Nasledujúce riadky pani Sabiny sú reakciou na zaujímavý názor pani Hanusovej. Pani Hanusová, ako sa zdá, má pocit, že dobrý, prirodzený a relatívne príjemný pôrod je utópiou, alebo že vysoká kvalita poskytovania pôrodníckych služieb je akýmsi náboženstvom. Je zrejmé, že si nie je vedomá mnohých vedeckých prác o prirodzených pôrodoch a tiež prehliada svedectvá žien, ktoré takéto, úplne normálne pôrody (celkom iste normálnejšie a dôstojnejšie ako bežné pôrody na Slovensku), zažili. S psychologického hľadiska, je pochopiteľné, že ženy môžu mať tendenciu odmietať skutočnosti o kvalitnej starostlivosti, ak im táto bola pri ich pôrode odopretá. Faktom však zostáva, že kvalitná pôrodnícka starostlivosť existuje a opakujeme, je úplne bežná, aj keď zatiaľ nie na zaostalom Slovensku. Preto by sme radi vyzvali mamičky, ktoré mali tú česť rodiť mimo Slovenska a mali dobré skúsenosti so starostlivosťou počas (alebo aj pred a po) pôrodu a čítajú tieto riadky, aby sa so svojim príbehom podelili a napísali nám o tom s možnosťou zverejnenia.
Vážená pani Hanusová,
so záujmom som si prečítala Váš názor na pôrodné preferencie slovenských žien. Váš názor je cenný ako ukážka väčšinového prístupu slovenskej spoločnosti. Len vďaka tolerancii neprofesionality, nedostatočného vzdelania zdravotníkov, porušovania Zákona o zdravotnej starostlivosti a Charty ľudských práv je možné, že slovenské zdravotníctvo je v tom stave akom je. Zaujímavé, že nikto sa neodváži obhajovať porušovanie zákonov, ale verejná obhajoba porušovania práv pacienta, teda Zákona o zdravotnej starostlivosti, je zo strany slovenských pôrodníkov celkom bežná a tolerovaná. Konkrétne v pôrodníctve sa toleruje dokonca aj použitie zastaralých zdravotníckych postupov, u ktorých bolo vedecky dokázané škodlivé dopady na zdravie matky aj novorodenca. Toleruje sa medzinárodný škandál, kedy v mene medzinárodnej organizácie UNICEF boli udelené slovenským pôrodniciam tituly Baby Friendly Hospital, čím bola táto organizácia poškodená na dobrom mene, pretože slovenské pôrodnice dostali tieto tituly neoprávnene a všetky podmienky platné pre Baby Friendly prístup porušujú. Ubezpečujem Vás, že nikde inde smerom na západ, dokonca ani v Čechách, nie je správanie lekárov k pacientom na takej úrovni ako u nás.
Samozrejme Váš názor, je Vaša vec, napriek tomu, by som rada korigovala niektoré zavádzajúce výroky, ktoré sa objavili vo Vašom texte ako aj v rozhovore s gynekológom, ktorý Vás vo Vašich názoroch utvrdil. Samozrejme povrchných záverov, bez akéhokoľvek preiskumu a výskumu je vo Vašom texte toľko, že je nemožné sa ku všetkým vyjadriť.
