Sója – druhá najkontroverznejšia potravina po mlieku

sojaJe sója novodobou zázračnou potravinou, za akú ju jej zástancovia prehlasujú, alebo je tu niečo čo nám zabúdajú povedať?

Police naších supermarketov sú zaplnené rôznými produktami obsahujúcimi sóju v nejakom množstve. Mnohé výrobky túto informáciu neuvádzaju. Toto odhalenie by nemalo byť až tak alarmujúce, pretože keď počujeme o sóji, zvyčajne sú jej prínosy vychvaľované. Predtým, než ale začneme naplno túto ”zázračnu potravinu” ospevovať, mali by sme nahliadnúť trochu hĺbšie k istým faktom.

V roku 1924 produkcia sójových bôbov v USA predstavovala iba 1.8 mil. ákrov, ale v roku 1954 sa táto plocha zväčšila na 18,9 milióna. V súčasnosti sú sójové bôby v Amerike treťou najpestovanejšou plodinou (72 mil. akrov sóje zožatej už v roku 1998), predstavujúcou viac ako 50 percent svetového dopytu po sóji.

Väčšina z bôbov je pridávaná do živočíšnych krmív, alebo sa používa na sójový olej, ktorý je vo výrobkoch často uvedený len ako rastlinný olej, margarín (pod názvom hydrogénovaný rastlinný olej) alebo ako tuk na pečenie. Širšiemu využitiu sóje ako tradičnej potraviny sa v strave Američanov teší najmä sójová omáčka. Tofu predstavuje 90 percent využitia sóje v Ázii, a tiež stále naberá na popularite v USA a inde.

Už viac ako 20 rokov sa sójový priemysel zaoberá hľadaním alternatívnych využití sóje a nových trhov pre sóju a jej výrobky. Vo vašom miestnom supermarkete môžete nájst sóju spracovanú do rôznych foriem. Od sójového syra, mlieka, burgerov a hot-dogov až po zmrzlinu, jogurty, rastlinné oleje, kojenecké mlieka a múku (a to menujeme len niekoľko foriem). Tieto produkty sú často označovane ako nízkotučné, bez obsahu mliečnych zložiek alebo ako vysoko proteínové náhrady za mäso pre vegetariánov.

Až alarmujúcich 60% potravín na policiach v supermarketoch obsahuje sóju, buď sójovú múku, bielkoviny, čiastočne hydrogenizovaný tuk zo sójových bôbov atď. Nie vždy je však sója spomenutá na obale a čoraz častejšie sa sójová múka zmiešava s múkou na chlieb a iné pečivo (akoby tradičná výroba pečiva nebola dosť dobrá a akoby tradičné pečivo nechutilo), nehovoriac o pridávaní sóje do mäsových výrobkov.

Hlavný problém pri konzumácii veľkého množstva sóje je riziko prijmu nadmerných dávok sójových izoflavónov. Ak by sa konzumenti sóje riadili radami združenia výrobcov sóje a skonzumovali by 100 gramov sójových bielkovín denne, ich denný príjem geinsteinu (druh izoflavónu obsiahnutého v sóji, ktorý účinkuje ako fytoestrogén – látka rastlinného pôvodu, ktorá môže napodobnovať účinky estrogénu) prekročí 100 mg denne. Prijmu takéhoto veľkého množstva genisteínu by ste sa mali definitívne vyhnúť. (Len na porovnanie, japonskí muži prijmu priemerne menej ako 10 miligramov genisteínu denne).

Koľko sóje jedia v Ázii?

V skrátke, nie až tak veľa, ako to propagátori sóje tvrdia. Napriek tomu sójový priemysel vytrvalo tvrdí, že sója je hlavnou plodinou a základnou stravovacou zložkou v Ázii! Štúdia o využií sóje v Ázii z minulosti ukazuje, že sója bola používaná len chudobnými v čase nedostatku jedla a aj to až po opatrnom a dôslednom spracovaní sójových bôbov (napríklad zdĺhavou fermantáciou), aby sa zničili jedovaté látky. Áno, Ázijci pochopili sóju správne! Mnohí vegetariáni v USA a v Európe však nepovažujú za nadmerné skonzumovanie ani 220 g tofu a k tomu niekoľkých pohárov sójového mlieka denne, 2 až 3 krát týždenne. Toto je ale veľký rozdiel od toho, koľko skonzumujú typickí Ázijci. Vo všeobecnosti používajú Ázijci malé porcie sóje a to len ako prílohu k jedlu. Taktiež treba brať do úvahy to, že sója nie je v Ázijskej strave hlavným zdrojom bielkovín a že režim denného prijmu vápnika z tofu a sójového mlieka u američanov sa ani zďaleka nepodobá režimu ázijčanov, kde je konzumácia sóje omnoho nižšia.

