Téma mrtvých zubov je silne ignorovaná, ale extrémne dôležitá a vo vlastnom záujme sa s ňou odporúčame dobre oboznámiť. Mŕtve zuby nie sú ani zďaleka tak bezpečné, ako sa nám pacientom i samotným zubným lekárom snažia nahovoriť regulačné úrady riadiace endodontiku. Napriek propagande a potláčaniu faktov existuje dostatok materiálov odhaľujúcich škodlivosť mŕtvych zubov pre zdravie. Je tiež stále viac svedomitých zubných lekárov, ktorí si sú týchto faktov vedomí a pre svojích pacientov robia to, čo je pre nich najlepšie.
V skratke
– Zub sa okrem hlavného koreňového kanálika skladá aj z vedľajších kanálikov, a tvrdá, avšak pórovitá štruktúra zuba sa skladá z niekoľko kilometrov dlhých mikrokanálikov, v ktorých za normálnych okolností (v živom zube) prúdi dentinálna tekutina vyživujúca zub.
– Mŕtvy zub nie je možné, z biologického ani anatomického hľadiska, bežnými postupmi ošetrit (‘vyliečiť, vyčistiť, vydezinfikovať’) tak, aby sa pomaly nerozkladal a neuvoľňoval zo seba agresívne a nebezpečné baktérie a toxické látky z nich.
– Mŕtvy zub začína byť septický a toxický od chvíle, keď je infikovaný a potom mŕtvy. Kedy a do akej miery sa jeho toxicita prejaví, záleží od individuálnej imunity (ktorej stav závisí od mnohých faktorov, no najmä od celkového životného štýlu).
– Aj najlepšie ošetrený, ale stále mŕtvy a septický zub svojou toxicitou dlhodobo zaťažuje imunitu. Spočiatku nebádane, bez príznakov, avšak neskôr často spôsobuje celý rad chronických, akútnych a vážnych ochorení.
– Veľmi zlé a nebezpečné je, že mŕtvy zub nebolí, keďže je odpojený od nervového a srdcovocievného systému. Je teda úplne mimo detekcie imunity a pomaly a bezbolestne si hnije. Ak by takýto zub bol napojený na nerv, spôsoboval by príšerné bolesti.
– Podľa špecialistov venujúcich sa problematike existuje len jeden prípad, kedy nemusi byť starý mŕtvy zub odstránený, a to vtedy, ak zdravie nie je na prvom mieste konkretného človeka.
V skratke, čo robiť s mrtvými zubami (a gingvitídou a paradentózou)?
– Predchádzať kazom a potrebe liečenia koreňových kanálikov je možné svedomitou hygienou (viac v článku), kvalitnou výživnou probiotickou stravou bez cukru a priemyselne spracovaných obilnín (biela múka a pod.), a dostatočným príjmom vitamínov A, D, E, K2, horčíka a Omega 3 mastných kyselín.
– Samozrejmými by mali byť pravidelné zubné prehliadky a kvalitná zubná hygiena u skúseného a svedomitého hygienika.
– Ideálnou náhradou cukru je erytritol, ktorý je prírodný a navyše zabraňuje tvoreniu kazov viac ako známy xylitol.
– Zatial jedinou, relatívne spoľahlivou metódou, ako zabezpečiť čo najdokonalejšie ošetrenie mrtvého zuba, je Fotona erbiový laser v nastavení SWEEPS (šokové fotoakustické výboje) v kombinácii s výplachovou tekutinou, čo má schopnosť lepšie (aj keď stále nie úplne, max na 90%) zničiť mikroorganizmy v hĺbke tvrdého a komplexného dentinálneho tkaniva, ktoré potom dlhší čas nie je zdrojom baktérii a toxínov unikajúcich do tela.
– Na Slovensku zatial nie je táto metóda bežne dostupná, (máme informácie len o jedinom takomto pracovisku v Liptovskom Mikuláši). Veríme, že táto metóda bude v blízkej budúcnosti dostupná na viacerých miestach Slovenska.
– Každý mŕtvy zub by mal byť pravidelne (aspoň každé dva roky) kontrolovaný pomocou dentálneho CTBC snímku (a skúseným dentálnym rádiológom schopným spozorovať aj najmenšie patologické zmeny), aby sa vylúčila prítomnosť nálezu. Avšak, aj bez prítomnosti očividného nálezu takyto zub nie je neškodným.
– Nedostatočne ošetrené a výčistené lôžko po vytrhnutom mŕtvom zube môže byť podobným zdrojom dlhodobej infekcie ako samotný mŕtvy zub. Podľa mnohých špecialstov je toto tiež dôvodom neskoršieho odmietnutia/zlyhania implantov.
– Nepodceňujte ochorenia ďasien, keďže majú veľmi škodlivý vplyv na zdravie celého tela.
– Zubné implantáty sú jednou z možností po vytrhnutí zubu. V súčasnosti je čoraz viac informácií o tom, že titánové implantáty nie sú ani zďaleka pre telo neškodné tak, ako sa to dlho tvrdilo. Zirkónové implanty sa považujú za prijateľnejšie (biokompatibilné), napriek tomu, že majú isté technické nevýhody.
– Amalgámové plomby (tak, ako aj mrtvé zuby) sú nezlúčiteľné s optimálnym zdravím človeka a po mnohých rokoch ignorovania to konečne uznávajú aj svetové stomatologické inštitúcie.
____________________________________________________________________________________________________________________________
Tento dôležitý článok vznikol žiaľ aj na základe naších osobných skúseností a po dlhom venovaní sa tejto oblasti. Už vopred upozorňujeme, že táto téma sa môže zdať kontroverznou, keďže tieto informácie nie sú v súlade z bežne a silne zaujato propagovaným učením v oblasti stomatológie a osobitne endodontológie. No čo v dnešnej dobe nie je kontroverzné, hlavne pokiaľ ide o otázky zdravia, ktoré je už mnoho dekád čoraz viac tovarom, ako samozrejmou súčasťou života človeka.
Cieľom článku nie je kritizovať zubných lekárov. Hlavne preto, že ide skôr o systémové zlyhanie, arogantnú ignoráciu, popieranie faktov a nezriedka doslovne agresívnu perzekúciu tých, ktorí vystúpia z radu a na tieto fakty, v snahe robiť pre pacienta to najlepšie, poukažú. V USA a v Spojenom kráľovstve je nemálo lekárov a stomatológov (mnohých osobne poznáme a nie sú to len zubní lekári zameraní na tzv. biologickú stomatológiu), ktorým téma mŕtvych zubov nie je neznáma a sú si vedomí ich škodlivosti. Mnohí sa otvorene prikláňajú k presvedčeniu, že nemajú v ústach čo hľadať. Naším cieľom je čo najobjektívnejšie poukázať na problémy spojené s mrtvými zubami a motivovať stomatologickú obec a najmä pacientov, aby tejto dôležitej téme venovali pozornosť a zachovali si čo najlepšie zdravie ústnej dutiny. Ono má totiž bezpochyby významný vplyv na imunitu a celkové zdravie.
