Keď nabudúce navštívite svojho lekára, pozorne načúvajte otázkam, ktoré sa vás opýta. Na recepcii, alebo v izbe sestričky ste často považovaný len za číslo poistenca („Dobrý deň, kartičku poistenca poprosím.“). Vo vyšetrovacej miestnosti sa vás sestrička začne pýtať na lieky, ktoré užívate, na rodinnú históriu a to, či ste alebo nie ste fajčiar. Keď vstúpi do miestnosti lekár, ten sa vás opýta viac menej to isté. Pri ďalšej návšteve sa táto rutina opakuje.
Teraz preskočte na koniec typickej náštevy u lekára. Kým vám budú predpísané zase nejaké lieky alebo budete odbitý ďalšími testami či vyšetreniami, pozrite sa na diplomy visiace na stenách, na svojho lekára v bielom plášti a vypísaný recept a skúste položiť lekárovi jednoduchú otázku: „Počujte pán doktor, čo viete o výžive?“ A potom sa opýtajte ešte dôležitejšiu otázku: „Pán doktor, prečo sa ma neopýtate, čo jedávam každý deň? Odpovede, ak vôbec nejake na Slovensku od lekára dostanete, vás môžu prekvapiť…
Jednoducho povedané správna výživa je životne dôležitá pre udržanie dobrého zdravia a odvracia ochorenia. Výživa zohráva kľúčovú úlohu pri liečení chorôb akými sú srdcové choroby, cukrovka a rakovina – tri hlavné príčiny úmrtí.
Dr. Pauline W. Chen uvádza v amerických novinách New Your Times nasledovné:
„Výskum stále viac a viac poukazuje na súvislosti medzi nutričným stavom ľudí a chronickými chorobami, ktorými trpia. Medzi narastajúcim zoznamom chorôb súvisiacich so stravou a narastajúcou epidémiou obezity, je najdôležitejším meradlom verejného zdravia práve to, čo jeme.“
Napriek tomu sú Spojené štáty vraj vyspelou krajinou, kde sú ľudia najviac navštevujú lekára, najviac sa im predpisujú lieky a najviac liekov aj konzumujú spomedzi všetkých krajín sveta. Ak má nesprávna výživová voľba na svedomí to, čo nás trápi a môže zvrátiť srdcové ochorenia, cukrovku či rakovinu, prečo nie je kladený väčší dôraz na to, čo kladieme na svoj tanier?
Podľa správy v New York Times, a to aj potom ako v r. 1980 Národná Akadémia Vied (NAS) zdôraznila nedostatok podstatného vzdelávania o výžive, sa skoro aj o 30 rokov neskôr väčšina lekárskych fakúlt nevenuje ani minimálne 25 hodinám vzdelávania o výžive. V skutočnosti bolo zistené, že v roku 2010 si iba 25% lekárskych fakúlt v USA vyžadovalo hodiny venované výžive a celkovo všetci študenti dostali v priemere iba 19.6% výchovných hodín.
A snáď najviac zo všetkého zarážajúci fakt je, že tieto čisla v posledných desaťročiach klesajú a tým pádom dôraz na vzdelávanie v oblasti výživy na lekárskych školách tiež klesá. Časopis The American Journal of Clinic Nutrition uvádza prieskum z roku 1985, kde NAS zistilo, že bolo potrebných v priemere 21 hodín výučby o výžive na lekárskych školách, ale iba 34 z opýtaných amerických lekárskych škôl (27%) malo požadovaný počet hodín.
A čo to všetko znamená pre pacientov?
V podstate to znamená, že celá oblasť holistickej zdravotnej starostlivosti je ignorovaná úplnou väčšinou bežných lekárskych ordinácií.
Dr.William Davis, preventívny kardiológ z Univerzity v Miwaukee hovorí:
„Medzi lekármi je obrovská nevedomosť o výžive. Tá nikdy nebola súčasťou medicínskej kultúry.”
Jeden z výskumov publikovaných v roku 2003 zistil, že
„96% internistov a 84% kardiológov, ktorí sa zúčastnili výskumu, nevedeli, že strava s nízkym obsahom tuku vo všeobecnosti zvyšuje triglyceridy v krvi, čím sa zvyšuje riziko ochorenia srdca“,
uvádza The Chicago Tribune.
