Utrpenia rodičiek v slovenských pôrodniciach asi nie sú ojedinelé

porodDňa 13.4.2015 som s manželom okolo jednej po polnoci dorazila do pôrodnice a s nálezom otvorenia krčka na 7 cm som bola poslaná rovno na pôrodný sál. Na sále som uvítala možnosť mať CTG monitor postojačky, ale po 20 minútach toho, ako im do sondy dieťa v bruchu neustále kopalo a mne to zhoršovalo bolesti, 2-krát som žiadala personál, aby mi ho zložili dole. Keďže to odignorovali, dala som si ho dole sama. Navyše sa na výstup z CTG za celý čas ani nepozreli. Manžel sa pýtal, či nemôžu ozvy sledovať ručne podľa potreby, nie nepretržite monitorom, ale bolo mu povedané, že to sa nedá. Pritom neskôr personál už len prikladal sondu podľa potreby, ako sme pôvodne žiadali.

Po príchode na sál ma Mudr. Andreja Bárdošová chcela vyšetriť. Prišla mi kontrakcia, tak som ju požiadala, nech počká. Odmietla zo mňa vybrať ruku, napriek tomu, že vyšetrovanie počas kontrakcií je veľmi bolestivé a označované aj ako neetické voči rodičke. Pani doktorka sa začala do mňa navážať, že vymýšľam pri 2 prstoch, že veď čo budem robiť, keď pôjde hlava. A že sme mali prísť skôr a nie Vám tam „budiť celú pôrodnicu a robiť cirkus“. O tom budení mi to potom zopakovala ešte niekoľkokrát. Potom začala vysvetľovať, že by bolo dobré zaviesť kanylu, pre každý prípad. Na to som jej povedala, že na vstupnom súhlase máte napísané, že preventívne kanylu nezavádzate. „Ale prosím vás, nebudeme sa tu dohadovať ako na trhu, keby sa čosi stalo, je to rýchlejšie“, odvetila urazene . A že mám prestať kričať počas kontrakcií, keby som si hneď na začiatku dala PEDU, mohla som sa tam „s úsmevom špacírovať po chodbe“ (súhlas s PEDA mi pritom pri vstupe ani nedávali podpísať, lebo s mojim nálezom by na ňu bolo už neskoro). Potom na chvíľu odišla von.

Keďže pôrod mi nepostupoval, po hodine som sa ďalej vôbec neotvárala, opýtala som sa sestričky, že keby som chcela amniotómiu, či sa to robí počas alebo mimo kontrakcií. Bola milá a chápajúca a povedala, že mimo, máme sa rozhodnúť a o chvíľku príde lekárka. Po príchode lekárky Bárdošovej som sa jej teda opýtala, aké sú riziká pri amniotómii. „Ale prosím vás, aké by boli riziká, akurát to urýchli pôrod.“ A čo sa zas dohadujem. Vravím, že sa nedohadujem, že sa normálne pýtam. A keby som nevymýšľala, mohla to urobiť už na začiatku a už by bolo po pôrode a nemusela som držať v noci hore v pozore celú pôrodnicu… Namiesto môjho práva získať informácie o tomto zákroku mi vynadala, načo sa vôbec pýtam.

Po mojom súhlase som si ľahla po kontrakcii na stôl a pani doktorka do mňa doslova vrazila ruku, akoby ani s človekom nerobila a začala robiť amniotómiu. Po pretrhnutí vaku blán mi hneď prišla kontrakcia, veľmi silná a ja som očakávala, že je to koniec zákroku, ako povedala sestrička. Lenže doktorka Bárdošová ma podržala a bezcitne sa vo mne hrabala ďalej, že „ešte to viackrát napichne, nech odtečie čo najviac vody“. Sestričke prikázala, nech mi zatlačí na brucho, či hlavička nezostúpi. Do toho im však manžel našťastie rázne vstúpil a zakázal akékoľvek tlačenie na fundus (opäť bez môjho informovaného súhlasu).