Aj keď orálne zdravie je od celkového zdravia neodlučiteľné, je často vážne zanedbané. Môžeme si za to často sami (najmä dlhodobým zanedbávaním zubnej hygieny a životným štýlom), avšak problémy sú aj komplexnejšie – systémové.
Jedným z vážnych dlhodobých systémových chýb je viera väčšiny (laikov i stomatológov), že infikovaný zub je možné liečit jednoducho, odstránením nervu (a ‘príslušenstva’), vyčistením koreňových kanálikov a zapečatením, a že takýto mŕtvy, no predsa vlastný zub je úplne v pohode a bude roky naďalej dobre slúžiť. Je to tak napriek tomu, že vážne výhrady voči takémuto liečeniu zubov trvajú už viac ako sto rokov, a ani najmodernejšie bežne dostupné technológie a liečebné postupy tieto výhrady doposiaľ nevyvrátili.
Ako prvý na toxicitu mŕtvych zubov po rozsiahlom výskume už v roku 1900 upozornil známy zubný lekár Dr. Weston Price. Price nepracoval osamote. Výsledkom jeho celoživotného výskumu, na ktorom splupracoval s 90. špecialistami z mnohých oblastí zdravia, boli dva výskumné závery obsahujúce dovedna 1400 strán.
Po jeho smrti bolo však prirodzeným želaním ľudí zachovať si vlastné zuby za každú cenu. Americká dentálna asociácia (ADA) takémuto trhovému dopytu rada vyhovela, kedže kvalitné náhrady zubov v tej dobe neexistovali. Iný zubný lekár, Dr Mahrady, ktorého si ADA najala, vzácnú prácu Dr Pricea zámerne zdiskreditoval v tom zmysle, že sa nijako neunúval Priceov výskum preveriť prakticky, opakovaným výskumom priamo na ľudoch a zuboch, ale
jednoducho tak, ze zmanipuloval dáta tak, aby sedeli vtedajšej lukratívnej teorii (platnej až dodnes), že liečené mŕtve zuby sú aj vyliečitelné a nespôsobujú žiadne problémy. Hlásali tiež, ba hlásajú dodnes, ze Weston Price robil výskum nedôsledne a zbabral ho. Pravda je však taká, že napriek istým byrokraticko-akademickým nedostatkom Dr Price urobil v tomto smere viac výskumu, ako ktokoľvek iný predtým a potom.
Napriek snahám o diskreditáciu práce Dr Pricea, ku koncu 30. rokov 19 storočia vačšina stomatológov i lekárov považovala jeho výsledky za hodnoverné a najmä bol konsenzus v tom, že mrtvé zuby spôsobujú infekcie inde v tele. Minimálne 15 neskorších rôznych výskumných prác prvotné bádania Dr Pricea potvrdilo.
Nato však prišiel pán Pasteur s penicilínom a s vierou v to, že v tele dokáže zničiť všetky infekcie, vrátane baktérií v mrtvých zuboch. Nikomu nevadilo, že penicilín sa do mrtvého zuba z logického dôvodu nemohol a nemôže dostať.
A tak sa celé roky veselo ‘liečili’ zuby tak, že sa po odstránení nervov stali mrtvými a roky sa pomaly rozkladali (hnili) pod zlatými korunkami bohatých ľudí. Tým, ktorí si takýto ‘luxus’ dovoliť nemohli, boli infikované zuby jednoducho vytiahnuté. A tak po Amerike (a postupne inde) po svete chodili (a stále aj chodia) ľudia s plnými ústami zlata a pod ním hnijucími zubami, a divia sa, prečo donekonečna tŕpia nespočetnými zdravotnými problémami.
V roku 1993 však prišiel pre stomatologické zriadenie šok v podobe knihy Dr. Meiniga. Meinig nebol hocijaky zubár. Bol kapacita rovno v endodontike, teda v stomatológii zaoberajúcou sa práve liečením zubných kanálikov. Bol kapacitou preto, lebo sa týmto špecializovaným oborom zaoberal celých 50 rokov. Navyše bol jedným z 19. pokračujúcich základateľov americkej endodontickej asociácie, u ktorého liečbu koreňov študovalo mnoho zubných lekárov. Vďaka svojej prestíži sa neskôr stal aj hlavným zubným lekárom filmovej smotánky v Century Fox.
Dr. Sam Meinig ale nebol s výsledkami svojej dlhoročnej práce spokojný. Bol dlhodobým svedkom zlyhávania liečených mŕtvych zubov a ich vplyvu na zdravie. Na sklonku svojej kariéry podrobne preštudoval výskumné materiály Dr. Westona Pricea. Samozrejme, znovu prešetril celkový (nielen dentálny) stav mnohých svojich pacientov. Výsledkom bola pre dentálnu obec zdrvujúca kniha Root canals – great cover up (ang. Koreňové kanáliky – obrovské zakrývanie pravdy).
K akým poznatkom teda prišli Dr Weston Price, Dr Meinig a mnohí iní, zhrnieme v nasledujúcich bodoch.
Všetko to začína neliečeným zubným kazom. Na jeho vzniku sa podieľa najmä nesprávna strava a hygiena, spôsobujúca acidobazickú nerovnováhu (preváha kyslosti) v ústnej dutine a zníženie iónov vápnika v krvi a slinách (čo spôsobuje odliv vápnika zo zubov a následne narúšenie skloviny kyselinami v ústach). Za hlavých páchateľov spôsobujúcich zubné kazy považovali cukor a bielu múku.
Živý zub má okrem hlavného koreňového kanála, v ktorom je hlavný nerv a cievny systém, aj bočné, tzv. laterálne kanáliky. Okrem toho sa skladá aj z niekoľko kilometrov dlhých pórovitých mikrokanálikov, cez ktoré je zub vyživovaný, a cez ktoré sa zub aj spätným mechanizmom odvápňuje (najmä vplyvom zvýšenej glukózy v krvi a vplyvom kyselín z rozkládajúcich sa zvyškov jedál z ústnej dutiny).
Zub môže odumrieť sám, napr. v dôsledku úrazu, agresivného škrípania zubami, alebo odstránenim jeho nervu a cievného systému (laicky, drene), a to zvyčajne po rozšírení a preniknutí infekcie z neliečeného kazu z jeho tvrdých častí (enamel a dentín).