Vaša predstava, že rodičky so 100 bodovým pôrodným plánom nezvládnu pôrod, lebo sú zaskočené bolesťami a tým, že sa nenaplnila ich predstava, je len dôkazom Vášho povrchného vnímania bez hľadania skutočných príčin a pravdy. Ja som v nemocnici videla zaskočené len tie ženy, ktoré sa na pôrod pripravovali konvenčne, s tým, že „lekári vedia, čo treba.“ Tie psychicky kolabovali, absolútne nepripravené. Naopak ženy, ktoré vnímajú pôrod ako dôležitý, zväčša absolvujú kvalitnú predpôrodnú prípravu – nie v slovenských pôrodniciach, kde Vás pripravia akurát na rolu ležiaceho mäsa na stole vždy k dispozícii lekárom – ale so zahraničnými pôrodnými asistentkami, psychologičkami a inštruktorkami hypnopôrodu, ktoré ich naučia techniky na zvládanie bolestí. Ženy, ktoré vnímajú pôrod ako slávnostnú udalosť, sú zaskočené drzým, arogantným a vulgárnym správaním personálu v nemocniciach. Môžete o tom 100 krát počuť, ale nikdy sa na to nepripravíte, pretože to, čo sa deje na pôrodných sálach presahuje bežnú predstavivosť. Atmosféra na slovenských pôrodných sálach má asi toľko dôstojnosti ako atmosféra bordelu. Informované ženy sú zaskočené permanentným porušovaním Zákona o zdravotnej starostlivosti. Nikoho nenapadne, že je možné páchať protizákonnosti sústavne, na každom kroku, pri všetkých pacientkách a ešte to sprevádzať drzými komentármi. Keďže som bola hospitalizovaná dlhší čas, mohla som to pozorovať. Porušovanie Zákona o zdravotnej starostlivosti sa týkalo všetkých žien, ktoré som okolo seba videla – lenže ony si to našťastie neuvedomovali, keďže si nikdy zákon neprečítali. Preto sa lekári tak snažia eliminovať všetky informácie – lebo len tak je možné udržať daný stav.
Nie je pravda, že slovenské poisťovne pôrod v zahraničí preplácajú a preto je zrazu „turistických“ rodičiek viac. Pravdou je, že preplácajú ČASŤ nákladov, ale len necelé dva roky. Už predtým však slovenské páry vyhľadávali pôrodnice v pohraničí, napriek skutočne vysokým nákladom. Tí, ktorým na pôrode záleží, sú ochotní tvrdo šetriť na takýto pôrod – poznám rodinu bez auta, žijúcu v podnájme, ktorá si pôrod v Hainburgu dopriala – jednoducho žena nechcela skončiť znova na zbytočnom cisárskom reze bez medicínskej indikácie ako pri prvom pôrode dohodnutom v slovenskej pôrodnici. (Navyše väčšina slovenských pôrodníkov nepodporuje vaginálny pôrod po cisárskom reze.) Vaše náznaky, ako si bohatšie rodičky doprajú a pod. len hovoria o nepochopení podstaty – sú ľudia, ktorí skutočne pre dôstojný pôrod dieťaťa musia rezignovať na iné veci. Často to predstavuje obrovskú záťaž pre rozpočet, požičajú si, matky pracujú do poslednej chvíle, aby ušetrili, alebo šetria na pôrod roky dopredu….. Väčšina rodičov, ktorá si zvolí pôrodnú „turistiku“, ako to vy pohŕdavo nazývate, tak činí z prostého dôvodu – chcú dopriať svojmu dieťaťu tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Taká zdravotná starostlivosť na Slovensku nie je dostupná – jednoducho lekári odmietajú poskytovať starostlivosť v súlade s najnovším (30 a viac rokov starým! ) vedeckým poznaním. Dôvodom nie sú peniaze, ako tvrdil aj prof. Borovský citovaný v článku v .týždni, dôvodom je jednoducho nevzdelanosť a pohodlnosť zdravotného personálu, ktorý nechce meniť zaužívané postupy. Nové by síce boli lacnejšie, ale vyžadovali by profesionalitu – vzdelávanie lekárov, ľudský prístup, individuálne zhodnotenia stavu rodičky, komunikáciu – ale na čo, keď to ide aj bez toho? Je pohodlnejšie ukončiť pôrod cisárskym rezom za pár minút, urýchliť rôznymi liekmi ako čakať ešte dve tri hodiny a venovať sa rodičke primeraným spôsobom podľa potreby.
Dopady týchto postupov na zdravie žien a novorodencov nie sú vyhodnocované a predovšetkým nie sú ani zaznamenávané do zdravotnej dokumentácie. Môžem hovoriť na základe vlastnej dokumentácie z pôrodu, ktorá je jednoducho sfalšovaným dokumentom, nakoľko vôbec nereflektuje reálny stav po pôrode. Do dokumentácie sa píšu len bežné frázy, všetkým rovnaké, ktoré síce nezodpovedajú pravde, ale to nikoho nezaujíma a nikto nikdy neskontroluje. Ale aspoň je potom možné hovoriť v médiách, aké máme úspešné pôrodníctvo. Áno, rovnako úspešné ako socialistické hospodárstvo – plán splnený na 114%, tak čo má byť? Sťažnosti žien na bolesti a iné ťažkosti nie sú zaznamenané a sú bežne verbálne bagatelizované a zosmiešňované zdravotným personálom. Podľa prieskumu je až 40 % žien šitých bez adekvátnej anestézie a personál ignoruje výkriky bolesti a žiadosti o podanie anestetika. Nikde nie sú záznamy o použití takých násilných metód – ktoré ohrozujú matku aj dieťa – ako je Kristellova expresia, tzv. skákanie po bruchu. Dôsledkom sú podliatiny na hlave dieťaťa, alebo zlomené rebrá u žien a potrhané krčky maternice a genitálie…. Toto stačí niektorým ženám ako dôvod na pôrodnú turistiku.
