al. Vitamin D content in human breast milk: a 9-mo follow-up study. Am J Clin Nutr. 2016 Jan;103(1):107-14.
30. Hollis BW, et al. Maternal Versus Infant Vitamin D Supplementation During Lactation: A Randomized Controlled Trial. Pediatrics. 2015 Oct;136(4):625-34.
31. Wagner CL, Baggerly C, McDonnell SL et al.Post-hoc comparison of vitamin D status at three timepointsduring pregnancy demonstrates lower risk of preterm birth with higher vitamin D closer to delivery. J Steroid Biochem Mol Biol. 2015;148:256-60.
32. Veugelers PJ, Pham TM, Ekwaru JP. Optimal Vitamin D Supplementation Doses that Minimize the Risk for Both Low and High Serum 25-Hydroxyvitamin D Concentrations in the General Population. Nutrients. 2015;7(12):10189-208.
33. HeaneyR, Garland C,Baggerly C, et al. A statistical error in the estimation of the recommended dietary allowance for vitamin D. Nutrients. 2015;7(3):1688-90.