Mŕtvy zub sa stáva mŕtvym a toxickým (hoci na začiatku len vo veľmi malej miere) od chvíle, keď je odpojený od nervového a cievného systému.
To, že je mŕtvy zub septický a toxický, a čím starší, tým septickejší a toxickejší, je nespochybniteľné. Otazka je len, kedy a do akej miery sa jeho toxicita prejaví. To závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však na celkovej imunite konkretného človeka a teda aj na životnom štýle. V každom prípade ale imunita nie je stavaná na to, aby čelila nepretržitej a dlhodobej chronickej infekcii z obzvlášť toxických a pomaly rozkladajúcich sa zubov. Akékoľvek snahy akokoľvek dobrej imunity skôr či neskôr takým či onakym spôsobom zlyhajú.
Keďže mŕtvy zub je odpojený od nervového systému, neboli, a to často aj napriek tomu, ak už spôsobil rozsiahly nález a úbytok kosti v jeho okolí, jasne viditeľný nielen na dentálnom CBCT, ale dokonca aj na bežnom rontgene. Preto sa mu hovorí ‘tichý a bezbolestný zabiják’.
Dr Price a iní sa nestretli s mŕtvym zubom, ktorý by nebol viac či menej infikovaný a toxický a to bez ohľadu na to, či v oblasti mŕtveho zubu bol nález, alebo nie. Úplne čistý (nekontaminovaný, bez prítomnosti baktérii a toxínov) mŕtvy zub, pokiaľ je v ústnej dutine, jednoducho neexistuje. Ak niekto tvrdí opak, klame, či už vedome, alebo nevedome. Nielenže je to logický fakt, ale tí, čo sa roky mrtvými zubami zaoberali, takýto zub nenašli ani napriek tomu, že boli endodonticky ošetrené (liečené) najlepšími špecialistami a metódami.
Dúfať, že dnešná endodontika je predsa pokročilá a vyspelá, je skôr vierou ako realitou. Totiž, v použitej literatúre nižšie nájdete niekoľlko súčasných zdrojov (r. 2017 až 2023), ktoré jasne a zreteľne poukazujú na to, že ani najnovšie a najlepšie metódy v ideálnych laboratórnych podmienkach nedokázali ľudské mrtvé zuby zbaviť úplne všetkých mikroorganizmov.
Dr. Price skúmal účinok mŕtvych zubov na stovkách zajacov. Všetky zajace, ktorým implantoval mŕtve zuby z človeka, do štyroch dní podochli, pričom mali podobné príznaky ochorení ako darcovia zubov. Naopak, nezdochol a ani nijako neochorel žiadny zajac s implantovaným zdravým zubom.
Kolónie baktérií (a toxíny z nich), ktoré sa zvyčajne nachádzajú len v mŕtvych zuboch, boli nájdené na iných miestach v tele a to len u ľudí, ktoré majú mŕtve zuby. U ľudí bez mrtvých zubov podobné kolónie baktérii zvyčajne neexistujú.
Spomedzi asi 500 rôznych baktérií, najčastejšou, ktorá osídľuje mŕtvy zub, najmä hrot koreňa (apex), je nebezpečný Enterococcus faecalis, teda tá istá baktéria, ktorá prevláda v stolici. Nachádza sa v hojnom počte aj pri zápale ďasien a paradentóze, ale osobitne v mŕtvych zuboch. Tu máte odpoveď na otázku, prečo niektorí ľudia majú neznesiteľný zápach z úst.
- Túto baktériu je obzvlášť ťažké zničiť. Má výnimočné charakteristiky a preto vie dobre prežiť v extrémnom prostredí mrtvého zuba.
- Prežíva v prostredí veľmi chudobnom na výživu (akým je mŕtvy zub).
- Prežíva napriek mnohým chemickým liekom (napr. calcium hydroxide a sodium hypochlorite).
- Vytvára tvrdý biofilm aj v liekmi ošetrených kanáloch zuba.
- Preniká do, a metabolizuje (ako pri zvyškovej strave v stolici) tekutiny v dentinových kanálikoch zubov a priľnieva (prilepí) sa na kolagen (základná štruktúra tkaniva), ktorý potom rozkladá.
- Je silne rezistentná na antibiotiká.
- Prežíva v extrémnych podmienkach ako veľmi nízke pH, vysoký obsah solí a vysoké teploty.
- Vie prežit napriek dlhému obdobiu hladovania a žije len z dentinálnych tkaniv a tekutín ktoré sú do zuba vsiaknuté zo zubnej chrupavky. A takto pomaly rozkladá mŕtvy zub a spôsobuje jeho hnilobné pocesy – podobne, ako to robí aj v stolici.
A to je len jedna z 500 kolónií baktérií, ktoré zvyčajne osídľujú mŕtve zuby!
Aj veľmí nepatrné množstvo baktérii z mrtvého zuba môžu sposobiť vážne zdravotné problémy, najmä srdcovo-cievného charakteru.
Baktérie v dentinálnom tkanive zuba nie je možné zničit antibiotikami, nielen kvôli zložitej anatómii dentinu, ale aj preto, že zub je už predsa odpojený od cievného systému a žiadne antibiotiká sa k nemu nedostanú. Je do istej miery možné eliminovať infekciu v okolí mrtvého zubu, ale nikdy v samotnom zube.
Baktérie v mrtvých zuboch produkujú aj nebezbečné toxické látky (nebezpečnejšie ako samotné baktérie), vrátane neurotoxínov (viď napr. spojenie s demenciou). Dr. Price to zistil tak, že mikroorganozmov zbavenú dentintinálnu tekutinu z mrtvého zuba vstrekol do pokusných králikov, ktoré na to čoskoro všetky umreli.
Ďalšou častou nebezpečnou baktériou obývajúcou mrtvé zuby je Clostridium botulinum. Táto baktéria sa bežne nachádza v ovocí a v mede a je zvyčajne úplne bezpečná. Stáva sa však obzvlášť nebezpečnou, ak žije v prostredí chudobnom na kyslík, ako napríklad poškodené konzervy a, akože inak, mŕtve zuby. V takomto prostredí produkuje nebezpečný exotoxín známy ako botulotoxín. Keďže ide o exotoxín, ktorý je telu cudzí, imunita si s ním nevie dostatočne a účinne poradiť.
