Ukrivdená matka – skúsenosť

Dobrý večer pán Damian,

Ozývam sa Vám (príspevok ukrivdená matka), s úctou ďakujem za Vašu snahu pomôcť nám, ale žiaľ už to nie je relevantné. Stekajú mi slzy po tvári. Napokon Vy už ste nám pomohli ešte na jar 2008 s Vami komunikoval môj manžel ohľadom nášho dieťaťa, ktorému sa po dvoch rokoch “liečby” chemoterapiou vrátila leukémia.

Ihneď sme začali s podávaním alternatívnej liečby, čo malo viditeľné pozitívne účinky fyzicky aj laboratórne. Avšak 2.línia “liečby” chemoterapiou bola oveľa silnejšia a devastujúcejšia a teraz si uvedomujem že to bol podvod ktorému sa len ťažko dalo odolať, ťažko sa dalo odmietnúť, keď lekári hrozným spôsobom zastrašujú rodiča že keď odmietne chemoterapiu, že dieťaťu veľmi ublíži a zoberie mu šancu na prežitie.

Hoci materinská intuícia cíti, že chemoterapia to v žiadnom prípade nevyrieši ba práve uškodí.

Veľmi sme s nimi bojovali nechceli sme pokračovať. Ale je tu ten obrovský STRACH, vyvolávaný pod odborným scenárom ktorým vydierajú onkológovia rodiča, aby ho dostali tam, kam oni potrebujú.

Proti nim je rodič bezmocný.

Rodičia chorých detí sú najzraniteľnejší a najvydierateľnejší strachom pod taktovkou lekárov, ktorý bráni tomu správnemu rozhodnutiu ktoré rodič cíti a o ktorom je presvedčený.

Po pol roku 2.línie chemo. sa dostavil 2.relaps ochorenia, hoci celý pol rok čo užíval súčasne alternatívnu liečbu mal výsledky fantastické a taktiež fyzicky bol na tom dobre. Som presvedčená že keby sme boli odmietli tie jedy (o čo sme sa veľmi snažili) tak naše dieťa by sa z toho dostalo. Teraz viem že tie návraty ochorenia spôsobuje chemoterapia s ktorou musí organizmus dieťaťa zápasiť, namiesto toho aby bojovalo s ochorením.

Akonáhle sa začne podávať alternatívna liečba tak je viditeľné ako dieťa prospieva, ako keď polejete kvetinku, len ten diabol menom chemoterapia bráni úplnému prospievaniu ktoré by sa dalo docieliť bez toho diabla.

Po 2.návrate ochorenia nasledovala 3.línia chemo. ktorú zvládlo len vďaka alternatívnej liečbe plus 4. línia, transplantácia kostnej drene, ktorú taktiež zvládlo statočne. Všetko prebiehalo veľmi sľubne, prijatie štepu atď.

No a tri mesiace po transplantácii nasledoval 3.návrat vďaka zbabranej potransplantačnej starostlivosti, ktorú naši lekári berú na ľahkú váhu. Aké krásne teórie o zdravotnej starostlivosti na papieroch ale v praxi je to totálny horor.

Po transplantácii a 3.návrate nemusím písať čo nasledovalo…

Veď tri roky nepretržitého nalievania tých najagresívnejších toxínov nemôže ani inak dopadnúť. Napísali sme spolu s manželom príspevok Príbeh môjho dieťaťa a jeho statočného boja s nerovnocenným partnerom- chemo- a rádioterapiou, ktorý vám pošle.

Prosím Vás uverejnite ho na stránku badatel ako výstrahu na zamyslenie pre tých, ktorí môžu svoje dieťa ešte zachrániť…Ďakujem

Dobry vecer!

Dakujem za Vas list, ktory som si pozorne a na jedno nadychnutie precital. Ani nemohol byt lepsie napisany. Je to orginalne. Este dnes ho dam na stranku.

Ak chcete a mate silu, mozete napisat aj konkretne skusenosti z onkologie, ale je to na vas.

A napokon, mozem nejako pomoct pri liecbe? Teda, ak je to este relevantne…

S pozdravom

Damián

UKRIVDENÁ MATKA

Milý Damián,

Sme Vám nesmierne vďační, pretože veľmi pomáhate ľuďom a otvárate oči nám oklamaným pacientom a pacientom vydierateľných strachom, vyvolávaným cieleným scenárom v pracovnej náplni onkológov.

