Je bežné vidieť bábätko zabalené do jednorazových plienok. Naopak, pohľad na dieťa s riadnymi textilnými plienkami u mnohých pravdepodobne vzbudí počudovanie. Hlavným dôvodom pre používanie jednorazoviek u zaneprázdnených a jednoducho zmýšľajúcich rodičov je pohodlie. Medzi rodičmi, ktorí sa o veci zaujímajú detailnejšie, sa čoraz viac diskutuje o návrate k pôvodným plienkam.
Dôvodov je viac. Medzi nimi je na prvom mieste fakt, že jednorazové plienky sú vyrábané z ropy a iných toxických materiálov, ktoré neodvrátiteľne (aj keď sa samozrejme mnohí proponenti a najmä výrobcovia/distribútori snažia tieto fakty vyvrátiť) zanechávajú na dieťati svoju chemickú pečať a následky na zdraví. Ďalšími dôvodmi môže byť cena jednorazových plienok a vplyv na životné prostredie.
Pred tým, ako sa bližšie pozrieme na vplyv jednorazoviek na zdravie, spomeňme čo-to o inom. Rodičia na jednorazovky minú mesačne priemerne 50 Eur. Pri zakúpení a praní série riadnych textilných plienok (pričom nie je potreba kupovať celé plienky, ale často stačia viaceré vymeniteľné vložky) sa cena môže pohybovať od 15 do 30 Eur. Cenu prania riadnych plienok je možné podstatne znížiť odmietnutím toxických a drahých konvenčných práškov a namiesto nich používať nové technológie, ako napr. pracie guličky (Ecoballs 1000), kde sa cena za jedno pranie môže znížiť z 70 centov na 5 až 10 centov!
Čo sa týka environmentálnej stránky, na výrobu jednej jednorazovej plienky, je potrebných asi 5 pohárov ropy. Jedno dieťa spotrebuje počas celej svojej “plienkovej cesty” od 5000 do 10000 plienok a teda “spáli” aj 50000 pohárov ropy (Vidíte, aj ľudia idú na benzín). Len v samotných USA sa ročne spotrebuje 18 miliárd jednorazových plienok, ktoré nielenže skončia na smetisku, ale sú vyrobené zo 100.000 ton plastu (ropa) a 80.0000 ton dreva.
Iným, menej známym, ale veľmi reálnym environmentálnym problémom je fakt, že jednorazovky končia v odpadkových košoch spolu so stolicou dieťaťa, keďže málokomu sa chce plienky pred vyhodením očistiť a stolicu vyhodiť tam, kam patrí – do záchodovej misy. Všimli ste si niekedy upozornenie na zadnej strane obalu plienok, kde sa píše, ako sa majú vyhadzovať? Nad množením baktérii a vírusov z plienok v košoch sa však málokto zamýšľa.
Vplyv na zdravie bábätka
Z hľadiska zdravia sa často hovorí o dioxíne a polyakrylate sodnom, oboch veľmi toxických látkach.
V jednorazových plienkach sa nachádzajú pozostatky rôznych chemických substancii, ktoré pochádzajú z výroby papiera a plastov a navyše z chemikálii do nich pridaných.
Super biele a toxické jednorazovky
V článku ‘The Diaper Drama’ (slov. Plienková dráma) , Heather L. Sanders,
Zakladateľka American Cloth Diaper Association (Asociácia textilných plienok) pojednáva, že počas bieliaceho procesu, ktorým sa výrobcovia snažia vyrobiť super biele plienky, tieto prechádzajú chemikáliami ako dioxín a furan (organochloriny), ktoré sú extrémne vytrvalé a toxické (1).
EPA (Úrad ochrany životného prostredia) vo svojom zozname chemikálii zahŕňa dioxíny medzi možné karcinogény, spôsobujúce aj nerakovinové ochorenia u zvierat a ľudí, vrátane hormonálnych zmien, zmien vývoja plodu, zníženej reprodukcie a zníženej imunity (2).