Toxicita z mŕtvých zubov je prirovnávaná syndrómu toxického šoku z tampónov. Samotné baktérie z tampónov nie sú tak nebezpečné, ako exo-toxiny, ktoré tieto baktérie produkujú v na kyslík chodobnom prostredí pošvy. Tieto nebezpečné toxíny kolujú cez krvný obeh po celom tele a spôsobujú sepsu a zlyhávanie orgánov. Pri mŕtvych zuboch je to podobné, lež omnoho pomalšie, čo by sa dalo nazvať ako syndróm chronickej toxicity. Podobne, ako tampón, ani mŕtvy zub nespôsobuje akútne problémy a bolesť v oblasti pôvodu (zdroj infekcie) toxicity.
Price a iní zistili, že je veľmi zložité sterlizovať dokonca aj vytrhnutý zub, a to aj silnejšími chemikáliami, ako tie, ktoré sa používajú na čistenie zubných kanalikov v ústach.
Pri skúmaniach osemdesiat percent zubov s ošetrenými kanálikami prepúšťalo baktérie už do jednej hodiny po zákroku, a v 84 percent takýchto zubov do 72. hodín vykazovalo najagresívnejšiu baktériu Enterrococcus feacalis! (Viď štúdiu Microbiology and treatment of acute apical abscess).
Aj napriek faktu, ze mŕtvy (predtým infikovaný) zub nie je možné sterlizovať a čím ďalej, tým viac do tela uvoľňuje baktérie a toxiny z nich, Dr Price ani Meinig netvrdili, že všetky takéto zuby je nutné hneď vytiahnúť. Vo vtedajších časoch a pri vtedajšej životnej úrovni a strave, mŕtve zuby nespôsobovali bádateľné zdravotné potiaže asi 30% ľuďom.
Avšak to, že zub nespôsobuje citeľné problémy (symptómy), vôbec neznamená, že je čistý, nie sú v ňom mikroorganiizmy a toxíny, ktoré sa pomaly uvoľňujú do tela.
Dr Price a iní mikrobiologicky preskúmali okolo 5000 mŕtvych zubov, pričom ani jeden z 5000 takýchto zubov nebol čistý, bez baktérii a toxínov.
To, či a do akej miery mrtvý zub spôsobí symptómy (problémy), záleží od mnohých faktorov, predovšetkým však od genetickej predispozície, stavu imunitného systému, ako včas (po infikovaní drene) a kvalitne bol zub ošetrený a od toho, v akom momentélnom stave je. Mŕtve zuby (a najmä staršie a tie, ktoré na CBCT snímkoch vykazujú nálezy) by určíte nemali byť ponechané u ľudi, ktorí majú podlomenú imunitu, sú často chorí (vrátane častej nádchy), majú akékoľvek chronické ochorenie a už vôbec nie u pacientov s ťažkými ochorenami.
Často až 50% deštrukcia (spôsobená mrtvým zubom) alveolarnej kosti, alebo až rozsiahle cysty a iné pokročilé nálezy sú viditeľné na bežnom rontgene.
V niektorých prípadoch nálezy v počiatočnom štádiu nemusia byť viditeľné ani na CBCT snímku, hoci skúsení dentálni rádiológovia našli väčšie či menšie patologické zmeny pod všetkými mŕtvymi zubami!
Ak pri mŕtvom zube nie je bádateľný nález ani na CBCT snímku, neznamená to, že nie je toxický a baktérie a toxické látky z neho nepresakujú do tela. To, či baktérie a toxíny vytvoria v okolí koreňa mrtvého zuba nález, alebo nie, záleží od viacerých faktorov.
Srdcovo-cievny systém je naviac postihovaný bakteriálnym (najmä streptokoky usadzujúce sa na srdcových chlopniach) a toxickým zaťažením z mrtvých zubov.
Orálne infekcie, vrátane mrtvých zubov spôsobujú, alebo prijnajmenšom prispievajú a zhoršujú, celý rad ochorení, od častých nádch, angín, bronchytíd, očných a ušných infekcii, reumatizmu, alergií, degeneratívných, imunologických a duševných ochorení, až po vážne choroby.
Dr Price, a po ňom, vrátane otca chirurgickej stomatológe Dr Blacka*, poukazovali aj na problém tzv. kavitácií – nezahojených a infikovaných zubných lôžok (dier) po zubných extrakciách, ktoré obsahujú baktérie, toxíny a osteomyielitické a osteonekrotické zubné tkanivo. Kavitácie, nazývané tiež ako mäkké gangrény, vznikajú z dôvodu nekvalitných extrakcii (zvyčajne infikovaných živých alebo mŕtvych) zubov. Nekvalitných v zmysle, že počas extrakcie často nie je infikovaná rana dokonale očistená a nie je odstranená periodontálna chrupavka (ktorá delí zub od ďasna – je veľmi silná, keďže jej úlohou je o.i. aj čeliť silnému žuvaciemu tlaku, ako nejaký tlmič), ktorá je rovnako infikovaná. Periodontálna chrupavka je potom prekážkou medzi ranou a ostatným tkanivom, kvolí ktorej imunita nedokáže pozostalú infekciu a zápal dokonale vyliečiť. Výsledkom je neukončené hojenie (o neokončenom a pretrvávajúcom hojení a vplyve na zdravie sme písali v knihe Rakovina – prečo stale umierame bez spoznania pravdy…) a chronický zápal (ktorý samozrejme často nebolí, pokiaľ nie je rozšírený až po najbližší nerv) s tým, že ponechaná chrupavka bráni resorbcii a vyplneniu zubného ložiska novým kostným tkanivom. Nekvalitne ošetrená a očistená rana po extrakcii je veľmi častým dôvodom neúspešných implantátov, ktoré telo môže odmietnúť aj pri malom množstve v rane pozostalých baktéríí a toxínov.
*Dr Black bol zakladateľom modernej stomatológie v USA a je považovaný za otca chirurgickej stomatológie. Napriek tomu sa jeho práce o nebezpečí kavitácií po zubných extrakciách málokedy na fakultách spomínajú.
Infekcie ďasien ako gingvitída a paradentóza sú rovnako zlé, avšak s rozdielom že baktérie sa množia rýchlejšie, avšak nie sú tak agresívne (keďže žijú v omnoho menej drastických podmienkach než v mŕtvom zube). Tieto ochorenia sú viac viditeľné, zreteľné, odhaliteľné a liečiteľné a obvykle aj vyliečiteľné. Podotknúť treba nevysvetliteľnú logiku, že je dnes už každému lekárovi jasné, že gingvitída a najmä parodontitída sú spojené s množstvom vážnych ochorení. Na druhej strane je ale naďalej ignorovaný, ba tvrdohlavo až arogante a niekedy aj agresívne popieraný fakt, že mrtvý zub nie je možné ošetriť tak, aby nebol stále väčším mikrobiologickým ložiskom a záťažou, a skôr či neskôr nespôsoboval menšie, väčšie a vážne zdravotné problémy. Baktérie a toxíny z mrtvých zubov unikajú do tela pomalšie ako pri gingvitíde a paradentóze, avšak sú omnoho agresívnejšie, keďže sa museli prispôsobiť omnoho zložitejšiemu prostrediu (v tvrdej štruktúre zuba) ako baktérie v ďasnách.