Je teda zrejmé, že sa potrebuje klásť väčšia pozornosť na výživu, však? Niektorí dokonca hovoria, že je to dokonca jedno z jadier poriadnej lekárskej starostlivosti.
„Výživa je naozaj základnou súčasťou modernej lekárskej praxe“,
hovorí Kelly M. Adams, registrovaný dietetik a vedecký pracovník na oddelení výživy na Univerzite v Severnej Karolíne v Chapel Hill.
Lenže veci sú oveľa komplikovanejšie. Okrem jednoduchého nedostatku vedomostí o výžive tu je stále otázka, prečo lekári nehovoria o výžive so svojimi pacientami. Správa Chicago Tribune uvádza:
„aj keď miera výskytu obezity a cukrovky 2. stupňa stúpa, vedci trávia oveľa menej času ako kedysi, rozprávaním sa s pacientom o výžive, pretože im chýba čas, školenie a optimizmus, že pacienti zmenia svoj životný štýl. Poistenie tu tiež zohráva veľkú úlohu, nakoľko posisťovne preplata všetky možné lekárske úkony avšak nie úkon poradentsva ohľadom správneho stravovania.“
Kvôli týmto faktorom veľa amerických lekárov bude pravdepodobne odporúčať liečbu a postupy a pri tom odpoveď môže ležať v jednoduchej zmene stravovacích návykov.
Berte do úvahy, že kardiovaskulárnym ochoreniam podľahne ročne viac ako 600 000 amerických občanov – s čím je spojená vysoká hladina cholesterolu. V mnohých prípadoch stačí malá zmena v stravovaní. Pri obezite a cukrovke typu 2 bolo v mnohých prípadoch preukázané, že zmeny životného štýlu fungujú omnoho lepšie ako lieky.
Katherine Chauncey, registrovaná dietetička a profesorka klinického lekárstva na Univerzite v Texase, na Texas Tech tvrdí:
„Nemôžete stále len písať, písať a písať skriptá a o nových liekoch, kedže strava je rovnako dôležitá ako lieky alebo hocijaké iné vyšetrenie, na ktoré bol pacient poslaný“.
Napriek tomu stále prijímame množsvo predpisov na lieky. V mnohých prípadoch je pozornosť upriamená na vyriešenie symmptómu a nie na prevenciu ochorenia. Prečo je tomu tak?
Nuž väčšina lekárskych fakúlt je financovaných farmaceutickými spoločnosťami. Píšu nám mnohí medici, tvrdiac, že na väčšine špecializovaných prednášok, alebo vzdelávacích seminároch sú prítomní zástupcovia farmaceutických spoločností so svojími letákmi, brožúrkami, pohostením a semináre sú často vedené práve ich ľuďmi. Ako by sa teda aj mohla výživa dostať k slovu?!
Je potrebné si uvedomiť, že ak má mať zdravotnícky systém skutočný záujem o zdravie verejnostia, je načase, aby zdravotnícke školy presmerovali svoju pozornosť z farmaceutickej na výživovú starostlivosť. Väčšina lekárov dostáva viac ako 7 rokov celkovej lekárskej praxe a teda žiadať od nich viac než 19.6 hodiny výcviku ohľadom výživy nie je v skutočnosti tak veľa. Po takomto biednom výcviku by mal pacient dobre zvážiť, či sa vôbec oplatí alebo či má nejaký zmysel zveriť lekárovi svoje zdravie.
S napísaným možno plne súhlasiť a skutočne lekári na SK o správnej výžive vedia veľmi, veľmi málo, napriek tomu, že už Hippocrates povedal “Nech je potrava tvoja medicína a medicína nech je tvoja potrava”. Nie je ojedinelé keď lekár povie pacientovi “mňa poisťovňa platí za diagnostiku ochorenia…….nie za edukáciu o výžive a životospráve”. To je zle a potom často prichádza k slovu dr. Google a tam sa môžete zase dočítať množstvo “zaujímavostí”. Je pravda, že máme teraz možnosti presne stanoviť rôzne potravinové alergény, histamínovú intoleranciu, celiakiu…ale tu zase úpravou stravy môže sa pacientovi pomôcť.