Jonathan Campbell, zdravotnícky konzultant v Bostone na svojej webovej stránke píše, že “dioxíny sú najviac toxickými substanciami, hneď po rádioaktívnych materiáloch” (3).
Dioxíny a furany sú tiež spájané s mentálnymi retardáciami, autizmom, defektmi plodu, zníženou laktáciou a chorobami ako cukrovka a endometrioza (4).
V roku 2000 Greenpeace vykonal test, ktorý v mnohých jednorazových plienkach odhalil hormonálny narušiteľ TBT (5). Výrobcovia ani len nevyvinuli žiadnu snahu o zistenie pôvodu kontaminácie.
Super-absorbčné látky a respiračné ochorenia
Polyakrylat sodny (SAP) je ďalšou nebezpečnou zložkou v jednorazových plienkach a plní funkciu super vstrebateľnosti. Do plienok je pridávaný vo forme prášku, ktorý sa po kontakte s tekutinou zmení na gél (6). V roku bola tato substancia v USA zakázaná po tom, ako bolo zistené, že spôsobuje syndróm toxického šoku.
Wayne Goates v článku “Superabsorbers” tvrdí, že samotný SAP nie je tak toxický, ako jeho vdýchnutie alebo kontakt s očami. Medzi niektoré vážne reakcie preto patria aj respiračné poruchy. Sú isté dôkazy o tom, že pracovníci v továrňach vyrábajúcich SAP trpia zvýšeným počtom poškodenia ženských orgánov, únavou, stratou hmotnosti a napriek týmto faktom neexistujú žiadne materiály, ktoré by sa zameriavali na dlhodobý efekt tejto látky na detské genitálie (7). Všetky jednorazové plienky obsahujú SAP, dokonca aj takzvané “ekologické” (8).
Plienkové vyrážky
SAP a iné chemické kontaminanty stoja za dramatickým zvýšením výskytu vyrážok. V roku 1955, keď sa používali len textilné plienky, bol výskyt vyrážok u batoliat len 7.1%, pričom v roku 1991 percento stúplo na neuveriteľných 78 (9) a podľa inej štúdie na 61% (10).
Superabsorbčná vlastnosť plienok totiž spôsobuje to, že je vstrebávaný nielen moč kojenca, ale aj prirodzená vlhkosť z kože, čo spôsobuje vysúšanie a problémy s tým spojené. Podľa Journal of Paediatrics, 54 % mesačných novorodencov trpí plienkovými vyrážkami a 16 % novorodencov trpí vážnejšou formu vyrážok.
Podľa štúdie z roku 1999 monitorované myši, ktoré boli vystavené výparom z 2-3 plienok, neskôr trpeli zníženou funkciou pľúc a preukazovali symptómy astmy. U myší, ktoré dýchali výpary z textilných plienok sa žiadne podobné ťažkosti neprejavili. Štúdia uzavrela, že “Jednorazové plienky majú byť považované za jeden z faktorov, ktoré môžu vyvolať astmatický stav” (11).
Ďalšou zložkou plienok je vata vyrobená z bavlny, ktorá sa pestuje v intenzívnom poľnohospodárstve pomocou mnohých pesticídov za účelom maximálnej produkcie. Je veľmi obtiažne (nemožné) sa týchto pesticídov zbaviť a preto je ideálne pre dieťa zabezpečiť plienky z bio bavlny (12).
Jednorazovky a riziko sterility
Ďalším problémom dlhodobého používania jednorazoviek je, že okrem trvalo zvýšenej teploty v oblasti genitálií zabráňujú ich správnemu vývoju, čo môže v neskoršom veku viesť k sterilite a zvýšené je aj riziko rakoviny semenníkov (15).
Odporúčanie Kampane za pravdu v medicíne
Používajte tradičné textilné (ideálne vyrobené z bio materiálu, ak to je možné) plienky.