Ako sú fakty ignorované endodontickým zriadením
Bežná rada endontológov je taká, že bolestivý a infikovaný zub sa pokúsime vyliečiť antibiotikami. Ak sa to nepodarí, nerv (a celú zubnú dreň) vyberieme*, mechanicky a chemicky vyčistíme, zúbok zapečatíme a je to. Zachránili sme ho, a funguje pekne dalej ako každý iný zub. Žiaľ to, že takto zachránený zub si teraz pomaly hnije, už málokoho zaujíma. Často až pokiaľ nie je neskoro.
*Zubná dreň ve veľmi dôležité a komplexné nervové a vaskulárne ústrojenstvo a mnohí biologickí stomatológovia ju považujú akoby za samostatný orgán.
Dentálne, predovšetkým endodontické asociácie ignorujú dlhodobé informácie o rizikách mŕtvych zubov, klamlivo tvrdiac, že toxicita mŕtvych zubov bola vyvrátená pred 70. rokmi. Odvolávajú sa často alibisticky na to, že výskumy Dr. Westona Price sú predsa staršie ako sto rokov a na to, že predsa kvôli mŕtvým zubom ľudia hromadne neumierajú. A skúmal to vôbec niekto tak, ako predčasné úmrtia v dôsledku fajčenia a alkoholizmu? Neskúmal!
Oháňajú sa úplne blúdnymi a irelevantnými štatistikami, tvrdiac, že 97% ošetrených zubných kanálikov je úspešne vyliečených. Za úspech sa však považuje len číri fakt, ak takýto ,vyliečený zub zotrvá v ústach bez očividnej infekcie po dobu ôsmych rokov (nuž aj fajčiari prežívajú viac ako osem rokov…). To, že takýto zub spôsobuje celý rad vážnych chorôb, nikoho nezaujíma.
Istá endodontická asociácia v USA sa znížila až k vyhláseniu, že baktérie a toxíny z mrtvých zubov sa nedostávaju do tela, ale zostávajú len v zube (prípadne v jeho úzkom okolí). V inej časti však varovali pred použitím paraformaldehydu (ako účinnejšej alternatívy výplne kanálikov – gutaperči) s tým, že toxíny z neho môžu cirkulovať po tele, infiltrovať krvný obeh, lymfatické cesty a orgány (ale baktérie a toxíny z mrtvého zubu nejakým zázračným spôsobom nemôžu?!).
Namiesto započatia zodpovedného výskumu (hoci aj nezainteresovanému laikovi by po predstavení základných faktov malo byť jasné, že mŕtve zuby nemôžu byť neškodné) o (ne)škodlivosti mŕtvych zubov, len bez podloženia popierajú akékoľvek obavy a agresívne napádajú a diskeditujú každého, kto na tieto veci poukazuje – vrátane mnohých svedomitých zubných lekárov, ktorí o probléme mŕtvych zubov vedia.
Neexistuje jeden zodpovedný výskum, ktorý by zaručil neškodnosť mŕtvých zubov. Naopak, ani najnovšie výskumy za posledných päť rokov (viď zdroje na konci článku), ani prinajmenšom nepresvedčujú, že mrtvé zuby je možné dostupnými metódami na Slovensku ošetriť tak, aby sa vplyvom mikroorganizmov nerozpadali a baktériami a toxínmi nezaťažovali telo.
Doposiaľ stále platí (viď najnovšie výskumy), že ako bežne dostupnými metódami (mechanické čistenie koreňa, chemickým výplachom a nasledné zapečatenie gutaperčou) tak ani najnovšími metódami, je z anatomického (zložita štruktúra zuba) a biologického (agresívne bakteriálne kolónie žijúce v hĺbke tohto nedostupného tkaniva, a ťažko odstrániteľný biofilm, ktoré tieto kolónie vytvárajú) hľadiska nemožné zub ošetriť tak, aby bol na 100% sterilný, aby sa po čase nerozkladal a nespôsoboval lokálnu a neskôr systémovú infekciu.
Svedomitý a znalý zubný lekár nemôže po zhodnotení všetkých faktov tvrdiť, že mŕtve zuby sú neškodné.
Tvrdenia, že mŕtve zuby sú neškodné, sú podobné tvrdeniam o neškodnosti fajčenia (niečo, čo medicínsky system tvrdo propagoval celé dekády), alebo popieraniu dôležitosti umývania rúk pred operačnými zákrokmi.
Ako ďalej s mrtvými zubami v ústach?
Biologickí zubní lekári tvrdia, že len u takého človeka nemusí ísť starý mrtvy zub von, ktorému nezáleží na čo najlepšom zdraví.
Len najnovšie metódy ošetrenia nového mrtvého zubu po odstránaení drene môžu relatívne zaručiť, že dlhé roky nebude spôsobovať bakteriálnu infekciu a toxicitu.
V roku 2016 prišiel na svet prelomový erbiový laser, ktorý pomocou v nastavení SWEEPS (niečo ako laser na steroidoch) svojími šokovými fotoakustickými impulzami dokáže preniknúť hlboko do štruktúry zuba, vrátane tvrdého dentinu, a pacifikovať väčšinu* agresívnych mikroorganizmov, najmä Enterrococcus feacalis. Veľký pokrok nastal aj v koreňových biokeramických výplniach ako napr. BC Endosequence filler s vysokou biokompatibilitou, vysokým pH (čo po ošetreni SWEEPS laserom na dlhé roky nedovolí množeniu nových mikroorganizmov), vysokou osteogenecitou a hydroxyapatitou (teda podporuje regeneráciu predtým narušeného kostného tkaniva), vysokou priľnavosťou na dentín v koreni zuba a nulovou zmenou objemu (nezmenšuje sa) – čo znamená, že medzi dentinálnou stenou kanalika a výplňou sa nevytváraju mikromedzery vhodné pre život baktérií (ako sa to deje pri výplni gutaperča). Okrem toho je na ošetrenie zuba pred jeho výplňou vhodné použiť injekcie s ozónom. Tento plyn vie tiež vykynožiť mikroorganizmy v hĺbke tvrdého tkaniva.
* Maximálne však bolo zničených 90% mikroorganizmov a to v kombinácii s koncentrovaným 5,25% hypochloridom sodným – podľa výskumov na už vytrhnutých zuboch, v ideálnom proterdí laboratória. Viď zdroje nižšie.