Zákrok mi spustil veľmi silné kontrakcie, ktoré som predýchavala na zemi. Doktorka na mňa znechutene pozerala, že „toto svet nevidel, ako sa správam“. Kontrakcie po zákroku boli neuveriteľne intenzívne a takmer nonstop a ja som s nimi nevedela pracovať. Opýtala som sa doktorky, aké sú možnosti tlmenia bolestí. Znova začala rozprávať o PEDA, ale že keď som ju nechcela na začiatku, čo mám čo teraz niečo chcieť. Opýtala som sa, či je iná možnosť ako PEDA. Spomenula Buscopan, ale že to dávajú do kanyly a tú som ja odmietla, takže vlastne mi nič nemôže dať. Po ďalšom presviedčaní pani doktorky, že naozaj mám záujem o tlmenie bolestí, som súhlasila s kanylou, keďže moju prosbu o intravenózne jednorazové podanie lieku bez zavedenia kanyly odmietla.

Pri ďalšej kontrakcii však prišli tlaky a ja som už cítila hlavičku. Doktorka na mňa doslova bezcitne zahučala, že sa jej „nemám dotýkať tými špinavými rukami, čo mám od zeme a mám ísť hneď na stôl, lebo rodím a takto na zemi sa už dávno nerodí“. Vyliezla som teda na stôl, no ostala na štyroch a o to viac na mňa doktorka Bárdošová kričala, že mám počúvať, otočiť sa, lebo sa potrhám a mám prestať kričať. Vtedy som už však kričala z paniky, pretože personál ma ťahal a držal proti mojej vôli a nútil do polohy, ktorá mi bola maximálne nepohodlná a bolestivá.

Do toho prišla kontrakcia a malého zo mňa na jedenkrát vytiahli, vôbec nečakali na spontánne vypudenie tela dieťaťa a tým prispeli k mojim pôrodným poraneniam.

Rovnako sme sa museli s personálom dohadovať na dotepaní pupočníka, ktoré je významné v rámci prevencie novorodeneckej žltačky a neskoršej anémie u detí a pri prijímaní do Vášho zariadenia nám bolo prezentované ako samozrejmosť. Na sále však chceli pupočník prestrihnúť ešte nedotepaný už po prvej minúte, pričom pani doktorka to opäť výrazne komentovala ako vymýšľanie.

Zo šitia poranení som mala veľké obavy a nesúhlasila som s ním, resp. som najprv chcela vedieť rozsah poranení. Na to mi pani doktorka odvetila, že kvôli mne nebudú na sál nosiť centimeter. Keď som sa pýtala manžela, či je podľa neho potrebné šitie, pani doktorka si opäť neodpustila množstvo poznámok, že kto to kedy videl, aby o tomto rozhodoval manžel.

Keď službukonajúci lekár začal šiť hrádzu, bola to najväčšia bolesť, akú som kedy v živote zažila. Prečo bez umŕtvenia?! Prosila som o umŕtvenie, no pani doktorka odmietala, lebo že „nemala som predtým vymýšľať a keby som mala epidurálku, nemusela som teraz nič cítiť“. Mladý lekár však mal trochu súcitu, povedal, že proste je to veľmi citlivé miesto, ale že môžu skúsiť čosi mi tam pichnúť.

Pani doktorka naďalej nepatrične komentovala všetko, čo sa dialo, až ju nakoniec manžel zahriakol, že už naozaj stačilo. Pritom viem, že v zahraničí nie je problém so skutočným umŕtvením hrádze, teda že sa vykoná citlivo a najmä sa počká, kým anestézia začne účinkovať, čo opäť nebolo dodržané v mojom prípade.

Mladý personál sa snažil v rámci možností rešpektovať moje priania počas pôrodu, najmä ohľadne komunikácie a informáciách o ďalšom postupe, správal sa úctivo, avšak pani doktorka Bárdošová sa správala skutočne nepatrične, neúctivo a spôsobovala mi zbytočne bolesť.

Za takúto formu nadštandardnej starostlivosti sme s manželom zaplatili 1200,- Eur. Svoje prvé dieťa som porodila prirodzene, vaginálne, s dostatkom času v príjemnej rešpektujúcej atmosfére v polohe na štyroch bez akýchkoľvek poranení. Teda viem, že sa to dá aj inak. Na tento pôrod však určite nebudem spomínať s takým nadšením, ako na svoj prvý.