Používajte jednorazovky len v nevyhnutnom prípade a pokiaľ možno, ekologické.
Pre zvýšenie pohodlia u látkových plienok si zadovážte väčšie množstvo vymeniteľných vložiek, ktoré sa ľahko čistia a perú a z ktorých sa stolica ľahko odstraňuje do záchodovej misy.
Za účelom ušetrenia peňazí perte čo najväčšie množstvo látkových plienok súčasne a používajte nové, netoxické a veľmi lacné technológie prania, napr. Ecoballs 1000 s kyslíkom v prášku).
Naučte sa umeniu rozpoznať znamenia, ktoré dieťa vydáva, keď potrebuje vylučovať. Ak budete úspešná/ý, môžete dosiahnuť aj to, že za celý deň bude potrebná len jedna výmena plienky. Pri ignorovaní týchto znamení ich dieťa zakrátko prestane vydávať.
Zdroje
- Sanders, Heather L. The Diaper Drama. Scene3: Clot Diapers and Your Child’s Health. Oct. 31, 2008 www. thediaperhyena/diaper_drama.htm
- Dioxins and Furans. http://www.epa.gov. Nov. 11, 2008 http://www.epa.gov/pbt/pubs/dioxins.htm
- Campbell, Jonathan. Personal Page. Toxic Alert. Nov. 11, 2008 http://www.cqs.com/ edioxin.htm
- Greenpeace. No date. Deadly Dioxin Facts. [Online] http://www.greenpeace.org.nz/toxics-map/deadly.htm
- Green Peace Press Release. May 15, 2000. Oct. 12, 2008 archive.greenpeace. o rg/pre r el eases/
toxics/2000may152.html
- Goates, Wayne. Geocities.com/CapeCanveral/ Cockpit/8107/superabsorbers.html?20083
- Scary ’Sposies: The Real Dangers of Disposable Nappies.
http://www.babiesnappies.co.uk Nov.12, 2008 http://www.babiesnappies.co.uk/scary-sposies/
- Mullen August, Angelina. Diaper Rash: Comparing Diaper Choices. http://www.realdiaperassociation.org August 2005. [Article from the Real Diaper Association Quarterly Newsletter] Nov. 12, 2008 www.realdiaperassociation. org/real-diaper-news/quarterly_ article_mullen_diaperrash- comparing-diaperchoices. htm
- Becker, Kim. Why Use Cloth Diapers? Nov. 2003 http://www.thebabymarketplace.com/whyuseclothdiapers.pdf
- The Landbank Consultancy Limited. A Review of Proctor & Gamble’s Environmental Balances for Disposable and Re-useable Nappies. July 1991.
- Anderson RC, Anderson JH. Acute respiratory effects of
diaper emissions. Archive of Environmental Health 54(5): 353—8 Sep-Oct99. Nov. 11, 2008 www.mindfully.org/ Plastic/Diaper-Emissions-Asthma.htm
- Problems with Conventional Cotton Production.www.PANNA.org. Nov. 12, 2008 http://www.panna.org/files/ conventionalCotton.dv.html
- Mock, Judy, et al. Laundering Pesticide-Soiled Clothing.www.cdc.gov. National Ag Safety Data Base, North Carolina Cooperative Extension Service. Nov. 12, 2008 http://www.cdc.gov/nasd/docs/d000701-d000800/d000747/d000747.html
- Rauch, Molly, et al.Diapers. http://www.TheGreen-Guide.com. June 6, 2006.Nov. 4, 2008.www.thegreenguide.com/reports/product.mhtml?id=45
- Schorr, Melisa. InfertilityAttributed to Diaper Use.www.abcnew.go.com. Sept.
25, 2008 [Accessed 12 Nov.2008] abcnews.go.com/Health/story?id=117939&page=1
Vedomec 
Vaše príspevky