Problémom však je, že spomínaný erbiový laser je podľa naších informácií na SK dostupný len na jednom mieste na Slovensku a to v Liptovskom Mikuláši.
Taktiež, nie je jasné, či erbiový laser dokáže zničiť mikroorganizmy v dlhodobo infikovanej zubnej chrupavke a okolitom kostnom tkanive, hlavne u staších mŕtvych zubov.
Ak ma človek optimálne zdravie – koreňová výplň bez erbiového lasera by mohla byť z holistického hľadiska stále vhodná, avšak len za predpokladu, že zub je riadne a svedomito očistený a sterlizovaný aspon bežným dentálnym laserom. Musí byť tiež celý vyplnený biokeramickým biodentínom, určite nie gutaperčou (ktorá podlieha mikro-zmršťovaniu a teda prepúšťaniu baktérií a toxínov). Dobre ošetrený mŕtvy zub, čo najlepšie sterlizovaný bežným dentálnym laserom a vyplnený kvalitným BC biodentínom bude neškodnejší a bude mať dlhšiu trvácnosť ako zub ošetrený len bežnými metódami.
Ak by sme mali zhodnotiť neškodnosť a bezpečnosť mŕtvych zubov od najlepších po najhoršie, bolo by to takto:
- Zub a korene čo najskôr a čo najlepšie ošetrené mechanicky, chemicky, FOTONA erbiovým laserom a vyplnené BC biodentínom (ideálne Endoseqence BC sealer alebo ProRoot BC sealer), ktoré majú najlepšie antibakteriálne a osteogénne vlastnosti), a následne ukončené nemetálovou plombou či korunkou. Životnosť a neškodnosť pri svedomitej orálnej hygiene je cca 30 rokov.
- Zub a korene čo najlepšie ošetrené mechanicky, chemicky, a bežným dentálnym laserom a vyplnené BC biodentínom (idealne Endoseqence BC sealer alebo ProRoot BC sealer), ktoré majú najlepšie antibakteriálne a osteogénne vlastnosti), a následne nemetálovou plombou či korunkou.
- Zub a korene čo najlepšie ošetrené mechanicky, chemicky, a vyplnené BC biodentínom (idealne Endoseqence BC sealer alebo ProRoot BC sealer), ktoré majú najlepšie antibakteriálne a osteogénne vlastnosti), a následne nemetálovou plombou či korunkou.
- Zub a korene čo najlepšie ošetrené mechanicky, chemicky, a vyplnené klasickou gutaperčou a završené BC biodentínom (idealne Endoseqence BC sealer alebo ProRoot BC sealer), ktoré majú najlepšie antibakteriálne a osteogénne vlastnosti), a následne nemetálovou plombou či korunkou.
- Zub a korene čo najlepšie ošetrené mechanicky, chemicky, a vyplnené klasickou gutaperčou a završené bežnou, výplňou (bez antibakteriálnych a osteogénnych vlastnosti), a následne nemetálovou plombou či korunkou.
- Zub a korene nesvedomite a narýchlo (žiaľ, takto sú robené mnohé korene!) ošetrené mechanicky, chemicky, a vyplnené klasickou gutaperčou a završené bežnou, výplňou (bez antibakteriálnych a osteogénnych vlastnosti), a následne nemetálovou plombou či korunkou.
- Zub a korene nesvedomite a narýchlo (žiaľ, takto sú robené mnohé korene!) ošetrené mechanicky, chemicky, a vyplnené klasickou gutaperčou a završené bežnou, výplňou (bez antibakteriálnych a osteogénnych vlastnosti), a následne metálovou plombou či korunkou. Životnosť a neškodnosť je asi dva mesiace až maximálne 2 roky.
Orálna hygiena
Pre zachovanie optimálneho zdravia ústnej dutiny a pre čo najmenšie riziko zubných kazov je dôležité:
- Pred večerným umytím zubov je dôležité dentálnou niťou a medzizubnou kefkou vhodného priemeru očistiť medzizubný priestor od nánosov jedla a povlaku.
- Správne a kvalitné čistenie zubov ráno pred raňajkami (po raňajkach zuby dobre vypláchnuť, prípadne jemne umyť kefkou) a pred spaním. Odporúčame investovať do kvalitnej elektrickej kefky ako napr. SONY PHILLIPS.
- Po úmyti kefkou je potrebné zuby a ďasná flosovať – vypláchnuť vodnou triskou. Budete prekvapení, ale aj po čistení zubov medzizubnou kefkou a riadnou kefkou, vodná sprcha viditeľne odstráni ďalšie najmenšie častice potravy. Odporúčame investovať do kvalitného ústného irigátora ako napr. Waterpik. Do nádržky s vodou (ideálne destilovaná alebo reverzno-osmózna voda) je dobré pridať 3% preroxíd vodíka, ktorý ničí baktérie.
Zuby je dôležité umyť alebo aspoň dobre vypláchnuť po konzumácií istých jedál, najmä kyslých, sladkých a obsahujúcich cukor a lepok.
Funkčná výživová medicína a orálne zdravie – v krátkosti
V celostnej (holistickej) medicíne sa oddávna traduje, že zdravie ústnej dutiny a zubov sú zrkadlom zdravia tela, a naopak, aj na celkové zdravie významne vplývajú. Pre zabezpečenie ich optimálneho zdravia je dôležité:
- Samozrejme, čo najlepšia orálna hygiena
- Pravidelné zubné kontroly. Nie je zubár ako zubár a žiaľ, je nemálo stomatológov, ktorí svoju prácu vykonávaju skôr ako nutnosť, nie ako dôležité poslanie. Nájsť kvalitného, rozumného a svedomitého stomatológa nie je ľahké, ale iste existujú. Viacerí naši čítatelia a sympatizanti odporúčajú vynikajúcu stomatologickú ambulanciu Martident sro v Košiciach, špecializujúcu sa okrem iného aj na ochorenia ďasien, kde okrem vynikajúcej hygieny liečia vskutku pokrokovými metódami vrátane dentálneho lasera, kolagénu, krvnej plazmy a pod.
- *Maximálne vyhýbanie sa spracovaným (rafinovaným) cukrom. *Podstatné obmädzenie jednoduchých sacharidov ako pečivo, cestoviny a pod., ktoré sa rýchlo metabolizujú na glukózu (zas len ten cukor). Cukor a jednoduché sacharidy, ktorými je ľudstvo predavkované viac, ako čímkoľvek iným, spôsobujú na ľudskom zdraví väčšiu mizériu, ako mäso, alkohol, drogy, cigarety, výfukové splodiny, prírodné katastrófy a azda aj vojny. Následné užívanie chemických liečív na choroby spôsobené cukrom a jednoduchými sacharidmi potom spôsobuju ešte o to väčšiu mizériu. Samozrejme, vyspelému (rozumej globálnemu priemyselnému korporátnemu a farmaceutickému) svetu to obzvlášť vyhovuje a verte, nie je to žiadna konšpirácia (kiež by bola), ako to môžu isté skupiny označiť.
