Milý Damián. Ako som sľubovala dávnejšie, keď som vám prvykrát písala, píšem zopár riadkov o mojej skúsenosti. Zopár len preto, lebo nie som dobrá písateľka. Radšej rozprávam.
Keď som vám písala takmer pred dvoma rokmi, bola som znova na dne s mojou niekoľkoročnou depresiou. Okrem lekárov a ich liekov som sa predtým nijako inak neliečila a ani sa o to nepokúšala. Dostala som sa k vám pomocou mojej kolegyne, ale žiaľ, nedôverovala som výživovej liečbe. Pýtala som sa asi veľa nezmyselných otázok a možno som vám išla aj na nervy. To si uvedomujem až teraz, keď čítam moje emaily a vaše odpovede. Neviem, fakt neviem, odkiaľ beriete toľko trpezlivosti. Neviem tiež, či fakt, že som si od vás objednala niekoľko vitaminíkov, za ktoré milionkrát vďačim, vám aspon do nejakej miery vynahradil čas strávený nad odpovedaním emailov. A tak aspoň týmto svedectvom by som to chcela vynahradiť.
Depresiami som trpela od svojho pôrodu, čo je viac než päť rokov (teda to začalo asi pred siedmymi rokmi). Po opakovanom vysadeni antidepresív sa môj stav skôr či neskôr zhoršil a prišla na mňa psota. Napísali ste mi zopár dosť jednoduchých rád a ja som len vtedy zistila jednoduché, ale závažne nedostatky v mojom životnom štýle, napríklad to, koľko málo vody som pila a ako je hydratácia veľmi dôležitá pre zdravie, chorobu a tehotenstvo. Uvedomuje si to však veľmi málo ludí a ešte menej tehotných žien, ktorých sa na tieto veci teraz pýtam. Keby tak vedeli, že je obrovský rozdiel piť dva-tri pohare vody (ako mi kamarátky vravia) a dva – tri litre vody počas tehotenstva a kojenia. Veď odkiaľ má to babätko dostávať tekutiny, ak nie cez mamičku?? No, ale to vám maloktorý lekár prizvukuje a pripomína. Ani moja lekárka sa ma nikdy neopýtala, koľko vody denne vypijem. Len predpisovala a predpisovala. Ja viem, chcela mi pomôcť, verím jej. Ale mohla pomôcť aj inak…
Okrem pravidelného prijmu vody som postupne, ako som vám pomaly viac dôverovala (veď mi aj bolo citeľne lepšie už len keď som sa nadrúľala vodou 🙂 ) začala som okrem pitia vody dodržiavať aj iné rady a odhodlala som sa aj na vitamíny, aj keď som v nich spočiatku videla len ďalšie tablety. To sa mi zdá, že podobný prístup majú mnohí ľudia, alebo som jediná neinformovaná? Nebudem tu vypisovať všetko, čo som do seba smelo hádzala, ale najviac to bol ten váš zazrak (ja tomu tak vravím) Celexil a horčik s vitamínom D (déčko teraz v lete neužívam, lebo ste mi tak poradil, keď som dosť na slnku). Samozrejme veľa vitamínu C a niekoľko iných drobností.
Mojej lekárke som jasne a narovinu povedala, že čo zamýšľam a vysmiala sa mi, lebo si myslela, že nehovorím vážne. Až potom, keď zistila, že nežartujem, ma upozorňovala (nekričala a ani nebola inak zlá, chválabohu), že zle skončím a že skončím na psychiatrii. Ked videla, že so mnou ani z voza ani na voz, nakázala mi, že k nej musím chodiť každé dva týždne na kontrolu, že keby sa môj stav zhoršoval, aby si to včas všimla. Prečo nie? Chodila som. Teraz to je už pekných jedenásť mesiacov a mne je takmer vynikajúco v porovnaní s tým, že som predtým nemohla vydržať viac ako štyry-päť týždňov bez liekov. Už ma prestalo baviť chodiť tam každé dva týždne, ale tak raz za mesiac tam zájdem. Nakoniec mi nedávno milá pani doktorka povedala, že si aj prečítala veci okolo zloženia Celexilu a vie, že je o tom hojne popísane v odbornej literatúre, ale nemôže predpisovať inak, ako je dané…, že situácia je veľmi zložitá.
Nuž toľko teda, verím, že týchto niekoľko riadkov pomôže iným, ktorých by som týmto aj veľmi rada povzbudila k tomu, aby sa nikdy nevzdávali a aby nedôverovali len a len bežným liekom a lekárom v tom, že predpisujú to najlepšie a že najlepšie liečia. Lebo ako povedala moja lekárka, “situácia je veľmi zložitá”.
Ešte raz vám milý Damián zo srdca ďakujem a prajem vám aby ste ešte dlho mali síl ľudí takto obšťastňovať. Ak máte môj článok zverejniť, tak tam dajte určite aj túto poslednú vetičku 🙂 a ak by som mala niečo dodať, dajte mi vedieť.
S najkrajším priateľským pozdravom, Nika
Vedomec 
Vaše príspevky