Dnešný svet je doslova toxickým mínovým poľom plným feminizujúcich chemikálií akými sú bisfenol A (BPA) a fluorid. U mužov dochádza k prevahe hladiny estrogénu, čo spôsobuje zníženie mužského pohlavného hormónu testosterónu. Nová štúdia dokázala, že pokiaľ je plod (mužský) v maternici vystavovaný príliš veľkému množstvu týchto chemikálií, môže to spôsobiť trvalú zmenu počiatočnej hladiny testosterónu, čo vedie k doživotným zdravotným problémom spojeným s hormonálnou nerovnováhou.
Tím vedcov z Lekárskeho centra pre výskum reprodukčného zdravia na Univerzite v Edinburgu v Škótsku objavil, prečo niektorí muži majú oveľu vyššiu hladinu testosterónu ako iní, aj keď majú relatívne podobný životný štýl v dospelosti. Priznávajúc, že vysoká hladina testosterónu má zásadný vplyv pre telesné a duševné zdravie mužov, sa vedci rozhodli, že sa bližšie pozrú na to, ako je tento hormón ovplyvňovaný v priebehu tehotenstva.
Špeciálnu pozornosť venovali Leydigovým bunkám, ktoré sa nacházajú v mužských semenníkoch a začali generovať hormón testosterón v puberte. Jediný spôsob, ako sú tieto bunky schopné fungovať správne je v prípade, že kmeňové bunky, z ktorých sú odvodené (tieto pochádzajú od matky počas tehotenstva), sú vystavené správnemu množstvu testosterónu v maternici.
Mužské Leydigové bunky nefungujú príliš dobre, keď je matka vystavovaná príliš veľkému množstvu estrogénu
Ako vyplýva z výskumu, muži ktorých matky nemali počas tehotenstva správne hladiny testosterónu, majú tendenciu dediť menej funkčné Leydigové bunky, čo neskôr vedie k nižšej produkcii tohto hormónu v priebehu života. V dôsledku toho, mnoho z takýchto mužov trpí hormonálnou nerovnováhou, sú náchylnejší na rozvoj obezity, cukrovky, ochorenia srdca a dokonca aj duševných chorôb.
„Existuje stále viac dôkazov o tom, že strava, životný štýl a vystavovanie sa budúcich mamičiek liekom a chemikáliám má výrazný vplyv na hladiny testosterónu v maternici.“, uviedol profesor Richard Sharpe, jeden z hlavných autorov štúdie. „Potrebujeme lepšie pochopiť tieto faktory, aby sme mohli poskytnúť tehotným ženám správne rady o tom, ako chrániť zdravie svojich nenarodených detí.“
Vyhýbajte sa sóji, BPA, papierovým pokladničným bločikom, mäsu a mliečnym výrobkom zo supermarketov, pesticídom, aby ste znižili úroveň estrogénu
Táto štúdia je prvá svojho druhu. Vymedzila spojenie medzi vystavovaním plodu týmto chemikáliám a nedostatočnej a zniženej hladiny testosterónu v dospelosti. Zistenia sú veľmi nepriaznivé a štúdia preto upozorňuje na potrebu merania hladiny hormónov pred a počas celej doby tehotenstva ženy a tiež venovať veľkú pozornosť na to, čo budúce matky jedia a s čím prichádzajú do kontaktu.
Napríklad sója, je plná toxických fytoestrogénov, ktoré sú spojené s narúšaním endokrinnej činnosti. Tehotné ženy, ktoré konzumujú sójové mlieko a ďalšie sójové produkty (vrátane mnohých mäsových výrobkov a sladkosti, v ktorých je sójová múka), vystavujú svoje nenarodené deti rovnako orientovaným a správajúcim sa hormónom akým je estrogén. Tie sa v tele ukladajú spolu s vysokou hladinou prirodzeného estrogénu, ktorý sa produkuje počas tehotenstva.
Možno sa to bude niektorým zdať prehnané, ale časté dotýkanie sa papierových potravinových bločikov či pitie vody z plastových fliaš je ďalším zdrojom estrogénových chemických látok, ktoré môžu zmeniť hladinu ženských hormónov a teda aj hladinu hormónov ešte nenarodeného dieťaťa. Prakticky každá estrogénmi nabitá látka, s ktorou prichádza do kontaktu tehotná žena počas tehotenstva, má potenciál zmeniť celý genetický plán nenarodeného dieťaťa, a to najmä v prípade ak ide o chlapca. Možno si nie všetci uvedomujú, ale výskyt ženských čŕt u chlapcov a predčasná puberta u dievčat sú na výraznom vzostupe.
Ako uvádzajú výskumníci na záver: „Štúdie zdôrazňujú ako môže tento kľúčový faktor rozvoja mužského reprodukčného systému preprogramovať celú produkciu hormónov v dospelosti (prostredníctvom epigenetickej zmeny), čo môže ovplyvniť riziko vzniku tohto celoživotného ochorenia.“
R. Kilcoyne, L. B. Smith, N. Atanassova, S. Macpherson, C. McKinnell, S. van den Driesche, M. S. Jobling, T. J. G. Chambers, K. De Gendt, G. Verhoeven, L. O’Hara, S. Platts, L. Renato de Franca, N. L. M. Lara, R. A. Anderson, R. M. Sharpe. Fetal programming of adult Leydig cell function by androgenic effects on stem/progenitor cells. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2014; DOI: 10.1073/pnas.1320735111
S láskou a vďakou pre stránku Vedomec preložila a upravila Mgr. Katka Sopúchová
Môj blog Coco di bella.
Vedomec 
Vaše príspevky