Stojí za to si uvedomiť, že každá žena, ktorá na Slovensku porodila vaginálne má rozstrihnutú vagínu – oficiálny údaj epiziotómií je 70%, avšak prvorodičky sú tomuto zákroku podrobené takmer všetky. Je dobre si uvedomiť, že v iných krajinách na západ od našich hraníc je 5, 8, 10, 20% v závislosti od krajiny. Slovensko je na 4. mieste v Európe. A nie je to preto, že by ženy mali iné vagíny – majú iných lekárov, resp. nerodia s pôrodnými asistentkami, ktorých prioritou v civilizovaných krajinách je chrániť aj zdravie žien a nie vykonávať zbytočné operačné zákroky, ktoré nie sú odporúčané WHO a nebola nikdy vedecky dokázaná ich prospešnosť. Na Slovensku sú ženy nastrihávané aj proti výslovnému nesúhlasu, čo je samozrejme porušením Zákona o zdravotnej starostlivosti. Navyše sú ženy na pôrodných sálach bežne pri šití vystavené sexuálnemu obťažovaniu poznámkami lekárov, že na ich vagínu nebudú reklamácie, prípadne výrokom ako :“Mňa tu nebaví šiť nejaké p++e, lebo keby som bol v Arabských emirátoch robím nové hymeny a zarábam veľké peniaze.“ Toto iste nie je pre Vás dostatočný dôvod na pôrodnú turistiku, veď hlavné, že je dieťa zdravé, pre niektoré ženy však áno.
Nakoľko sa pôrodnej turistike venujú hlavne druhorodičky, je jasné, že majú skúsenosť s vyššie uvedenými protizákonnými a neetickými postupmi. Tieto postupy a neetické správanie personálu majú systémovú povahu – sú súčasťou slovenského systému zdravotníctva a z toho dôvodu nie je možné pred nimi uniknúť inak ako „turistikou“ do zahraničia. Vaše presvedčenie, že lekári sú pod tlakom jednoducho vyvracia realita – keby boli pod tlakom, tieto veci sa nedejú. Lebo takéto spôsoby zneužívania moci sú možné len v systémoch, kde neexistuje kontrola a protizákonné, neetické a nehumánne praktiky nie sú trestané. To je dostatočne preskúmané psychológmi (Luciferov efekt o inštitucionálnom násilí od Philippa Zimbarda a Milgramowa štúdia o elektrošokoch). Takisto ide o viac ako 40 rokov staré výskumy, ktoré v zahraničí viedli k dôslednej kontrole inštitúcií a trestaniu zneužívania moci ich pracovníkmi.