Snáď najlepším prieskumom týkajúcim sa druhov sójových produktov a množstva sóje konzumovaného v Ázii je semi-kvantitatívny dotazník, ktorý skúmal 1242 mužov a 3596 žien zúčasnených sa ročnej zdravotnej prehliadky v Takayame v Japonsku. Prieskum ukázal, v akom množstve sú konzumované rôzne výrobky ako tofu, smažané tofu, miso, (fermentovaný výrobok zo sóje, pridávaný predovšetkým do tradičných polievok), fermentované sójové bôby, sójové mlieko a varené sójové bôby. Celkové množstvo prijatých sójových bielkovín bolo 8 g (+/-4.59 g) u mužov a 6.88 g (+/- 4.06 g) u žien denne.

Podľa K.C. Changa, redaktora Food in Chinese Culture (Strava v čínskej kultúre), celkový prijem kalórii zo sóje v čínskej strave v roku 1930 bol len 1.5% v porovnaní s prijmom kalórii z bravčového mäsa (65%).

Možno ste počuli jeden z argumentov výrobcov sóje, že “sójové kojenecké mlieko musí byť bezpečné kedže ázijskí kojenci prijímajú sójové kojenecké mlieka stáročia” (Len ďalší nepravdivý kúsok z propagácie, podobne ako vyhlásenia, že sójové kojenecké mlieko je lepšie ako materské). Pravda je však taká, že sója bola na kŕmenie kojencov v Ázii používaná veľmi zriedkavo.

Zdá sa, že tieto propagačné vyhlásenia západných producentov sóje robia z ázijcov väčších sójových konzumentov, akými v skutočnosti boli a stále sú. Prečo je tomu tak? Ázia je pre sójovy priemysel obrovským trhom, a ich jeho snahy sú presvedčiť Ázijcov, že ich predkovia jedli viac sóje než v skutočnosti. Toto je čisto riadené túžbou za ziskom.

Kto financuje výskumy o sóji a prečo?

Každy rok sú na výskum soje vynakladané mnohé milióny dolárov. Mnoho organizácii si financuje tieto výskumy samo (napr. Arkansas Soybean Board, ktorá minula 1 milión USD na výskume v rokoch 1998-1999), ale tieto granty sú bezvýznamné v porovnaní s tými, ktoré robí USDA (United States Department of Agriculture – Ministerstvo polnohospodarstva USA) a ich Program podpory a výskumu sójových bôbov (USDA Soybean Promotion and Research Program) bol založený špeciálnym nariadením a je regulovaný tzv. zákonom o propagácii sóje (Soybean Promotion, Research and Consumer Information Act/7 U.S.C. 6301-6311).

Tento zákon sa stal súčasťou tzv. Farm Bill (súbor zákonov v oblasti poľnohospodárstva). Platnosť spomínaného programu nadobudla účinnosť 9. júla 1999, kedy bolo nariadenie vydané. Hlavným cieľom tohto programu bolo posilniť pozíciu sójových bôbov na trhu, udržať a rozšíriť domáci a zahraničný trh a taktiež posilniť využitie sójových bôbov a sójových produktov. Podľa tohoto programu sú všetci výrobcovia sójových výrobkov povinní prispievať na výskum pol až jedným percentom z čistej trhovej hodnoty sóje, čo činí celkovo 80 miliónov dolárov ročne, ktoré sú použité na financovanie podporných a informačných kampaní a vedenie výskumu s cieľom rozšíriť a zlepšiť využitie sójových bôbov a sójových produktov. Viac o tomto programe sa môžete dočítať na United Soybean Board Site alebo prečítaním plánu American Soybean Association (ASA) o výskume, vzdelaní a prírodných zdrojoch, ktorý takisto jasne naznačuje motiváciu ASA pre výskum – zvýšiť zisky z investícií.

Poznámka

Podobná politika je v oblasti produkcie mlieka, ktorého účinky na zdravie sú rovnako kontroverzné, najmä pokiaľ ide o mlieko z veľkochovu, pasterizované, so zbytkami antibiotík, hormónov a iných zdraviu škodlivých látok.

V akom množstve je sója nebezpečná?

