Vysoké dávky vitamínu D majú schopnosť zlepšiť symptómy vážnych ochorení u detí. V januári 2015 prestížny časopis Pediatrics, publikoval klinickú správu (case report) popisujúcu dramatické zlepšenie autistických prejavov po podávaní vysokých (rozumej správnych) dávok vitamínu D.
32 mesačné batoľa malo prejavy typických symptómov pokročilého autizmu, ako samo-zapríčinené poranenia, behanie dookola, nereagovanie na meno, pomočovanie, abnormálny záujem o ovoniavanie zvláštnych objektov a pod.
Jeho stupeň autizmu podľa parametrov správania bol pred podávaním vitamínu D 80 ( Autism Behaviour Checklist, pričom u zdravých dertí má byť hodnota < 53), 35 podľa Childhood Autism Rating Scale (stupeň u zdravých detí je < 30), a 6 stupeň závažnosti podľa Severity of Illness of Clinical Global Impression (stupeň u zdravých detí je 1). Hladina vitamínu D bola 12.5 ng/ml.
Dieťaťu bol podávaný vitamín D3 150,000 IU každý mesiac vnútrosvalovo (IM) v priebehu dvoch mesiacov a následne 400 IU denne ďalšie dva mesiace.
Po šesťdesiatich dňoch rodičia pacienta pozorovali významné zlepšenie symptómov správania. Dieťa podľa rodičov reagovalo na meno, prestalo behat dookola a bolo takmer bez úrazov. Bolo schopné adekvátnejšie používať hračky a pýtalo sa držať rodičov za ruku. Navyše vymizlo aj pomočovanie a ovoniavanie objektov.
Jeho hladina vitamínu D po 60 dňoch sa zvýšila na 81.2 ng/mL. Hladina vápnika v krvnom sere bola normálna. Vyššie popísané parametre sa zmenili na 39 (normál), 28 (normál), 4 (zlepšenie) for the Severity of Illness of Clinical Global Impression.
Iný lekár, ktorý sa špecializuje na vitamín D, endokrinolog Dr Holick na stúdiu reagoval slovami “Vysoké dávky vitamínu D som podával minimálne 100 deťom s autismom. Žiaľ, štatistiku výsledkov som neviedol, avšak moje skúsenosti sú, že minimálne 25 % detí na vitamín D reaguje veľmi pozitívne, 50 % významne a z nejakého dôvodu 25 % nereaguje nijako.”
Je jasné, že v tomto smere je veľmi potrebný poriadny výskum, na ktory však nie je dostatok politickej a ekonomickej motivácie. V každom prípade však nie je naškodu podávať deťom adekvátne dávky prírodného vitamínu D či už počas choroby, alebo na udržanie optimálneho zdravia. Vitamín D má totiž nespočetné funkcie a celkovo pozitívny vplyv na zdravie.
Dr Holick ďalej uviedol, že “ak rodičia chcú podávať deťom vitamín D, je ideálne zistiť jeho hladinu v krvi. Je dôležité odporučiť, že vyššie dávky vitamínu D je dobré podávať s inými spolufaktorovými živinami ako vitamín K2 (50 mcg denne), minimálne 125 mg horcika a ideálne aj zinok (10 mg) a bór (2 mg)”.
Kampaň za pravdu v medicíne má s vitamínom D vynikajúce skúsenosti. Pozorovali sme napríklad omnoho stabilizovanejšie a nižšie glykemické hodnoty u detí s cukrovkou typu 1 počas dlhodobejšieho pobytu na slnku v lete. Následne sme rodičom odporúčali podávať vyššie dávky vitamínu D mimo leta, čo podľa rodičov prinieslo a stále prináša pozoruhodný vplyv na glykémie a [omnoho nižšiu] potrebu inzulínu. Zároveň sa očividne znížili komplikácie pri cukrovke. Podľa rodičov, niektorí lekári sú týmito informáciami nadšení a pozitívne prekvapení, iní to ignorujú, alebo dokonca rodičov od podávania vyšších dávok vitamínu D odrádzajú rôznymi trápnymi dôvodmi a poznámkami.
Významný pozitívny plyv vitamínu D na glykémie u pacientov s cukrovkou typu 1 ale nie je medicíne neznámy. Dokazuje to táto vynikajúca pozorovacia štúdia z roku 2010 na 80 pacientoch, ktorým bolo podávaných len 4000 IU vitamínu D denne. Aj keď boli pozorovaní len pacienti s nižšou a vyššou hladinou vitamínu D ako 50 nmol (pričom najnovšie odporúčania hovoria až o 225-250 nmol!), už malé zvýšenie vitamínu D v krvi výrazne upravil glykémie.
Vedomec 
Vaše príspevky