Pohŕdavé výroky zo strany pána doktora o „nebezpečnej pôrodnej turistike“, rodení na Marse a Jupiteri, ktoré naznačujú, že ženy sú rozmaznané hazardérky, ktorým nezáleží na zdraví dieťaťa, sú typickým príkladom popretia zodpovednosti systému tým, že problém odsunie mimo seba – najlepšie na kritika systému. Ako uvádza Zimbardo: „…táto reakcia je okamžitá, automatická a rovnaká u každého riadiaceho pracovníka, ktorý musí reagovať na sťažnosť ohľadom systému práce v jeho inštitúcii. Podobne ako všetci ostatní páchatelia inštitucionálnej šikany, pripisujem problém dispozíciám jej syna – niečo je zle v ňom.“ (Luciferov efekt, str. 136)
Samozrejme v skutočnosti sú za nezodpovedné označené tie ženy, ktoré vedia, v skutočnosti sú najzodpovednejšie – vedia, že praktiky pri pôrode majú celoživotný dopad na zdravie dieťaťa. Preberajú maximálnu zodpovednosť, na rozdiel od žien, ktoré sa pasívne prizerajú nehumánnym praktikám pôrodníkov a neonatológov. Pre Vás je to nepredstaviteľná drzosť, pretože výroky vo vašom texte jednoznačne potvrdzujú, že pokladáte ženu za inkubátor, ktorého úlohou je vyflusnúť na svet zdravé dieťa bez ohľadu na vlastné zdravie, ľudskú dôstojnosť a dopady nehumánnych praktík na dieťa. Toto je väčšinový názor slovenskej spoločnosti. Ale nevysvetľuje, ako to, že v zahraničí sa rodia zdravé deti aj bez ponižovania, dehonestovania, vydierania a týrania rodiacich žien nevhodnými, bolestivými a nebezpečnými pôrodnými praktikami, ktoré poškodzujú ich fyzické zdravie aj fyzické a psychické zdravie novorodencov. O psychických následkoch poškodenia telesnej integrity násilným činom, ako je napríklad operačný zákrok bez súhlasu, je zbytočné s Vami hovoriť, keďže priamo popierate právo žien na právo o maximálne zachovanie zdravia. Keď Vám tak veľmi ide o deti a tak rada zhovárate s lekármi, spravte rozhovor s MUDr. Jozefom Haštom. Ten jasne popisuje aj psychický dopad nevhodných pôrodných praktík na dieťa. Mimochodom zdravé deti sa rodili aj v koncentrákoch, napr. F. Gál sa narodil v Terezíne, a zdravé deti sa rodia aj v koncentrákov v Severnej Kórei, ale matky by si však iste vybrali dôstojnejšie a ľudskejšie podmienky, keby mali na výber.
Vaše okázalé pohŕdanie ženami, ktoré sa rozhodli spraviť pre svoje dieťa čo najviac a darovať mu dôstojný pôrod, je skutočne nepochopením zmyslu ľudskej existencie. Vážiť si ľudskú dôstojnosť je predpokladom ľudskosti. Usilovanie o dodržiavanie základných princípov ľudskosti je cieľom väčšiny jedincov, hoci len málo má odvahu sa postaviť proti pošliapavaniu ľudskej dôstojnosti. Ženy, ktoré rodia v pohraničí tú voľbu spravili jasne, nejde im totiž len o úžasne pohodlné pôrodné praktiky a pôrod do vody – jednoducho jasne deklarujú, že netolerujú porušovanie zákonov a základných ľudských práv a nehodlajú sa pasívne prizerať neslušnému správaniu slovenských lekárov. Spravia aktívny krok. Jednoducho idú tam, kde panuje slušnosť.
Upozorňujem, že v Hainburgu je polovica personálu slovenskej a maďarskej národnosti – a nikto si nedovolí byť drzý, neslušný, arogantný a dehonestovať, zosmiešňovať požiadavky rodičiek, ktoré sú v súlade s najnovším vedeckým výskumom. Prečo? Pretože tam to zdravotný systém a spoločnosť netoleruje. Jednoducho by prišli o svoju prácu. Zrejme ste sa nikdy nerozprávali s lekármi, čo pracujú v zahraničí – potvrdili by Vám to. Moja teta – neonatologička v Kanade – mi jasne povedala, že musí sedieť na rovnako pohodlnej stoličke ako pacient a nie pohodlnejšej – už v tom je rovnosť a partnerský vzťah pacient – lekár.