Po prečítaní príspevku „Názor medika“ ale aj iných, som sa aj ja rozhodla napísať pár riadkov na situáciu v konvenčnej medicíne tak, ako ju vnímam sama na základe prežitých vlastných skúseností s vlastným dieťaťom na onkológií.

Samozrejme nikto nechce zatracovať medicínu ako takú, len situácia, že lekári – onkológovia sa stali výkonným nástrojom farmaceutických podvodov je cititeľná a zarážajúca.

To, či lekári sú v tichej nevedomosti alebo nie, nie je ospravedlnením, pretože je to lekár, ktorý študoval a musí mať znalosti o komplexnosti fungovania ľudského organizmu a mal by používať predovšetkým vlastný rozum a svedomie a nemal by zneužívať závislosť pacienta na titule MUDr.

Takže to s tou krivdou voči lekárom nebude až tak neopodstatnené.

Veď práve štúdium medicíny by mal dať záruku vedomostí lekárovi, ktorému sme povinný zo zákona zveriť naše životy resp. životy našich ratolestí. Som presvedčená, že teoretické základy komplexnosti fungovania tela má zvládnuté každý lekár, len smutné je, že v praxi sa na to zabúda!

Prečo? Nevedomosť – Vedomosť. Čo to vlastne znamená?

Snáď nám nechcú lekári povedať, že oni sa učia len to, aký protokol treba použiť pre tú ktorú dg., ktorá príde potvrdená z labáku? A dôležitosť komplexného klinického aspektu pacienta už nie je potrebné brať do úvahy?

Veď poznatky, resp. dokázané vedecké poznatky o imunológií, mikrobiológií, infektológií, metabolickej medicíne a iné sú už dávno na svete. Prečo nerešpektujú skutočné potreby pacienta komplexne a prečo strkajú hlavu do piesku?

Komu tak prospievajú? Pacientovi alebo chlebodarcovi?

Mám obavy, že nie pacient je ten, pre ktorého prospech je nasmerovaný diagnostický prístup. Súdiť lekárov- onkológov za to, že liečebný postup nefunguje sa mne osobne nezdá neadekvátne, pretože sú to práve oni, ktorí nerešpektujú komplexnosť fungovania organizmu.

Niet sa preto čomu čudovať, keď liečebný postup nefunguje, veď oni ho tak tvrdohlavo obhajujú. Odrádzajú pacienta/zákonného zástupcu/ využívať alt. spôsoby liečby, doplnky výživy, vitamíny atď. z čoho sa dokonca vysmievajú.

Áno vysmievajú a zastrašujú, že to môže uškodiť. Čo nemajú vedomosti o tom, že správne fungovanie org. je závislé od dostatočného množstva vitamínov, min. látok, stop. prvkov, enzýmov a rovnováhy imunitného systému?

Čo sa teda učia?

Nie sú to práve konvenční lekári- onkológovia, ktorých treba nazvať šarlatánmi, ktorí sa k telu chovajú ako barbari?!

Ja tvrdím, že áno, oni sú šarlatáni a barbari. To ich celoživotné tzv. vzdelávanie je obyčajné vymývanie mozgov namierené na nenávisť voči šetrným a účinným metódam, ktoré sú už dávno osvedčené.

Napr. podceňovanie podávania imunoglobulínov, vitamínov a docielenie rovnováhy imunitného systému k čomu sa stavajú s úplnou iróniou dáva tušiť barbarstvo ich skutkov.

Každý lekár musí predsa vedieť, že škody napáchané podávaním chemo. a rádioterapiou treba odstrániť a pomôcť telu aby sa zbavil týchto toxínov, ktoré bránia imunitnému systému v boji s ochorením. Ale onkológovia sa vyžívajú v podávaní len týchto jedov, nič iné pre nich nepripadá do úvahy.

Čo sú to za odborníci?

Nechcem sa dotknúť lekárov všeobecne, prepáčte mi prosím, mám na mysli hlavne onkológov, práve tých s ktorými mám žiaľ osobné skúsenosti.

