Blíži sa zimné obdobie a s ním rôzné infekčné epidémie, ruka v ruke s rozhlasovaním a výzvami zdravotníckych úradov k očkovaniu proti chrípke a o tom, aké je očkovanie najúčinnejšie (ak nie jediné účinné). Prinajmenšom z mojích emailových kontaktov s ľudmi už od 2007 roku nie som o pravdivosti týchto zavádzajúcich tvrdení ani trochu presvedčený.
Presviedča ma o tom okrem iného aj osobná skúsenosť, a teda fakt, že ako jediný nezaočkovaný, spomedzi všetkých kolegov (zdravotný personál a sociálny pracovníci) v kancelárii, nemám v práci následkom infekcii dýchacich vynechanú ani jednu hodinu ročne. Chorobnosť medzi kolegami je veľmi vysoká. Žiaľ, 95% mojích kolegov verí tomu, čo sa dávno naučili a tiež odstrašujúcim chrípkovým letáčikom (s výzvou na očkovanie ako jediné účinné), ktoré nám pravidelne chodia emailami.
Nuž ale aby som neprezentoval len vlastné, odborníkmi nazývane a zaznávané anekdotálne skúsenosti, ktoré podľa nich nie sú žiadnym dôkazom, tak napríklad v roku 2006, expert na vitamín D, Dr Cannell spolu s tímom v odbornom žurnále Epidemiological Infections publikovali hypotézu, že vitamin D môže znížiť riziko respiračných infekcii.
V hypotéze sa uvádza, že “Keďže vitamin D má výraznú schopnosť stimulovať produkciu virucídnych antimikrobiálnych peptídov a obmädziť produkciu cytokínov a chemokínov, potom farmakologické dávky vitamínu D (1000– 2000 IU na každé kilo váhy denne počas niekoľkých dní) môžu byť úžitočné pri liečbe takýchto infekcii.”
Táto hypotéza ohľadom vyšších dávok nikdy nebola preskúmaná, aj keď v praxi mnoho ľudí podobné dávky úspešne užíva a má z toho omnoho väčší úžitok, než z chrípkových vakcín. Ľudia, ktorí počas respiračných infekcií užívajú adekvátne dávky vitamínu D (často spolu s vitamínom K2, vitamínom C a horčíkom), a sú adekvátne hydratovaní, sa zvyčajne vyhnú antibiotikám.
Avšak, aspoň pokiaľ ide o prevenciu výskumníci z Karolinska Institute a Karolinska University Hospital vo Švédsku, vedení doktorom Petrom Bergmanom, reanalyzovali údaje z predošlých randomizovaných kontrolných štúdií.
Zo štúdii vybrali 124 ľudí náchylných na infekcie horných dýchacích ciest, ktorým v období jedného roka podávali buď 4,000 IU vitamínu D denne, alebo placebo, pričom zistili značný rozdiel v prospech vitamínu D. Ľudia, ktorým bol podávaný, mali vyššiu pravdepodobnosť úplne sa vyhnúť infekcii počas doby výskumu. Aj celkový výskyt respiračných infekcii bol v porovnaní s placebom zreteľne znížený. Nakoniec, bola pozorovaná aj predĺžená frekvencia výskytu infekcii u tých, u ktorých sa vyskytla.
Okrem toho výskumný tím pozoroval, že trvá priemerne 120 dní, pokiaľ sa účinok tejto konkrétnej dávky prejavil na väčšine pozorovaných. Je to niečo, čo je bežné, ak sa nepoužijú počiatočné vysoké dávky, ktoré zvýšia hladinu vitamínu D v krvi na adekvátnu hodnotu omnoho rýchlejšie. Rozumné je teda buď začať užívať nižšie dávky (minimálne 4000 IU denne) vitamínu D v dostatočnom predstihu, alebo, začať neskôr, ale omnoho výššími počiatočnámi dávkami. O to viac to platí ak už infekcia prepukne.
Autori uzavreli štúdiu nasledovne,
“V tejto post hoc analýze randomizovaných klinických štúdií suplementovania vitamínom D sme zistili, že tento zreteľne zvyšil pravdepodobnosť vyhnutia sa infekcii dýchacích ciest počas trvania výskumu. Tieto naše zistenia znovu podporujú predošlé tvrdenia, že hladina vitamínu D u ľudí s častými respiračnými infekciami má byť monitorovaná a vitamín D dopĺňaný. Je to bezpečná a veľmi lacná cesta, ako znížiť výskyt infekcii a zlepšiť zdravie populácie.”
Táto posledná veta sa však v médiách alebo zdravotníckych portáloch asi čoskoro len tak neobjaví, keďže agenda zriadenia je trochu iná. Štúdií o vitamíne D je s pribúdajúcimi mesiacmi čoraz viac, avšak na konaní mmedicíny sa to odzrkadľuje biedne máličko. Nateraz stále ostáva na jednotlivcoch, aby študovali a na základe vedomosti vzali zdravie do svojích rúk a nespoliehali sa len na medicínu s jej korporátnymi investormi.
Bolo by zaujímavé zistiť, aký by bol účinok, ak by sa skúmaným pacientom podala počiatočná dávka 50,000 až 200,000 IU (podľa váhy) vitamínu D denne počas siedmych dní, s následovným podávaním 10,000 IU denne počas celého roka, keďže podobné dávky sa neoficiálne použivajú a majú značný úspech a ešte väčší úspech je kombinácia uvedených dávok vitamínu D s inými imunitu podporujúcimi komponentami.
Odporúčame
Iné články o vitamíne D – prevážne podložené odbornými zdrojmi
Vedomec 
Ja pripajam najlepšiu prevenciu proti virusom najlepšie počas celého roka hlavne na jar a jesen zimu mať v chladničke pripravený cesnakovy zazrak :nakrájané strúčiky cesnaku (idealne ker. Nožom), zaliať šťavou z citróna a pridať med až vznikne sladky sirup s kuskami cesnaku. Uschovavat v chladnicke v zatvorenej flasticke. Toto na lačno každé ráno a bacile nás z ďaleka budú obchádzať. Plus decko a bacile nemajú šancu