Sama som absolvovala operáciu v Hainburgu – a nezažila som tam žiadne dehonestovanie, zosmiešňovanie, žiadne porušovanie Zákona o zdravotnej starostlivosti a ignorovanie ľudskej dôstojnosti. Každý zdravotník povedal svoje meno a funkciu a vysvetlil, čo bude so mnou robiť, aké postupy budú použité – nebola som len kus mäsa na stole k dispozícii k svojvoľným zásahom službukonajúceho lekára. Mnohí mi želali pre operáciou všetko dobré, hoci ma nevideli ani 2 minúty, jednoducho bolo samozrejmosťou komunikovať s pacientom ako s človekom. V bratislavskej pôrodnici som nič také nezažila za dva týždne hospitalizácie som nepočula jedine vnímavé ľudské, priateľské slovo smerom k mojej osobe. Buď ma ignorovali – čo je asi lepšie, lebo aspoň máte pokoj, lebo inak bola komunikácia obmedzená na inštitucionálnu šikanu – dehonestovali a ignorovali moje zákonné požiadavky na maximálne zachovanie zdravia môjho dieťaťa a moje v súlade s vedeckým poznaním. Po operácii v Hainburgu mi boli podávané analgetiká bez zosmiešňovania a popierania bolestí, takže som nebola vystavená neľudskému zaobchádzaniu ako gynekologických pracoviskách v troch rôznych slovenských nemocniciach. Kvôli trvalým následkom po zbytočných chirurgických zákrokoch, som bola nútená obiehať gynekologické ambulancie (bez výsledného riešenia mojich ťažkostí), chodila som do tehotenskej poradne a musím povedať, že drzosť, arogancia v prístupe k pacientovi, ako aj porušovanie zákona o zdravotnej starostlivosti sú všeobecnou normou aj v ambulanciach, ktoré sú samozrejme všetky súkromné a tvária sa na úrovni s plazmovou obrazovkou pre sledovanie ultrazvuku, ale na kvalite komunikácie s pacientom im to nepridalo.
Jedinou výnimkou je Dr. W. na žilinskej fare. Odporúčam vám s ním spraviť rozhovor, keď preferujete kresťanských lekárov. Dr. W. ako skutočne humanistický lekár pristupuje k svojim pacientkam s úctou – od neho by ste zosmiešňujúce výroky o rodení na Marse nepočula – naopak povzbudzuje pacientky v zodpovednom výbere pôrodnice, kde budú ušetrené zbytočným intervencií na úkor zdravia. Bohužiaľ už nepracuje v pôrodnici v Trenčíne – keby pracoval – tak sa vyhnem trvalým následkom po nevhodných a protizákonných postupoch. Áno, ako ste si dokonca aj vy všimla, aj Trenčín je pracovisko, kam chodia „turistky“. Je to jediné slovenské pracovisko, kde používajú nové postupy – rovnako ako v Rakúsku a na Morave. Dúfam, že ste zaznamenala, že Marťanky sa zastali Dr. Kaščáka a ocenili výsledky trenčianskej pôrodnice – Marťanky sú totiž spokojné, keď sú používané najnovšie vedecky overené postupy. A keby sa také postupy používali aj inde na Slovensku ako v Trenčíne a na západ od našich hraníc, tak by pôrodná turistika neexistovala.
Upozorňujem Vás, že výroky pána doktora a ženách túžiacich rodiť na Marse a Jupiteri sú dehonestovaním a zosmiešňovaním pacientiek, ich partnerov a detí a v civilizovanej krajine by si to pán doktor nemohol dovoliť – riskoval by odchod mnohých pacientiek a možno aj tlak verejnej mienky na korigovanie podobných výrokov. Tu je to naopak – vy to ešte vyzdvihnete do titulky. Ubezpečujem Vás, že ženy netúžia rodiť na Marse ani Jupiteri, ani na Mesiaci – informované ženy vedomé si ľudskej dôstojnosti chcú rodiť len v rovnakých podmienkach ako ženy v ostatných civilizovaných krajinách. Moje kamarátky rodili v USA, Kanade, Japonsku, Rakúsku, Nemecku, Škandinávii, Anglicku, Francúzsku….a nikde nemali také podmienky ako majú ženy tu. Nikde neskončili so zbytočnými cisárskymi rezmi a preventívne rozstrihanými vagínami. Nemuseli počúvať ironické, zosmiešňujúce, dehonestujúce a sexuálne obťažujúce poznámky lekárov a sestier.
Pohŕdanie pôrodnou turistikou, môžete rozšíriť na popôrodnú turistiku – niektoré ženy musia po pôrode na Slovensku absolvovať liečbu, ktorú im tu gynekológovia odmietajú poskytnúť – pretože trvalé následky na zdraví žien sa jednoducho ignorujú. Mnoho žien mám chronické problémy z nástrihu, a k ich riešeniu sa dostanú len v zahraničí. Ide o opätovné zlyhanie celého systému gynekologickej starostlivosti, ktorý odmieta reflektovať a riešiť následky nevhodných postupov. Ženy sa dozvedia, že „to na Slovensku nerobíme“, ale stačí zájsť do Čiech alebo do Rakúska a pomoci sa im dostane – za vlastné peniaze, prirodzene.