- Čo najprirodzenejšia a živá strava. Bohatá najmä na probiotické potraviny.
- Dostatok vitamínov C, D (hrubo podceňované), K2, horčíka a vápnika (vápnika je zvyčajne dosť v prirodzenej strave) a fosforu.
- Dostatočný pitný režim (a čistá vysokohorská alebo filtrovaná nekamenistá voda). Ideálna voda na pitie nesmie mať vysoký obsah minerálov (vodný kameň), ideálne 50, max. 100 ppm. Slovenské minerálky majú obsah vodného kameňa od 400 do 700 ppm! Tieto minerálky nesmú byť súčasťou denného pitného režimu.
* Je dávno zistené, že zubný kaz nevzniká priamo kvoli nepriaznivému prostrediu v ústach (zlá hygiena a kyslé prostredie). Cukor a jeho zvýšená hladina v krvi (zvýšenie cukru v krvi spôsobujú aj jednoduché sacharidy ako múčne jedlá, biely chlieb, cestoviny atď.) spôsobuje stress na endokrinnú časť hypotalamu, ktorý následne vysiela signál priušným žľazám, čo rýchlo spôsobuje spätný tok dentinálnej tekutiny vyživujúcej zub, a teda odliv vápnika a iných minerálov zo zubov a nasávanie kyselín z ústnej duiny do zuba cez jeho dentín (a teda jeho pomalú deštrukciu – kaz. (Viď literatúru na konci. Ako vzniká zubný kaz a ako cukor spôsobuje odvýživenie zubu)
*Namiesto cukru existujú nespočetné náhradné sladidlá, z ktorých najhorší je chemický aspartám. Med a agave sú prirodzená náhrada cukru, avšak s vysokou glykémickou hodnotou a musia sa používať s mierou, najmä u chorých ľudí. Neškodným, a pre zdravie zubov prospešným prírodne derivovaným sladidlom je erytritol, ktorý v porovnaní so xylitolom nemá nepriaznivé účinky na trávenie (ako nadúvanie) a oproti xylitolu zabraňuje vzniku zubného povlaku a kazu o cca 30% viac (xylitol o cca 15%). Erytritol má nulovú glykémicku hodnotu.
V krátkosti o implantátoch. Titánové alebo zirkónové?
Už dekády sú ako náhrada zubov používané titánové implanty. Dlho sa považovali za úplne biokompatibilné (teda že ich vraj telo úplne a na 100% prijalo), nekoródujúce a mechanicky veľmi odolné. Avšak, napriek tomu, že mnohí implantológovia stále ignorujú alebo prinajmenšom zľahčujú čoraz viac známe menej či viac vážne rizika spojené s titánovými implantátmi, odborná literatúra hovorí jasne. Existujú alergické reakcie na titánové implantáty a na zliatiny, z ktorých sú často vyrobené, a tiež existuje (napriek predošlým domnienkam, že titan vôbec nekoróduje) tzv. tribokorózia samotného titánu, z ktorého povrchu sa vplyvom dlhodobého mechanického namáhania a biologického vplyvu (krv, sliny, enzýmy atď.) uvoľnujú nebezpečné ióny a častice titánu. To spôsobuje mikrozápaly v okoli implantátu, šírenie nebezpečných anaeróbných baktérií (podobne ako pri mŕtvych zuboch) a toxínov z nich. Výsledok pre zdravie môže byť napokon podobný ako pri mŕtvych zuboch.
Na druhej strane sú zirkonové implantáty, ktoré majú z hľadiska biokompatibility omnoho väčší úspech, keďže sú úplne bezkovové, nekoródujú, menej podliehajú implantitíde a perimplantitíde (keďže sú menej atraktívne pre priľnavosť baktérii a biofilmu z nich) a sú vhodnejšie aj pre pacientov s alergiami a inými imunologickými ochoreniami. Ich hlavnou nevýhodou je vyššia náchylnosť na lámavosť (avšak pri správnej voľbe implantu sa toto riziko podstatne znižuje) a zatiaľ nie sú tak technicko-dentálne flexibilné ako titánove implantáty.
Čoraz viac implantológov na západe sa prikláňa k používaniu zirkónových implantátov a aj samotný švajčiarsky výrobca jedných z najkvalitnejších titánových implantátov Straumann uznáva, že zirkónové implantáty sú budúcnosť.
V každom prípade, rozhodnutie je predovšetkým na pacientovi. Ak sa však rozhodnete pre titánový implantát, určite tak nerobte bez toho, aby ste si neurobili alergologický (na titan a iné zliatiny v implantátoch) genetický a bakteriologický test. V opačnom prípade riskujete menej či viac závažné komplikácie spojené s účinkom titánu v tele a odmietnutie implantu.
Chceme tu však podotknúť fakt, že aj ak titánový (či už 100 percentný alebo zliatinový) implantát nespôsobuje očividné a citeľné problémy (a všetky alergologické a genetické testy sú negatívne), neznamená to, že nekoróduje (každý titán, aj ten najkvalitnejší podlieha spomínanej tribiokorózií) a že sa z neho do tela neuvoľňujú zdraviu škodlivé mikro alebo nano častice.
Na záver, aj najlepší implantát na svete, titánový alebo zirkonový, môže spôsobiť vážne komplikácie ak je zanedbaná ústna hygiena.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
Použité zdroje
The Root Canal Cover-Up: Did George Meinig Have it Right? (2021) https://myholisticdentist.com/2021/10/07/the-root-canal-cover-up-did-george-meinig-have-it-right/
Baktérie sú prítomné aj v zdanlivo bezproblémových mrtvých zuboch: Comparison of endodontic bacterial community structures in root-canal-treated teeth with or without apical periodontitis (Journal of Medical Microbiology, 2010) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20688952/
Britská NHS hovori o max 8-10 r trvanlivosti mrtvých zubov- https://www.nhs.uk/conditions/root-canal-treatment/what-happens/#:~:text=Root%20canal%20treatment%20is%20usually%20successful%20at%20saving%20the%20tooth,for%208%20to%2010%20years.