Kritika pacientov a lekárov na tieto klamstvá a podvody systému konvenčnej medicíny na udržanie toximolekulárnej medicíny, ktoré sú vnucované všetkým za radom, by mala spojiť ľudskú múdrosť a posunúť liečbu k vyššej dokonalosti, tej správnej.

Prečo sa tomu onkológovia tak bránia?

Veď vinu za zlyhanie liečby odmietajú, že nie oni sú vedci. Tak prečo tvrdia, že žiadna alt. medicína nikdy nikoho nevyliečila, keď nemajú ani záujem takého pacienta vidieť, keď im ho prinesiete rovno pod nos?

Každý onkológ veľmi dobre vie, že práve chemo.a rádioterapia nikdy nikoho nevyliečila, a sám by si ju nikdy nenechal na sebe aplikovať, utekal by za prvým, podľa onkológov, šarlatánom.

Takže tvrdohlavé obhajovanie toximolekulárnej terapie, nerešpektovanie skutočných potrieb pacienta ako celku, nezáujem o odstránenie škôd spôsobených toxínmi a klamanie o tzv. úspechoch liečby chemo. a rádioter., z lekárov robí vinníkov z neúspechu liečby, pretože pomáhajú udržiavať to, čo nefunguje a popierajú pacientom podávať to, čo je nevyhnutné.

Či sa to niekomu páči alebo nie, onkológovia sú spoluvinníkmi za utrpenie onkologických pacientov a neúspechov vo vyliečení, resp. nevyliečení. Či vedome alebo nevedome je úplne jedno, v konečnom dôsledku stráca vždy len pacient.

Neznalosť zákona neospravedlňuje nikoho z nás, a to v každej oblasti nášho života, a za každú neznalosť musíme zaplatiť, až na to, že na neznalosť a ignoranciu onkológov dopláca pacient svojim životom.

Uvedomujem si, že lekári s tým nepohnú, pretože je im pohodlné užívať si tituly a výhody spojené v službách farmaceutov, ale ak im naozaj záleží na skutočnom poslaní lekára /o čom nateraz pochybujem/  a chcú sa zbaviť tichej nevedomosti a krívd im uštedrovaných od nespokojných pacientov, alebo ich pozostalých, nech neodsudzujú alt. spôsoby liečby /len preto, že odsudzovať to majú predpísané ich mecenášmi na udržanie ziskov z chémie/ a nech dokážu ľudskosť a tým aj právo nosenia titulu MUDr., aby nemuseli mať pocit, že sa im ubližuje a krivdí neoprávnene.

A čo je vlastne alternatívna medicína, ktorú zastávajú alternatívny lekári?

Pre konvenčných lekárov-onkológov, je to najväčší strašiak, ktorý by odhalil masku ich podvodu. A preto v ponímaní a prezentovaní onkológmi, sú to staré babky s mačkou na pleci, ktoré za mesačného svitu miešajú maste z byliniek.

Veľmi výsmešne sa raz o alternatívnej medicíne vyjadrila Eva Širacká, prezidentka Ligy proti rakovine, slovami:

Nebudem si predsa na rakovinu prsníka prikladať prasličku.

Avšak dnes je už dosť mnohým známe, že v skutočnosti sa jedná o svedomitých lekárov s titulom a dlhoročnými skúsenosťami vo svojom obore, ktorí sa nenechali ťahať na lankách farmaceutického priemyslu ako divadelné bábky, pretože si uvedomili, načo a pre koho študovali, a nedokázali sa prizerať a prisluhovať podvodom na ľudskom živote a zdraví.

Títo sa môžu s pokojným svedomím nechať oslovovať „Pán doktor!“

Ale závisť, neprajnosť a strach z odhalenia neľudskosti toximolekulárnej medicíny, obhajujúcu onkológmi ich stavia do svetla nepriateľa. Ale opak je pravdou. Nepriateľom nám je konvenčná onkológia v zastúpení špičkovými odborníkmi, ktorá je nám vnucovaná pod odborným scenárom vyvolávania strachu, klamstva z úspešnosti chemoterapie a neférovosti.

Dnešná medicína sa stala pasívnou vďaka súhre postojov lekár – pacient. Možno na tom niečo je.

Ale skôr sa mi zdá, že lekár zneužíva závislosť pacienta na ňom a okamžite ho zatiahne do tej najagresívnejšej terapie pod tlakom strachu a klamstva o úspešnosti chemoterapie.