Vaše náznaky, aká je pôrodná turistika nebezpečná, lebo žena musí niekam cestovať a ohrozuje dieťa sú mierne absurdné, najmä v prípade Bratislavčaniek, ktoré sú väčšinovou klientelou Hainburgu. Asi ste si nevšimla, že Hainburg je 10 minút od Bratislavy autom. Z mnohých častí Bratislavy sa tam dostanete rýchlejšie, ako napríklad rodička z centra do Ružinova. Nehovoriac o rodičkách z Malaciek, či Senca, ktorým cesta do pôrodnice v Bratislave trvá 30 alebo 40 minút. A v takej vzdialenosti od pôrodnice býva väčšina slovenských žien, takže podľa logiky pána doktora Drába sú všetky nebezpečné turistky. Takže podľa MUDr. Drába by mala existovať pôrodnica v každej mestskej časti, v každej dedine, a na každom laze, aby sa eliminovala pôrodná turistika s trvaním 30 minút a viac. V zahraničí takáto hystéria okolo rýchleho presunu do pôrodnice neexistuje, pôrod nie je vnímaný ako smrteľne nebezpečná záležitosť a ženy chodia do pôrodnice až s rozbehnutým pôrodom.
Vaše tvrdenia, že nikto sa nestará o iných pacientov a ich dôstojnosť sú len neznalosťou problematiky – ponecháme bokom slabomyseľnosť Vašej predstavy, že keď trpia iní pacienti, musia trpieť aj ženy a byť ticho, pretože je jasné, že humanizmus je Vám cudzí. Na neľudské podmienky na geriatrii upozornil .týždeň už pred dvoma rokmi – výrokom, že k žiadnym pacientom ako k tým starým sa tak kruto nechováme – osobne som vtedy písala Kušnierikovi, že to nie je pravda, rovnako kruto sa zdravotníci správajú k rodiacim ženám a novorodencom. Medzi tým .týždeň uviedol situáciu pôrodníctva ako tému, čo Vás evidentne podráždilo.
Na krutosť slovenských zdravotníkov upozornil už dávnejšie holandský intelektuál Abraham Muller, ktorý žil dlhodobo na Slovensku. Povedal, že by tu nikdy nechcel umierať v nemocnici: „Videl som tu v nemocnici umierať mojich blízkych ľudí, bolo strašné sledovať, ako sa niekedy správa nemocničný personál. To je krutosť. V nemocnici chorý človek potrebuje starostlivosť a láskavosť a vy aj vtedy dokážete nemať náladu a úplne na to kašľať. Takže – nechcel by som tu zostať starý a chorý a odkázaný len na seba. Nechcem zomrieť na Slovensku.“
http://kultura.sme.sk/c/6289520/abram-muller-ludia-na-slovensku-su-odolni-uprimni-a-kruti.html#ixzz3lbvOZqEL
Keby bol žena, povedal by, že by tu nechcel rodiť, to je jasné, lebo Holandsko má najhumánnejšiu pôrodnú a popôrodnú starostlivosť – 30% domácich pôrodov (áno, vo vyspelej európskej krajine „smrteľne ohrozujú“ životy žien a detí, pán Dr. Dráb) a dokonalú popôrodnú starostlivosť – skoro ako z inej planéty, niečo pre fakt rozmaznané Marťanky a Marťanov:
https://dennikn.sk/204271/lekarka-v-holandsku-odisla-som-aby-ma-slovensky-system-nenakazil/
Garantujem vám, že v takých podmienkach, v akých sa tu rodí, bude väčšina obyvateľstva umierať, aj vy – pokiaľ sa nevyhnete nemocnici – a pokiaľ sa Marťanky a Marťani nezasadia o zmenu.
S pozdravom Sabina jankovičová
Pôvodné články/názory:
Dnešný trend je rodiť na Marse či Jupiteri
Vedomec
Vedomec 
Vaše príspevky