Present status and future directions: Microbiology of endodontic infections (International Endodontic Journal, 2022) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34958494/
Microbiology of Root Canal Infections (Primary Dental Journal 2016) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28826437/
Endodontic microbiology (Journal of conservative Dentistry, 2010) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3010028/
Strategies for Biocompatible Endodontics (International Academy of Oral Medicine and Toxicology) https://www.healthfirstdental.com/wp-content/uploads/2019/10/stragegies-for-biocompatible-endo.pdf
DNA Studies Confirm Dr. Weston Price’s Century-Old Findings
Periodontal Disease and Nuclear and Oxidative DNA Damage https://www.intechopen.com/chapters/55150
Systematic Review on the Role of Lasers in Endodontic Therapy: Valuable Adjunct Treatment?https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32630217/
Laser activated irrigation with SWEEPS modality reduces concentration of sodium hypochlorite in root canal irrigation (2022) https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1572100022001600
Synergistic Antimicrobial Effect of Photodynamic Inactivation and SWEEPS in Combined Treatment against Enterococcus faecalis in a Root Canal Biofilm Model: An In Vitro Study (2023 Iran a Veľká Británia) – doposiaľ najlepšia metóda dezinfekcie mrtvého zuba MIMO ÚSTNEJ DUTINY podstatne znížila, avšak úplne nezničila nebezpečné baktérie). https://www.mdpi.com/2076-3417/13/9/5668
The Efficacy of Erbium Laser in Infected Root Canals: ex vivo study (European Scientific Journal 2017) doposiaľ najlepšia metóda dezinfekcie vytrhnutého mrtvého zuba MIMO ÚSTNEJ DUTINY, SWEEPS laser v kombinácii s 5,25% koncentrovaným hypochloritom sodným podstatne znížila (90%) prítomnost nebezpečnej baktérie E. Feacalis. https://www.researchgate.net/publication/320941629_The_Efficacy_of_Erbium_Laser_in_Infected_Root_Canals_ex_vivo_study
Dangers and Side Effects of Root Canal Treatment – https://carrumdownsdental.com.au/dangers-and-side-effects-of-root-canal-treatment/
Kavitácie (nezahojené chronicky infikované a často nebolestivé rany po extrakciách):
Neuralgia-inducing cavitational osteonecrosis in a patient seeking dental implants https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3513818/
DENTAL CAVITATIONS: WHAT ARE THEY AND HOW ARE THEY TREATED?
Oralne infekcie a vplyv na zdravie
Kardiovaskulárne zdravie – https://www.health.harvard.edu/heart-health/gum-disease-and-heart-disease-the-common-thread#:~:text=People%20with%20gum%20disease%20(also,or%20other%20serious%20cardiovascular%20event.
Association between chronic periodontal and apical inflammation and acute myocardial infarction (Odontology 2014) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23604464/
Periodontitis and cardiovascular diseases: Consensus report https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7027895/
Rakovina
Gum disease may increase risk of some cancers (British Medical Journal) https://www.bmj.com/company/newsroom/gum-disease-may-raise-risk-of-some-cancers/
Bacteria Residing at Root Canals Can Induce Cell Proliferation and Alter the Mechanical Properties of Gingival and Cancer Cells (Journal of molecular sciences, 2020)https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7672538/
Respiračné ochorenia
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3786481/
Neurologické ochorenia
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8180549/
Autoimunita
Autoimmunity-Basics and link with periodontal disease https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27664383/#:~:text=Bacteria%20in%20the%20dental%20plaque,autoimmune%20component%20of%20periodontal%20disease.
Zrak:
Do Oral Pathogens Inhabit the Eye and Play a Role in Ocular Diseases? (Journal of Clinical Medicine 2022) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9146391/
Orbital apex syndrome secondary to apical periodontitis of a tooth: a case report https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9484228/
Demencia
Association of periodontitis and oral microbiomes with Alzheimer’s disease: A narrative systematic review (Journal of Dental Sciences, 2022)
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9588805/
Celkové zdravie:
Systemic Health and Endodontics
Root cause (slov. Koreň problému), dokumentárny film o mŕtvych zuboch https://watch.plex.tv/movie/root-cause
Samozrejme, film Root cause mal aj patrične agresívnu odozvu takzvaných expertov z celého sveta, ktorí sa samozrejme neúnavne snažia film Root cause diskreditovať. A ako to býva, film Root cause po 60 dňoch stiahli z obehu Netflix (veď prečo by sa mali mať možnosť ľudia sami, na základe informácií za a proti, rozhodnúť. Lebo je predsa DEMOKRACIA!). Pôvodný dokument Root cause rýchlo stiahli a zostala len úbohá (aj tento celý film sme si pozreli) diskreditácia filmu pozostávajúca z niekoľkých pravdivých, z mnohých bezvýznamných vyjadrení, poloprávd až z úplných nemyslov, z ktorých asi najzávažnejším je, že po tom, ako sa zub úplne vyvinie (narastie), ‘zubná dreň nemá v zube nejakú významnú úlohu’! – https://www.youtube.com/watch?v=AIlYf047Pt8
Použité zdroje ohľadne titánových implantátov
From peri-implantitis to implant disease (2018) – (samotný Straumann, výrobca oboch, titánových aj zirkonových implantatov priznáva, že titánové implantáty nie je budúcnosť, kvôli problémom s nimi spojenými)
Toxicity of titanium in dental implants- Implications on patient health and clinical practice (Jounal of Dental Panacea, 2023) https://www.researchgate.net/publication/370047844_Toxicity_of_titanium_in_dental_implants-_Implications_on_patient_health_and_clinical_practice
Impact of tribocorrosion and titanium particles release on dental implant complications – A narrative review (Japaneese Dental Science, 2021) https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/34630776/
Allergies to Titanium Dental Implants: What Do We Really Know about Them? A Scoping Review (Biology, 2020) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7698636/
General review of titanium toxicity (International Journal of Implant Dentistry, 2019) https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6409289/#:~:text=Problems%20that%20may%20arise%20in,osseointegration%20failure%20of%20the%20dental
Titanium exposure and human health (Oral Science International, 2019)
https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/osi2.1001
Rastúce podvody v medicínskom výskume
The systemic theory of dental caries (2011) (cukor a jeho systémický vplyv na hypothalamus a zubné kazy)
https://europepmc.org/article/med/22313822
Ako vzniká zubný kaz a ako cukor spôsobuje odvýživenie zubu
Matrix metalloproteinases (MMPs) in oral diseases(Review, 2004) https://www.scopus.com/record/display.uri?eid=2-s2.0-9444232274&origin=inward&txGid=ae028699e168af5c05a25e28acecd14b
A hypothetical role for vitamin K2 in the endocrine and exocrine aspects of dental caries (2015)
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0306987715000328
Vedomec 
Vaše príspevky