Takže onkológ nedá pacientovi ani len najmenšiu šancu aktívne spolupracovať a právo rozhodovať o svojom zdraví a cestu po ktorej má ísť pacient nadiriguje onkológ. Je to práve onkológ, ktorý zabúda, že najväčšou zbraňou a najväčším darom je naše telo a to, že naše telo má veľkú schopnosť reparácie a revitalizácie.

Poslaním lekára je pomôcť dostať telo do rovnováhy a nie ho zdevastovať tými najkrutejšími toxínmi po ktorých z človeka zostane len troska a celý imunitný systém je tak rozvrátený, že čas potrebný na reparáciu sa tak nutne predlžuje ale rezervy imunitného systému sa obmedzujú.

Až po zbabranej terapii onkológ uzná pacientovi právo rozhodovať sa, ale to je už až vtedy, keď do pacienta nalial to, čo bolo určené farm. tabuľkami na zabezpečenie zisku.

Ak toto splnil, uzná právo pacientovi bez toho aby sa hneval a ani proti vitamínom nenamieta, hoci aj tak už nepomôžu, ale aspoň sa nevysmieva. Takže takto je to s onkológmi.

A samozrejme nezabudnú pripomenúť chemo a rádioterapiou zdevastovanému pacientovi, že môže lekárom len poďakovať, že mu predĺžili život.

Aké ľstivé a barbarské…

Nemôžem uveriť tomu, že by onkológ nevedel o tom, že chemo. život len skracuje. Alebo sú naozaj takí sprostí, že to nevedia?

Keď sú sprostí, nemajú právo zaobchádzať s našimi životmi, a ak to vedia a čušia tak tiež nemajú právo. Nech sa aspoň nehrajú na tých, čo zjedli všetku múdrosť sveta , a nech netvrdia, že alternatívna medicína ešte nikoho nevyliečila, keď nedovidia ďalej za ich tabuľky protokolov nalinkované farmaceutickými chlebodarcami.

S pozdravom

ukrivdená matka

Poznámka Kampane  za pravdu v medicíne

Z týždňa na týždeň čoraz viac dostávame emaily od rodičov ťažko chorých detí, najmä chorých na rakovinu. Už tento fakt, že rakovina v detskej populácii rapídne stúpa (a bude stúpať naďalej, ak deti budú naďalej predávkovávané vakcínami a krmené nesprávnou výživou doma a v škôlkách/školách)  je zarážajúci.

Omnoho zarážajúcejšie je to, že rodičia čoraz viac vyjadrujú nespokojnosť až obavy z prístupu lekárov k ich deťom a k samotným rodičom.

V blizkej budúcnosti sa budeme snažiť napísat list, „Odkaz rodičom detí na onkologických oddeleniach“, kde zosumarizujeme dôležité problémy ako aj postup, ktorý má zabezpečiť deťom vyššiu úspešnosť liečby.

Zatiaľ by sme však chceli poukázať na najdôležitejšie:

1. Uzdravenie a prežitie dieťaťa vo veľkej miere zavisí od toho, čo dieťa papá. Každe jedno sústo prispieva buď k uzdraveniu, alebo k zlyhaniu. Myslite dva krát, pred tým, ako čokoľvek dieťatu podáte do úst. Okrem iného, každá sladkosť a každý gram cukru, každý pohár mlieka, biela múka a pod., každá minúta v mikrovlnke, prispievajú k neúspechu a zlyhaniu.
2. Zabezpečte, aby te mali informácie o každom jednom lieku, ktorý dieťa prijme v infúzií, tablete alebo akokoľvek inak. Aspoň raz si prečítajte príbalový leták, na ktorý máte zákonné právo.
3. Počas chemnoterapie a rádioterapie (ak s touto liečbou súhlasíte) je absolútnbe nevyhnutné podávať aspoň vysoké davky vitamínu C (10g a viac bez ohľadu na vek dieťaťa) a vysokopotenciálne probiotiká (aspoň 6 miliárd v 1 kappsuli).
4. Nebojte sa pýtať lekárov na čokolvek, čo chcete vedieť. Strach z lekárov (že vás môžu vysmiať, odradiť, ponížiť…) je tu neopodstatnený, kedže ide o život dieťaťa.