Nedostatok spánku ovplyvňuje náš výkon a poškodzuje mozgové bunky

sleepKaždý z nás vie, že zle prespatá noc môže ľahko ovplyvniť celý náš nasledujúci deň. Dokonca aj relatívne malá (2-3 hodinová) strata spánku vedie k poklesu nálady a duševnej výkonnosti. Pravidelné alebo časté poruchy spánku môžu mať ďalekosiahlejšie následky. Už dlho je známe, že chronický nedostatok spánku je spojený s vyšším rizikom vzniku závažných ochorení, ako kardiovaskulárne, cukrovka a dokonca aj rakovina.

Bohužial, veľmi veľa ľudí má narušený alebo neúplný spánok. Ľudia, ktorí pracujú nepravidelné smeny, a to hlavne nočné, sú obzvlášť rizikovou skupinou. V skutočnosti je väčšina poznatkov o dlhodobých negatívnych dôsledkoch porúch spánku založená práve na povolaniach na smeny, ako sú napríklad zdravotné sestry.

Niekoľko nových štúdií poskytuje ďaľší pohľad na to, ako zmena spánku ovplyvňuje našu výkonnosť a mení našu normálnu fyziológiu. V nedávnej dobe boli vykonané zaujímavé vyšetrenia na profesionálnych športovcoch. Konkurenční športovci často cestujú naprieč časovými pásmami kvôli národným a medzinárodným súťažiam. To má za následok poruchy spánku a vplyv na normálne cirkadiálne rytmy spania a bdenia. Hoci vplyv takýchto porúch na športový výkon môže byť malý, môžu tieto zmeny znamenať rozdiel medzi prehrou a víťazstvom v súťažnom športe. Vedci zisťovali, či by tieto negatívne vplyvy mohli byť kompenzované predĺžením doby spánku alebo náhradou deficitu extra spánkom počas dňa.

V jednej štúdii vedci pozorovali niekoľko basketbalistov a predĺžili trvanie ich nočného spánku približne o 2 hodiny po dobu 5-7 týždňov. Namiesto ich obvyklého 6-9 hodinového spánku športovci spali po dobu aspoň 10 hodín každú noc. Vedci neskôr porovnávali športový výkon, rovnako ako ukazovatele reakčného času, nálady a ospalosť pred a po tomto zásahu. Ukázalo sa, že po niekoľkých týždňoch pravidelného dlhšieho spánku všetci športovci preukázali rýchlejší šprintovací čas, lepšiu presnosť streľby, znížený reakčný čas, lepšiu náladu a významné zlepšenie vitality a únavy. Výkonnostné parametre sú v podstate indikátormi/ukazovateľmi neuromotorických funkcií. Ich zlepšenie odráža vyšší stupeň aktivácie mozgu.

Spanie po dobu 10 hodín denne je pre mnohých z nás luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť.

Výsledky ďalšej štúdie, ktorá skúmala účinky krátkych popoludňajších zdriemnutí si po náročnom nočnom spánku, sú tiež zaujímavé. V tomto experimente bola doba trvania nočného spánku niekoľkých mladých športovcov obmedzená na 4 hodiny. Ďalší deň mali len niektorí z atlétov dovolené odpočinúť si krátko, na 30 minút v popoľudňajších hodinách, zatiaľ čo iní zostali hore. Aj tu opäť platí, že výskumníci použili skupinu testov merajúcich rozdiely vo výkonnosti medzi týmito dvoma skupinami. Účastníci, ktorí si zdriemli preukázali zvýšenú bdelosť, nižšiu srdcovú frekvenciu, lepší reakčný čas, lepšiu krátkodobú pamäť a lepší šprintovací čas v porovnaní s tými, ktorý tento spánok v popoludňajších hodinách nemali.

Výsledky jasne ukazujú, že ak ste mali ťažký večer a popoludní si zdriemnete, môže vám to pomôcť zvládnuť vašu každodennú prácu efektívnejšie.

Kompenzácia nedostatku nočného spánku počas dňa však nemôže plne eliminovať spôsobené problémy. To platí najmä pre chronicky deprivovaných ľudí pracujúcich na smeny. Aj keď je množstvo celkovej doby spánku dohnané spaním počas dňa, v tele sa spúšťa porucha cirkadiálneho rytmu. Táto tzv. cirkadiálna nevyrovnanosť vedie ku zvýšeniu zápalových markerov, nárast inzulínovej rezistencie (rizikový faktor pre diabetes) a zvýšeniu hladiny vysoko citlivého C-reaktívneho proteínu (marker pre kardiovaskulárne ochorenia) v tele. Niektoré z týchto ukazovateľov sú takmer dvakrát vyššie ako u ľudí bez takéhoto cirkadiálneho vychýlenia. Účinky sú obzvlásť pozorovateľné u mužov. To dokazuje, že zámena nočného spánku na denný je sotva dobré riešenie celého problému. Vážne negatívne dôsledky takéhoto konania by mohli byť pociťované po dlhú dobu.

Osobitný záujem nedávnej štúdie o účinku chronického spánku patrí mozgu. Pri pokusoch na myšiach vedci napodobnili tzv. vzor wake-sleep (vstávaj-spi) typický pre pracovníka na smeny. Výsledky boli ohromujúce: dlhotrvajúca a pravidelná spánková deprivácia zabila až 25% niektorých mozgových buniek! Je zrejmé, že tieto výsledky nemôžu byť automaticky aplikované na človeka. Avšak skutočnosť, že chronický nedostatok spánku poškodzuje mozog, nemožno poprieť.

Výskum o ľudskom spánku zistil, že v noci náš mozog produkuje určité chemické látky, ktoré pomáhajú chrániť nervové bunky pred poškodením. Vedci dúfajú, že takéto zlúčeniny by mohli byť použité pre vývoj nových liečiv, ktoré by chránili ľudí od negtívnych vplyvov spánkovej deprivácie.

Najideálnejšie je samozrejme mať dostatok nočného spánoku, čím si chránime svoje telo a predovšetkým mozog.

Uveďte prosím pozorne svoj email a kliknite "Odoslať"

Join 6 848 other followers

Vaše príspevky

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s