Tento rok pritom GPN Koch vyhral rebríček pôrodníc „Sprievodca pôrodnicami“, kde mamičky hodnotia kvalitu zariadení. Rovnako ja som si zvolila toto zariadenie na základe osobného odporúčania inej ženy.

Ústava SR v článku 16 zakazuje podrobiť človeka neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Podľa §11 Občianskeho zákonníka mám ako fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Neustále urážky a ponižovanie, ako aj vzbudzovanie pocitu viny za priebeh pôrodu zo strany MUDr. Bárdošovej tieto práva porušili. Rovnako boli porušené moje práva aj podľa Európskej charty práv pacientov, a to najmä v bode 11 – Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti, keď mi pani doktorka robila nasilu a proti mojej vôli vyšetrenia počas kontrakcií a na konci odmietala podať prostriedky na tíšenie bolestí pri šití hrádze. Právo na informácie patrí k základným právam a zdravotnícky personál je podľa Zákona o zdravotnej starostlivosti povinný podávať informácie o povahe, účele ako aj o možnostiach voľby starostlivosti, pričom sa vyžaduje súhlas pacienta. Nielenže mi bolo odmietané podávať informácie, ale MUDr. Bárdošová vykonávala niektoré vyšetrenia napriek môjmu nesúhlasu. Preto sa aj v prípade Charty opieram o bod 13 – Právo podávať sťažnosti a o bod 14 – Právo na náhradu škody za utrpenie telesnej, morálnej a psychickej ujmy spôsobenej ošetrovaním doktorkou Bárdošovou.

Spôsob, akým mi bola poskytnutá zdravotná starostlivosť nielenže nenapĺňa štandardnú zákonom garantovanú zdravotnú starostlivosť rešpektujúcu moje práva, ale v uvedených bodoch dokonca došlo k porušeniu mojich práv a vedomému spôsobovaniu fyzickej bolesti.

Navyše je potrebné vziať do úvahy, že šitie pôrodných poranení bez adekvátneho použitia prostriedkov na tíšenie bolesti možno považovať za osobitne kruté a neľudské zaobchádzanie, ktoré tak spolu s ďalším postupom menovanej doktorky môže napĺňať aj skutkovú podstatu trestného činu týrania zverenej osoby podľa §208 Trestného zákona (spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu). Žena rodička totiž neprestáva byť v čase pôrodu ľudskou bytosťou, naopak potrebuje podporu a bezpečie. Inak totiž dochádza k veľmi výraznému negatívnemu zásahu do jej psychiky – tak, ako v mojom prípade, keď nevylučujem, že budem musieť vyhľadať aj odbornú pomoc. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnej starostlivosti na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity, humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov a na zmiernenie utrpenia, čo v mojom prípade dodržané nebolo. Rovnako slobodná voľba polohy pri pôrode je jedným z pilierov moderného pôrodníctva založeného na dôkazoch na základe odporúčaní FIGO a NICE, ktoré odrádzajú od polohy, do ktorej som ja bola donútená, pretože je pre pôrod kontraproduktívna.

Barbora


 

Tento článok bol pôvodne publikovaný pod názvom AKO SA RODÍ, keď vystihnete „správny“ personál, na stránke Aby sa deti rodili s láskou.

Prosíme ženy, ktoré majú zlé skúsenosti s personálom v pôrodniciach, aby nám o tom neváhali napísať.

Uveďte prosím pozorne svoj email a kliknite "Odoslať"

Join 6 854 other followers

Comments

  1. Jozka says:

    Kde si rodila, v akej nemocnici, preco to rovno nenapises nech aj my vieme…

  2. anele says:

    Rodila som pred tridsiatimi rokmi kde toto všetko co pani spomína obsirne bola normalka.prezila som.to ja aj dcéra.no.

    • 884848 says:

      takze ked boli pred 30 rokmi len cierne blomby tak ich mame mat dnes vsetci? lebo ved tak to vtedy bolo?

Vaše príspevky

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s