Pohár sójového mlieka denne má schopnosť vyradiť z funkcie štítnu žľazu. V článku v americkom časopise Woman‘s World (Svet Žien) zo 16. marca 2001 sa uvádza, že bolo preukázané, že už malé množstvo 30-tich miligramov sójových izoflavónov môže potlačit funkciu štítnej žlazy.

”Izoflavóny v sóji učinkujú ako hormóny v tele a u mnohých žien, hlavne u tých, čo prijímajú veľké množstvá koncentrovaného sójového prášku alebo berú doplnky s obsahom týchto izoflavónov (na zmiernenie post-menopauzálnych ťažkostí) narušujú hormonálnu rovnováhu v tele, spúšťajúcu alebo zhoršujúcu problémy so štítnou žlazou”,

vysvetľuje doktorka Larian Gillespie, autorka knihy “The Goddess diet” (slov. Strava bohyne). Niektorí odborníci dokonca vyzývajú výrobcov sójových produktov na odstránenie týchto izoflavónov z výrobkov.

Sójové bielkoviny boli ohodnotené novozélandským úradom pre dohľad nad potravinami ako bielkoviny predstavujúce možný hazard pre konzumentov a to najmä počas pohlavného dospievania, počas vývoja mozgu plodu a novorodencov a pre funkciu štítnej žlazy u detí a dospelých.

Vzniká teda otázka, do akej miery (okrem iných vplyvov na hormóny, napríklad ftalátov z plastov a iných toxínov z prostredia) prispieva sója k hormonálnej nerovnováhe ľudí, najmä však žien a detí a tiež napríklad k rastúcemu výskytu hemafroditizmu (obojpohlavnosti), porúch identity pohlavia, ženských čŕt u chlapcov a iných odchýliek spojených s pohlavnosťou.

Sójové proteíny neprešli dokonca ani štatútom “všeobecne považované za bezpečné” (štatút GRAS), ktorý udeľuje americký úrad pre dohľad nad potravinami a liekmi – FDA (Food and Drug Administration), pretože obsiahnuté karcinogény boli považované za zdravotné riziko, čo nezodpovedá smerniciam pre bezpečne rastlinné bielkoviny, keďže sú reprodukčne, chronicky mutagénne a teratogénne toxické (GUIDELINE GL/89).

Aké množstvo sóje je bezpečné?

Mnohí experti upozorňujú, že u kojencov a detí je akékoľvek množstvo sóje príliš veľa.

Dospelý človek môže s opatrnosťou prijímať malé množstvá sóje, ak teda vôbec nejaké bezpečné množstvo existuje. Recepty obsahujúce sójové prísady môžu byť vždy nahradené vhodnejšou potravinou.

Pozorovania zo štúdie z Ishizuki Thyroid Clinic (Klinika pre ochorenia štítnej žľazy) naznačujú enormný potlačujúci účinok na funkciu štítnej žľazy keď pozorovaní prijímali 30 gramov sójových bôbov denne.

30 g sójových izoflavónov je obsiahnutých v

  • 9-20 g sójových bôbov alebo sôjovej múky
  • 12 g mletej sóje
  • 50 až 110 g tofu
  • 150 až 240 g sójového mlieka
  • 35 až 45 g misa
  • 80g sójových výhonkov

 

Buďte informovaní

Na záver vám môžeme len poradiť. Nebudte medzi tými, ktorí sa o to, čo jedia, nezaujímajú. Čítajte etikety a snažte sa vyhýbať prílišnej konzumácií sójových bielkovín a iných sójových produktov. Fermentované sójové produkty ako sójová omáčka a tempeh bio kvality (t.z. nie GM a bez pesticídov. Až 90% americkej sóje je GM) sú relatívne bezpečné, pretože sú pripravované fermentáciou a sú konzumované v malých množstvách. Rovnako je bezpečný bio sójový lecitín, ktorý je dokonca zdraviu prospešný (obsahuje vysoké množstvo cholínu a iných dôležitých látok). Čo sa týka sójovej omáčky, v niektorých druhoch sa vyskytli toxíny, ktoré však nie sú spojené s problématikou sójovych bielkovín. Išlo však o izolované prípady, týkajúce sa istých značiek, predávane iba v niektorých špecializovaných obchodoch.

Preklad: Veronika

 

Odporúčané články v AJ

100 vedeckých dôkazov o škodlivosti sóje

Lack of Joy with Soy

Is Soy Bad For You, or Good? The Shocking Truth

Fox News

Dr Mercola o sóji

The Dark Side of Soy

Šokující pravda o sóji – ČJ

Uveďte prosím pozorne svoj email a kliknite "Odoslať"

Join 6 848 other followers

Vaše príspevky

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s