V modernom svete, okrem jeho výhod, čelíme mnohým enviromentálnym a emocionálnym nástrahám. Obdobie detstva je kľúčovým pre vývin obranných mechanizmov, ktoré nám majú byť k dispozícii v dospelosti.
Narástajúce environmentálne výpätie s neustálou potrebou prispôsobovania sa spôsobuje značnú záťaž na telo mladého človeka, a rôzne faktory, ako stav imunity matky, pôrody s prehnanými zásahmi a často nepotrebnými zdravotníkov, pôrody cisárskym rezom, problémy počas doby kojenia, predčasné odstavenie, genetické predispozície a iné, majú vplyv na vývoj imunity.
Imunita je veľmi komplexnou témou, avšak existuje mnoho spôsobov, akými ju možno podporiť. Jedným z nich je výživa. Tu si je dobre uvedomiť, že jedlo nie je synonymom výživy. Správne jedlo sa však výrazu „výživa“ už podobá viac. Čo je správne jedlo, na to je milión názorov a čo bolo včera naslovovzatou pravdou (aj medzi odborníkmi), môže byť dnes blud.
V zásade je však výživa to, čo umožňuje ľudskému telu fungovať, tak, ako palivo umožňuje fungovať autu, aj keď ľudské telo je neporovnateľne komplexnejšie. Ak autu dáte nesprávne palivo, účinok pocítite hneď. Ak budete tankovať nekvalitne, tak budete aj jazdiť. Čím vyššia kvalita, tým vyššia cena, ale aj autíčko jazdí lepšie a dlhšie, bez opráv. Aby to tak bolo aj u človeka, správna strava musí byť čo najviac výživnou a čo najmenej znečistenou.
Kedysi bola strava bohatá na výživové látky a bola aj menej znečistenou. Ale pokiaľ sme si vyčistili benzín a kupujeme si teraz bezolovnatý (čomu sa tešia príroda aj autá), pesticídmi a inými chemikáliami si znečisťujeme pôdu a ochudobňujeme ju o životne dôležité minerály. A takú potom máme aj stravu, ktorú potom, aby sme zasýtili hlad (po skutočnej výžive!) od perinky dopĺňame nezmyslami typu fast-food (aj sušené mlieka a kašičky v sklíčkach sú vo svojej podstate fast-food), sladkosti, nadbytok živočíšnych bielkovin, obylnín, alkoholu a podobne. Nasleduje otázka, čo mám dať dieťaťu, aby som bolo zdravšie. Tá otázka často prichádza dosť neskoro, po štvrtom roku veku dieťaťa, kedy má byť vývin imunity ukončený.
Dosť však bolo úvahy. Rád by som odpovedal na najčastejšiu otázku mamičiek (a žiaľ len zopár oteckov), ktoré sú najdôležitejšie výživové prvky pre imunitu (nielen) dieťaťa. Sú to najčastejšie vitamíny C a D, poriadne probiotiká a kokosový olej (alebo iné antibakteriálne prírodné substancie), ktorými je relatívne jednoduché posilniť imunitu a zvrátiť večný kolobeh zápalových a iných ochorení. V tomto zmysle si tiež dovolím čestne a zodpovedne prehlásiť, že tieto základne komponenty vedia veľmi dobre a vo väčine prípadov nahradiť antibiotickú liečbu.
Vitamín C
Oficiálne uznaný ako kľúčový výživový komponent pre podporu imunitných funkcii. Potentný antioxidant[1], ktorý zabraňuje rozmnožovaniu vírusov, pričom tiež podporuje bunkovú imunitu[2], a v neposlednom rade podporuje produkciu interferńov v tele (tiež spojených s imunitou).
Vitamín D
Oddávna známy ako vitamín pre kosti, avšak je tiež základným výživovým prvkom pre podporu imunity[3], posilňujúcim tvorbu antimikrobiálnych bielkovín[4][5]. Jeho nedostatok je okrem iného aj dôvodom častého výskytu tonzilitídy (zápalov hrdla) u detí[6] [7].
Vitamín A
Podporuje udržiavanie obranyschopnosti slizníc, napríklad slizníc ucha[8], a pôsobí ako zosilovač imunitných reakcii[9].
Probiotiká
Chránia výstielku čriev a teda sliznicovú imunitu Protects the gut surface and support (sIgA) a takto blokujú prenik vírusov[10]. Znižujú výskyt respiračných chorôb [11] [12]a podporujú rovnováhu lymfocitov Th1/Th2 [13], dôležitých pre imunitu.
Zdroje
- Garça et al. Serum Myeloperoxidase Activity, Total Antioxidant Capacity and Nitric Oxide Levels in Patients with Chronic Otitis Media. J Membr Biol. 2013; 246 (7): 519-24.
- Tauler et al. Differential response of lymphocytes and neutrophils to high intensity physical activity and to vitamin C diet supplementation. Free Radic Res. 2003; 37:931-8.
- Griffin, M.D., Xing, N. and Kumar R. (2003) Vitamin D and its analogs as regulators of immune activation and antigen presentation. Annual Review of Nutrition, 23, 117-145.
- Wang JW, Hogan PG, Hunstad DA, Fritz SA. Vitamin D sufficiency and Staphylococcus aureus infection in children. Pediatr Infect Dis J. 2015 May;34(5):544-5.
- Selvaraj P, Harishankar M, Afsal K. Vitamin D: Immuno-modulation and tuberculosis treatment. Can J Physiol Pharmacol. 2015 May;93(5):377-84. doi: 10.1139/cjpp-2014-0386. Epub 2015 Jan 19. PubMed PMID: 25744368.
- Yildiz et al. The role of vitamin D in children with recurrent Tonsillopharyngitis. Ital J Pediatr. 2012; 38: 25.
- Reid et al. Vitamin D and tonsil disease–preliminary observations. Int J Pediatr Otorhinolaryngol. 2011; 75 (2): 261-4.
- Aladag et al. Efficacy of vitamin A in experimentally induced acute otitis media. Int J Otorhinolaryngol. 2007; 71 (4): 623-8.
- Hall et al The role of retinoic acid in tolerance and immunity. Immunity 35 (1), 13-22
- Cunningham-Rundles Effect of probiotic bacteria on microbial host defense, growth, and immune function in human immunodeficiency virus type-1 infection.Nutrients 2011;3(12):1042-70
- Villena J et al. Orally administered Lactobacillus rhamnosus modulates the respiratory immune response triggered by the viral pathogen-associated molecular pattern poly(I:C). BMC Immunol. 2012 Sep 18;13(1):53. [Epub ahead of print]
- Del Giudice MM, et al. Probiotics in childhood: allergic illness and respiratory infections. J Clin Gastroenterol. 2012 Oct;46 Suppl:S69-72.
- Kidd P. Th1/Th2 balance: the hypothesis, its limitations, and implications for health and disease. Altern Med Rev. 2003;8(3):223-46.
Vedomec 
Vaše príspevky