Pokiaľ ide o pravdu čo sa týka konzumácie mlieka, ľady sa pomaly hýbu. Nová štúdia DNA u antického človeka potvrdila, že schopnosť stráviť kravské mlieko sa v Európe rozšírila relatívne nedávno.
Ľudia sú schopní tráviť mlieko po ukončení kojenia len vďaka genetickej adaptácii a výskumy potvrdzujú, že gény na štiepenie laktózy boli ojedinelé ešte aj v dobe brondzovej, komentovala stanica BBC. Väčšina ľudi na svete si túto schopnosť nebola vybudovať ani dodnes a tak mnohí stále nedokážu mlieko stráviť.
Situácia sa dramaticky zhoršila po objavení a zavedení pasterizácie, ktorá ničí enzýmy a probiotické baktérie v mlieku, ktoré človeku dovtedy napomáhali mlieko stráviť.
Prakticky pijeme mŕtve mlieko. Problem zhoršujú nežiadúce zložky v mlieku, najmä zvyškové antibiotiká, hormóny a veľký počet mŕtvych bielych krvniek (hnisu) v mlieku (toto úrady oficiálne povoľujú) z dôvodu vysokej zápalovosti kravských vemien vzniknutej nadmernou produkciou mlieka.
Vedomec často dostáva otázky, či je dobré piť napríklad kyslé bio mlieko. Radi by sme zopakovali, že žiadne kravské a iné (iné ako materské) mlieko, nie je prirodzené pre konzumáciu človekom. Pre organizmus je však menej zaťažujúce piť nepasterizované (zo zdravej kravy a za predpokladu zachovania správnej hygieny) bio mlieko, ideálne v kysnutom (fermentovanom) stave.
Omnoho lepšími zdrojmi vápnika sú napríklad sézam, brokolica, špenát a mnohá iná listová zelenina. Na podporu vstrebávania a správnej distribúcie vápnika v tele sú potrebné vitaminy D, E, K2, A a horčík.
Iné články o mlieku.
Vedomec 
Vaše príspevky